popis: Poľovní hostia odišli a dostalo sa aj na nás, radových poľovníkov. Už 10. októbra sa mi v povolenke objavila jelenica, jelenča a aj jeleň I. VT. Nebolo však kedy zver po hore naháňať. Pomaly, ale isto, sa u mňa začínal prejavovať t...Poľovní hostia odišli a dostalo sa aj na nás, radových poľovníkov. Už 10. októbra sa mi v povolenke objavila jelenica, jelenča a aj jeleň I. VT. Nebolo však kedy zver po hore naháňať. Pomaly, ale isto, sa u mňa začínal prejavovať tulácky deficit. V piatok som už nevydržal. Napriek tomu, že celé doobedie takmer stále popŕchalo, som sa o druhej zapísal do knihy návštev revíru a oznámil Mirovi že o štvrtej vyrážame. Pred štvrtou sa na oblohe začali trhať mraky. Dokonca na chvíľu vykuklo aj slniečko. „To bude pekná vychádzka“, teším sa ako malý chlapec. V mrazničke sa mi nahromadila návnada na líšky, tak sme najprv zamierili na mrchovisko. Počasie sa s nami začalo zahrávať hneď ako sme vyrazili. Na pol ceste k mrchovisku sa už spustil celkom drobný dážď a tak sme poriadne pridali do kroku. Na posed pod Dielom sme dobehli už slušne zmáčaní. Po chvíli dážď ustal a tak sme sa pobrali dolinou Uhlisko. Cieľom bolo Drozdovo. Nedošli sme ani do polovice doliny a znovu sa rozpršalo. Našťastie sa v dolinke nachádza polorozpadnutý starý senník. Druhý krát zmočení sme v ňom hľadali útočisko s obavami, či sa na nás nezrúti. Senník vydržal a my operatívne meníme plán. Počasie je nestabilné, už sme slušne premočení, nejdeme do kopcov, ale vrátime sa na posed na Nivách. Opäť dážď ustal. Poučení dvoma spŕškami, sme zvolili zrýchlený presun. Posed sme opäť nestihli včas. Dážď nás chytil aj tretí krát. Na potvoru začalo aj pofukovať. Celý čas až do tmy sme učupení v posede pozerali na prázdnu lúku. Aj tá zver má rozum a nejde do takého nečasu. Nádej však umiera posledná. „Ráno to skúsime znovu“, vravím Mirovi vstávajúc z posedu. Dážď mi klopkal na strešné okno nad hlavou takmer celú noc. Zobudil som sa pred zvonením budíka. Potichu som vykĺzol zo spálne a v pyžame nakukol pred dom. Miro tam už nedočkavo dupkal. „Ako je, neprší?“, pýtam sa Mira. „Včera pršal väčší“, on na to. A bol som vybavený. Keď je odhodlaný Miro, tak nebudem mäkký ani ja. Našťastie drobné mrholenie za pár minút ustalo a na posed sme zasadli už pri svite hviezdičiek. Lúka na Nivách bola však opäť prázdna. „Počkáme kým sa rozvidní a pôjdeme do Drozdova“, krátim si čas snovaním plánu vychádzky. Už neviem koľký krát Miro skontroloval prázdnu lúku a zložil ďalekohľad. Začal šmátrať po vreckách, hľadajúc mentolový cukrík. Pozerám na neho a periférne registrujem tmavý fľak na lúke. Štuchol som Mira a ukázal mu zvera. Bleskovo mal ďalekohľad pri očiach. „Jelenička a je sama“, podáva hlásenie. Ja sa nezdržujem kontrolou pozorovacím ďalekohľadom a beriem rovno flintu. Vo vzdialenosti 100 m sa blíži vysoká, ale zrada, na hlave má vysoké špice. „To je chovný špicer“, odkladám flintu a beriem do ruky moju cajsku. Špicer si to namieril priamo pred posed. Keď bol na 50 m, rozoznávam krátke výsady. „Veď to je slabý šesták“, šepkám Mirovi a opäť beriem do ruky flintu. Jeleň je stále v pohybe. Nie že by som ho v pohybe na tú vzdialenosť netrafil, ale škoda mäska. Radšej si ho pristavím krátkym hvízdnutím. Jeleň reaguje ako som predpokladal. Zastavil a mierne sa pootočil. Bodku mu položím za lopatku a vystrelím. Vzopätie na zadných nohách a slabý výskok je jasným znakom zásahu na komoru. Jelienok pobehol pár metrov, potom zavrávoral a ľahol si. Po chvíli si kladie hlavu na zem a zhasína. Po výstrele sa na okraji lúky na Nivách objavilo viac kusov vysokej. Akoby ani výstrel neregistrovali. Starý pánko, obklopený siedmimi kusmi, holej zamieril popred posed do krovín. Dobrú hodinku sa popásali na medziach pred posedom. Vo vrecku mám iba jednu plombu a tak som zvyšok čriedy odprevadil len cvičným zamierením. K jelienkovi sme sa pobrali až keď sa ako tak rozvidnelo. Posledný hryz, lovu zdar a pár spomienkových fotografií. Ej veru sme sa s jelienkom takmer celú sobotu rozlučovali. zobraziť celý popis