popis: Bolo 21 novembra(piatok) keď mi v neskorších popoludňajších hodinách zavolal kamarát poľovník či sa nechcem zúčastniť na ich spoločnej poľovačke ktorá sa konala na druhý deň od nášho rozhovoru, ja som s utešeným hlasom odpoved...Bolo 21 novembra(piatok) keď mi v neskorších popoludňajších hodinách zavolal kamarát poľovník či sa nechcem zúčastniť na ich spoločnej poľovačke ktorá sa konala na druhý deň od nášho rozhovoru, ja som s utešeným hlasom odpovedal že sa veľmi rád zúčastním. Tak sme sa dohodli že sa ráno stretneme na začiatku dediny na rázcestí o 7:30. Bolo niečo po 3 hodine nad ránom keď som sa zobudil a behali mi rôzne myšlienky ako sa dnešný deň udeje a tak, kto prežil tento pocit vie o čom rozprávam. skúšal som zaspať ale nie a nie zažmúriť oči, tak som zavítal do kúpelne kde som si opláchol tvár a umyl zuby potom do kuchyne kde som si zahryzol do chlebíčka ktorý som si natrel s agátovým medom. a pomaličky som si začal baliť potrebné veci. Z chladničky som vytiahol škvarky a zo špajzy dobrú domácu klobásku, nakrájal cibuľu, k tomu som si zobral 4-5 krajov chlebíka a už som sypal soľ do igelitového vrecúška ktorou som si cez deň chystal osoliť už nakrájanú cibuľku. Z linky som vybral jahodový čaj medzitým mi už v kávovari vrela voda, zobral som si moju obľúbenú šálku a v rýchlosti som do nej nasypal 4 malé lyžičky cukru a dal do šálky už spomínaný jahodový čaj potom som ich zalial s horúcou vodou a vyčkával na vhodnú chvíľu kedy bude presne podľa mojej chuti, zatiaľ som si ostril nožík a chystal oblečenie. Po vypití čajíka som umyl šálku a odložil ju na svoje patričné miesto. Hodinky ukazovali cca 3:45 čo robiť ? Tak som si zapol televízor kde som si zapol Fishing & Hunting a potom som prepol na PV TV lebo tam na moje nešťastie vysielali rybolov ktorý ma v tej chvíli absolútne nezaujímal, veď ja dnes idem na poľovačku nie na ryby 　 ... Tu som mal šťastie až do 5ej rána vysielali Hunting Fever ktorý si vždy rád pozriem. Už ma to začínalo nudiť lebo už aj tam začínali s rybolovom, tak som vypol televízor a začal hľadať moje ťahače z vlastnej výroby, keď som ich našiel tak som sa s nimi ešte hral lebo mi na predošlej poľovačke povedali že to je dobré len by to potrebovalo inú konštrukciu a podľa ich rady som si to prerobil, som taký človek ktorý sa vždy rád priuči od starších a skúsenejších. Keď som ich dokončil tak som sa pozrel na hodinky, ešte stále veľa času čo robiť ďalej aby ubehol ? Zapol som si počítač kde som si púšťal film z spoločných poľovačiek. Keď sa skončil film tak som vypol počítač a už ma izbe ani nebolo. Hodinky ukazovali 6:30 je čas sa obliekať a všetko zbaliť do plecniaku, rýchlo obedár kde som si podľa veľkosti všetko založil. Pozrel som sa von na dvor aké počasie nás dnes bude čakať, vyzeralo to tak že sa hocikedy spŕchne. tak som si pre istotu zabalil aj kapucňu. Bolo 7hodín je čas vyrážať ešte som mal namierené do obchodu pre kofolu a nejaké tie sladkosti ktoré mám strašne v láske. Po nákupe som sa slušne rozlúčil a už som si veselo vykračoval cez dedinu ktorá je cez 1,5km od dohodnutého miesta stretnutia, na miesto som dorazil asi o 7:20 kde som vyčkával na kamarátov príchod. Všetci na mňa hľadeli čo robím na rázcestí na malej lavičke vyobliekaný v zelenom. Zastal mi aj známy tiež poľovník so slovami, kam ideš, nezoberiem ťa so sebou ? Lebo mali tiež spoločnú poľovačku ale na drobnú zver, vysvetlil som mu kde mám namierené a popriali sme si LOVU ZDAR a pokračoval v ceste, o necelých 10 minút prišiel aj kamarát, z hlavy som si zložil čiapku a pozdravil sa mu, on taktiež, nastúpil som do auta a už mne uháňali k ním lebo bol už veľký čas, cestou som sa vypytoval na aké miesto ideme, či sa tam zvyklo na spoločných poľovačkách streliť viac kusov a ešte otázky okolo toho. Na miesto zrazu sme prišli na čas, pozdravili sme sa prítomným a čakali ešte na ostatných, prišli aj známi z nášho združenia a aj hostia, bolo nás niečo cez 50(42 strelcov, honci a psovodi, a 7 či 8 poľovne upotrebiteľné psy. Po príhovore pána predsedu a hospodára sme dostali jasné informácie na aký druh zvery možno poľovať, vypočuli bezpečnostné predpisy, koľko bude pohonov a potom sme si všetci povedali hlasne LOVU ZDAR ! ... po rozchode som si dal návleky a obrátil bundu na oranžovú lebo sa ma už medzitým pýtali či mám bezpečný prvok čiže vestu. Mali sme namierené k veľkej stojacej dubovej hore, tam nepadlo nič ale výstreli boli, potom sme sa presunuli ku lesnému komplexu kde v prevahe boli agačiny, upozornili nás že budú járky, ja som si povedal však dobré to je nič, aha prekvapil som sa keď som už liezol tretí a stále boli ešte predo mnou a vždy hlbšie. Medzitým spŕchlo a šmýkalo sa , v duchu som si povedal keď si tu niekto strelí diviaka tak ho vysmejem, lebo by mal čo ťahať vlastne by sme mali my čo ťahať. V pohone padla diviačica ktorá sa na domáceho poľovníka rozbehla, vravel že bola ako duch ani ju nevidel iba keď bola na pár krokov od neho, zasiahol ju na chrbticu s druhým výstrelom tak bol potrebný aj tretí dostrelovací, po ošetrení som jéj pozrel na dolnú časť sánky kde jej presne prvý výstrel zasiahol špičku kože na dolnej sánke, vytiahli sme ju na kraj lesa aby ju traktorista zbadal, a pokračovali sme ďalej. V diaľke počuť hlásenie psov, vedeli sme že to budú diviaky ale to sme nečakali že čo bude nasledovať. Naši štvornohý pomocníci ich nahnali presne na nás, nasledovala kanonáda, padlo vyše 20 rán a v okruhu 100-150m2 ležalo 5 diviakov, mali sme čo robiť kým sme ich vytiahli ... Keď už aj to bolo hotové nasledovali posledné dve jarky kde sme už vôbec nečakali že presne pred strelcami v jarku ukryjú dve statné kance, ani som nestihol zapnúť fotoaparát a už odzneli dva výstreli po ktorých diviak spravil salto, keď sa zapol fotoaparát v momente som začal natáčať. V behu kamarát a jeho kolega strieľali po ňom chvála Bohu úspešne lebo keby ušiel tak by sa trápil a určite by uhynul, druhý kanec v pohone tiež padol, potom sme ich vytiahli na lúku kde sa obidvaja vyvrhli, strelci a honci odišli a my s kamarátom sme čakali na príchod traktoru ktorý už popritom zbieral ulovené kusy. Mal som čas sa kančekom vyfotiť a aj pohrať s psíkom alpského jazvečikovitého duriča ktorý patri kamarátovi, konečne zvuk traktora, naložili sme posledné 2 kusy a už sme uháňali na výrad, kde už boli uložené ulovené kusy, po dotiahnutí dvoch rytierov sme sa postavili na miesta a domáci zapálili ohne. Pán hospodár a pán predseda poďakovali za dnešný deň za dodržanie bezpečnostných predpisov, potom nasledovalo pasovanie kde sa mladému poľovníkovi podarili uloviť svojho prvého diviaka. Pasovanie prebehlo veľmi skromne úspešný strelec nemal klobásy od palice na zadku. Po gratulovaní sme sme si všetci zas nahlas povedali LOVU ZDAR a rozišli sme sa podobrom . Na výrade bolo 12 ks diviačej zveri a jeden jelení zhod. Po odložení vecí do auta nás ešte prišiel poprosiť jeden z domácich či by sme mu neroztlačili auto lebo mu nechce naštartovať, s úsmevom sme súhlasili a pomohli mu, po naštartovaní sa nám poďakoval a rozlúčil. Potom nás už v dedine nebolo, veselo sme uháňali domov, kde ma kamarát zaviezol, pred domom som sa mu srdečne poďakoval a a rozlúčili sme sa zobraziť celý popis