popis: Srnca som zazrel prvý krát zhruba pred dvoma týždňami, keď som pozoroval srnu pásucu sa na sójovom poli. Zazrel som ho v podstate náhodou ako stál na okraji lesa skoro 20 minút pod konárom agáta a ani sa nepoohol. Vlastne to nie je ani l...Srnca som zazrel prvý krát zhruba pred dvoma týždňami, keď som pozoroval srnu pásucu sa na sójovom poli. Zazrel som ho v podstate náhodou ako stál na okraji lesa skoro 20 minút pod konárom agáta a ani sa nepoohol. Vlastne to nie je ani les ale hustý porast krovín, ktorá vznikla po rozpade bývalého PD. Pokúšal som sa pričítať parožie ale bránil mi v tom konár, pod ktorým stál a zrazu keď sa srna vzdialila vyštartoval ako blesk smerom za ňou a už ich nebolo. Zahliadol som len, že má tenšie a pomerne vysoké parožie. Taktiež ma upútala sivá maska a najmä ten spôsob akým si strážil srnu... to nebude mladý srnec pomyslel som si ten by bol stále pri svojej milovanej a nebál by sa vytiahnuť na pole. Aj areál kde sa vyskytoval mi naznačoval, že takéto husté porasty majú v obľube staršie teritoriálne srnce. Prešiel týždeň a ja si sadám na stoličku na okraji spomínaného lesíka, prešla možno pol hodinka a ja skúšam vábiť, prešla ďalšia polhodinka, keď som započul také čudné zvuky ako keby niekto - niečo pravidelne vzdychalo a stále sa približovalo, tak som spozornel a zrazu ani nie na 20 metrov vyskočila z porastu srna, jazyk vyplazený a za ňou nalepený srnec, prešli okrajom lesa smerom ku mne asi 5m a vbehli naspäť do lesa... nestihol som zdvihnúť ďalekohľad ani foťák a ani pušku a už ich nebolo. Ale bol to ten srnec, ktorého som minule pozoroval. Tu vábenie už nepomôže, srnec je nalepený na srne, vábnička ho určite nezaujme, pomyslel som si... Keď sa dobrú hodinku nič nedialo pobral som sa okrajom lesíka pozrieť, či nevytiahli na druhej strane lesíka. A mal som pravdu srna sa popásala v sójovom poraste vo vzdialenosti asi 70m ale srnca som nevidel...až po chvíli sa postavil a kontroloval si milenku. Zmeravel som, aby si ma nevšimol, prešlo možno 5 minút a srnec sa vydal po stope srny a ja som využil tento moment na to, aby som založil pušku do palice a už cez puškohľad sledujem srnca, ako nasleduje srnu - hlava nesená nízko na hrubom krku, parožie tenšie pomerne vysoké , predná výsada na ľavom parožku, ako keby ulomená alebo nejak poškodená, nedorastená , odhadujem – som si istý, že to bude 3. veková trieda... minúta rozmýšľania, či strieľať alebo nie, či sa mi toho roku ešte nepritrafí iný možno raritný ale trofejovejší srnec, fakt neviem, neviem, neviem no v tom som zbadal, že pod pravým parožkom ma srnec nejaký výrastok, takže predsa lem nejaká raritka...som rozhodnutý, naťahujem napináčik, odisťujem a horúci augustový večer preťala ozvena výstrelu. Srnec značí vysokým výskokom a stratil sa v sójovom poraste. „Už je môj“... počkal som minútu možno dve , srna medzi tým odskočila a ja vyrážal k srncovi, leží na mieste kde sa mi stratil z dohľadu, parožie sa mi zdá trochu kratšie ako v puškohľade - čo už, pozorujem výrastok, ktorý som spozoroval aj cez optiku - je to parožie o veľkosti eurovej mince ohraničený kožou - super a teraz okamih pravdy – pozerám a kontrolujem zuby, je to v poriadku...takže toto je môj tohoročný srnec 3. vekovej triedy, aj keď to nie je medailová trofej som si istý, že po čase budem mať načo spomínať a budem na túto “poloraritnú“ trofej pyšný ... lovu zdar, priatelia !!! zobraziť celý popis