názov: Nedeľné ráno
autor: hurky
ID fotky: 273040
pridané: 1.8. 2015
počet zobrazení: 2 335
počet hlasov: 95
kategória: úlovky (SR, ČR)
dátum: 26.7.2015
miesto: Lučivná - Hájik
zbraň: CZ 550 Lux
kaliber: 7*64
strelivo: Sako hammerhead 11g
optika: Delta optical titanium 2,5-10*56
vzdialenosť: 40 krokov
zobraziť EXIF
Značka: SAMSUNG
Model: GT-S7710
Expozičný čas: 66666/1000000
Clonové číslo: 270/100
ISO: 400
Ohnisková vzdialenosť: 343/100
popis: Za Lučivnou v časti nášho revíru pri „Hájiku“ majú domáci hospodári posadené zemiaky asi tak na jednom hektári. Keďže sa im do nich s chuťou pustili diviaky a aj vysoká, v združení padlo rozhodnutie o ich strážení. Mne vyšla ...Za Lučivnou v časti nášho revíru pri „Hájiku“ majú domáci hospodári posadené zemiaky asi tak na jednom hektári. Keďže sa im do nich s chuťou pustili diviaky a aj vysoká, v združení padlo rozhodnutie o ich strážení. Mne vyšla služba na nedeľu. Nechcel som si brať v pondelok dovolenku, tak som si službu vymenil s našim „bardom“ Michalom aby som mohol ísť v sobotu. Celú sobotu poobede pršalo, ale podľa predpovede a aj podľa mojej zbožnej prosby sa malo na večer vyčasiť. A naozaj, stalo sa. O pol šiestej prestalo pršať a dokonca začalo vykukovať aj slnko. Tak som si zbalil čosi jesť, nejaké veci na prezlečenie a okolo pol siedmej som sa vybral na „Skalku“. Hádam by sa mi ešte pred strážením mohol ukázať nejaký srnček. Na „Skalke“ ma tohto roku oklamali hádam už aj tri srnce, tak reku sa konečne niečo zadarí. Ako som sa pomaly blížil k vyhliadnutému miestu spozoroval som v rohu pod napätím kus „srnčieho“. Rýchly pohľad cez ďalekohľad mi hovorí že sa tam popása známy výradový asi 5 cm ročný špicák. Motá sa ale poza šípku, dobre ho nevidím a zrazu sa pobral preč smerom k lesu. No nič. Rozkladám stoličku, palicu a čakám. Hádam sa ešte objaví. A naozaj. Asi za 10 minút som ho zbadal, ale už neskoro, zašiel do lesa a už sa neukázal. Nevyšlo mi už nič a tak sa okolo štvrť na desať presúvam do Hájika k zemiačisku.
Pri zemiačisku som si našiel miesto na odparkovanie auta, zaparkoval som tak aby som mohol svietiť rovno na pole. Dal som si čaj a urobil som si kolečko okolo poľa. Na zemiačisku sú návštevy vysokej a diviakov celkom poznať. Zatiaľ je však kľud. Akurát kdesi v diaľke, hádam niekde nad Východnou sa začína celkom slušne blýskať. O pol jedenástej svietim do poľa a lúčoch baterky sa odrážajú oči vysokej. Tak už sú tu. Svietim a rátam. Vidím slušného jeleňa, dvoch špicákov a jelenice s jelienčatami. Svietim a svietim ale nejako sa im nechce odísť. Po chvíli sú ale už nervózne a pomaly odchádzajú.
Medzičasom sa blýska a hrmí čoraz bližšie a celkom sa aj rozpršalo. O polnoci som sa teda vybral domov trochu si zdriemnuť. Budík mi zvoní o pol tretej, vonku prší (ale už bez bleskov) a mne sa z pod tej teplej periny nechce. Nakoniec som sa však premohol a odchádzam znovu k zemiačisku. Prišiel som tam okolo tretej a zisťujem že ju tu kľud. Vysoká nikde, ani diviaky sa neukázali. Tak som sadol do auta a na pol oka driemem.
Po štvrtej ráno ma to už pri zemiakoch nebaví, tak som sa vybral na pirš. Obišiel som zemiaky, pšenicu a prichádzam do „Hájika“, na lúku kde som strelil svojho prvého srnca. Na trigonometri je ešte odtlačok mojej „podarenej“ rany. Na opačnom konci lúky stojí srnčie, neviem však čo to je. Krajom lesa som sa trochu priblížil a zdá sa mi, že je to srna. Krátke zavábenie a kus už mašíruje ku mne. Ako sa mi zdalo, naozaj je to srna. Srnča nenašla a odchádza preč. Špekulujem čo ďalej. Zavábil som ešte dva krát a čakám čo bude.
Zrazu asi štyridsať krokov odo mňa vyšiel z kriakov ON. Nos na zemi ako farbiar a robí predo mnou kruh. Zo šoku, prekvapenia a neviem z čoho ešte sa však spamätávam veľmi rýchlo. Krátky silný krk, trojuholníková hlava a celkovo postava ukazujú na staršieho pána. A tie parožky, bože to je snáď sen, také čosi som naživo hádam ešte ani nevidel! Ani neviem ako, ale pušku mám zrazu na palici, odistenú, napináčik natiahnutý... Srnec stojí mierne šikmo, za lopatku to nepôjde. Ťahám kríž na skoro pred lopatku a ranné ticho pretína výstrel. Srnca rana zrazila na zem v ohni. Odrazu si mi ruky trasú ako s Parkinsonom, vkladám do úst cigarku a za toho otca neviem nájsť zapaľovač. To hádam nie! Bez cigaretky tu tých desať minúť nevydržím. V poslednom vrecku som ho však našiel. Dofajčil som a vybral som sa k nemu. So zloženým klobúkom, bez dychu a so suchom v hrdle pozerám, čo som to vykonal. Napĺňa ma radosť, smútok, hrdosť, šťastie, pokora a neviem čo všetko ešte... Lesu, lovu zdar! zobraziť celý popis