popis: Všetko sa to začalo hodinu po polnoci kamarátovím výstrelom na lanštiaka .Psíka sme dali na nástrel o šesť hodín neskôr, až po východe slnka z tým ,že diviačik bude určite uhynutý v blízkom hustom podraste trniek.Na násrele sa v...Všetko sa to začalo hodinu po polnoci kamarátovím výstrelom na lanštiaka .Psíka sme dali na nástrel o šesť hodín neskôr, až po východe slnka z tým ,že diviačik bude určite uhynutý v blízkom hustom podraste trniek.Na násrele sa však nič nenašlo ,ale psík dobre zaľahol do remeňa a to znamenalo že zásah nejaký predsa len bol .Napodiv diviačik to husté krovie obišiel a psík ma asi po dvesto metroch voviedol do koryta potoka a potom šiel hodnú chvíľu hore vodou ,tu som si všimol , na listoch vysokej trávy ,ktorá lemovala brehy potoka otreté zbytky farbi zriedené z vodou.Psík ma zrazu začal viesť kolmo hore do strmého svahu protiľahlého kopca a to som už pochopil že to nebude asi jednoduchá dohladávka.V tom smrekovom poraste už farbu nebolo vidno vôbec a tak som sa spoliehal ,už len na nos môjho verného Arga.Asi tak po hodine na stope mi psík konečne ukázal farbu .Dostali sme sa ku kalužisku ,ale diviak sa v ňom nevyváľal ,len stál asi opretý o strom o ktorý sa zvykli diviaky ošuchovať .Boli tam veľké kvapky tmavej farby z prímesou zelenej ,z čoho som usúdil ,že je strelený na žalúdok ,alebo črevá .Odtiaľ však už bola na stope farba trochu častejši a tak som dúfal ,že ho čoskoro nájdeme ,ale márne .Po ďalšej asi pol hodine sme prišli k bukovej mladine s hustým podrastom trniek liesok a hlavne šípok.Proste tam som na remeni zo psíkom nemohol ísť.Stál som nad dilemou čo urobiť ,ale keď že Argo je skúsený psík a nechodí k diviakom na kontakt ,rozhodol som sa ho pustiť na voľno do tej mladiny .Minúty ticha ktoré nastali sa mi zdali večnosťou .Tí čo majú farbiare vedia o čom teraz píšem,naplnilo ma neskutočné šťastie keď horou zaznel Argou zvučný hlas a hlásil stále na jednom a tom istom mieste .Pomaly a hlavne opatrne som sa posúval za hlasom , v rukách držiac moju guľovnicu ráže 9,3 .Našťastie už ju nebolo treba ,diviačik bol už zhasnutý a tak Argo oznamoval celej hore ,že ho našiel a podla jeho hlasu nás našli aj kamoši ,ktorý potom odtransportovali úlovok na dolinu ,kde nás strelec od radosti pekne odfotil .Dĺžku dohladávky odhadujem na viac ako jeden a pol kilometra v ťažkom a členitom teréne.Zase sa ukázalo ,že sa vždy oplatí ísť po psíka a skontrolovať s ním pre istotu nástrel .Všetkým tým čo v žilách prúdi zelená krv prajem Lovu zdar a farbiarom a ich vodičom zvlášť . zobraziť celý popis