popis: Tohtoročnú ruju som začal s Romanom, priateľom z Moravy. V pondelok večer sme sa vybrali do málonavštevovanej časti revíru zvanej Horná Lučivná. Tesne pod vrcholom vedie obvodový chodník, ktorý sa tiahne prakticky cez celý revír. Po ...Tohtoročnú ruju som začal s Romanom, priateľom z Moravy. V pondelok večer sme sa vybrali do málonavštevovanej časti revíru zvanej Horná Lučivná. Tesne pod vrcholom vedie obvodový chodník, ktorý sa tiahne prakticky cez celý revír. Po tomto chodníku sme nabrali smer Borišovec. Bolo neskoré popoludnie a jeleni sa začali ozývať, tak sme sa rozhodli, že posedíme a popočúvame, čo to tu máme. V priebehu pol hodiny sa rozručalo osem jeleňov zo všetkých strán. Zaujal nás mocný hlas jeleňa, o ktorom sme sa domnievali, že to je starý kus. Rozhodli sme sa ísť za ním. Kým sme prišli na kontakt, bola tma. Na druhý deň ráno sme opäť išli za našim známym hlasom. V tejto časti revíru je veľký problém s vetrom, ktorý sa neustále točil a jeleň bol veľmi opatrný, ručal veľmi málo a samozrejme nás odhalil bez toho, aby sme ho zazreli. A toto sa opakovalo ďalšie dva dni. Vo štvrtok som zmenil rujového partnera. Začala so mnou chodiť Maťka LC, že snáď mi prinesie šťastie. Ale scenár bol rovnaký až do soboty rána. V sobotu večer som sa rozhodol vyskúšať šťastie sám. Jeleň chodieval na rujovisko zo susedného revíru, prešiel cez hrebienok, vošiel do malej dolinky, kde 3-5 krát za hodinu zaručal a stíchol.Tak som sa rozhodol že ho vyskúšam z protiľahlého kopca. O 16.00 som už sedel v polovici protisvahu pri mocnom buku a sledoval menovaný hrebienok, ktorý bol vzdialený cca 300 metrov. Vietor na moje prekvapenie bol skvelý. 16.05 sa ozval mocný hlas spoza hrebienka. Jeleň si overil situáciu, nezistil nič podozrivé, zbehol do svojej dolinky, do ktorej som zo svojho stanovišťa nemal výhľad. To bolo 1 krát, čo som mal možnosť ho zazrieť. Na moje prekvapenie sa jeho postava nezlučovala s jeho hlasom. Nejednalo sa o starého jeleňa ako sme sa domnievali, ale podľa môjho odhadu to bol jeleň na hranici tretej vekovej triedy. Zaujalo ma jeho zvláštne parožie, ale nestihol som ho prečítať. Po odručaní posledného tónu sa vybral naspäť za svoj hrebienok.Asi vo vzdialenosti 140 metrov zastal medzi dvoma stromami a až teraz som zistil, že sa jedná o vzácnu trofej nadočnicového večného osmoráka. Bolo rozhodnuté. Namieril som na vysokú komoru /nechcel som riskovať, že jeleň prebehne za hrebienok/ a potiahol som spúšť. Jeleň ostal v ohni. Kým som prišiel k nemu bol zhasnutý. A teraz to začalo. Toto je časť revíru, kde nie je žiadny signál a veľký výskyt medveďa, tak som sa musel spoľahnúť na vlastné sily. Vzdal som poslednú poctu úlovku, urobil zopár rýchlych fotiek a ošetril zverinu. K autu to bolo zhruba 500 metrov dole pomerne strmým svahom. Ťahanie mi trvalo vyše dvoch hodín a ďalšiu hodinu s vypätím všetkých síl mi trvalo naložiť jeleňa aj s parožím do môjho verného pomocníka Suzuki 410. Na chatu som prišiel okolo ôsmej totálne vyčerpaný. Ale stálo to za to. Ďakujem Diane a všetkým poľovníckym bohom, že opäť pri mne stáli. Lovu Zdar priatelia! zobraziť celý popis