popis: Srnčia sezóna v plnom prúde, ruja predo dvermi a ja nemám ani len potuchy, kde sa nejaký srnec, vhodný na odstrel, nachádza. Pár krát som aj zazrel „neznámych srncov“, ktorí vykazovali znaky výradovosti, ale pozorovanie bolo vždy kr�...Srnčia sezóna v plnom prúde, ruja predo dvermi a ja nemám ani len potuchy, kde sa nejaký srnec, vhodný na odstrel, nachádza. Pár krát som aj zazrel „neznámych srncov“, ktorí vykazovali znaky výradovosti, ale pozorovanie bolo vždy krátke alebo na veľkú diaľku. Vytipoval som si dvoch kandidátov, ktorí sa pohybovali okolo Drozdova. Všetky moje ďalšie vychádzky smerovali do tejto lokality a jej bezprostredného okolia. Pár krát, pri návrate k autu, som zazrel na lúke nad Drozdovom pohybovať sa prašivú líšku. „Keď nemám šťastie na srnca, tak odlovím aspoň túto líšku“, zaumienil som si. Najprv som zašiel s krmivom do Drozdova, diviačiky prikŕmiť. A či skôr medvede ako diviaky. Tohto roku sa ich tu potuluje tuším viac ako diviakov. Chvíľu som posedel na posede pri krmovisku a aj som skúsil pár krát písknuť na srnca. No namiesto srnca mi vyšiel mladý chovný korunový desatorák. Tak som sa pobral za líškou. Na posede ma privítali jeho strážcovia – párik plchov. Trošku sa pomrvili, ale keď som sa usadil, tak aj plchy stíchli a pokračovali v driemaní za trámom. Vyhriaty uzavretý posed aj mňa dostal do driemavého stavu. Nuž som na chvíľu privrel viečko. Poľoval som ale ušami. I v húštine vedľa posedu som začul šuchot. Šedivá hrča sa predierala pomaly takmer dvojmetrovým porastom kadečoho. Šedivá hrča bola medvedicou, okolo ktorej sa tmolili dva tohoročné plyšáčiky. Smer bol jasný. Mala namierené na krmovisko. Určite ju zaujímalo, či som doniesol dosť kukurice. Keď som už rozlepil oči, tak som prekontroloval okolie. Červenkastý fľak srnčej oproti posedu popásajúcej sa v starej tráve mi zdvihol adrenalín. Keď srnčia zdvihla hlavu adrenalín poklesol. Srna a v jej tesnom závese dve srnčatá. Svetla začalo ubúdať a vtedy vyšla aj líška. Bola však ďaleko. Loviac chrústov sa ešte viac vzďaľovala od posedu. Z pozorovania líšky ma vyrušil šramot v burinisku vedľa posedu. Zasa sa tam motali nejaké sivé hrče. Nakoniec tie hrče vyšli aj na pokosenú lúku a mne podskočilo srdiečko. Dva lanštiaky, asi 30 m od posedu, zháňali niečo pod zub. Mal som však problém. Bolo treba otvoriť posuvné okno. Keďže na pokosenej lúke nebolo nič pod zub, tak sa diviačiky vrátili do húštiny skôr, ako som sa stihol pripraviť k streľbe. Pre istotu som si ale okienko pripravil a aj kozličku. Šramot v burinisku však slabol až načisto stíchol. „Diana prečo?, vysielam prosby niekde do výšok. Nuž som flintu opäť odložil a skúsil pohľadať líšku. Tá sa však stratila za horizontom. Už som rozmýšľal nad odchodom, keď tu priamo pred posed vybehli tie dva lanštiaky. Vo vzdialenosti 50 m od posedu, na čerstvo pokosenej lúke svietili ako dva lampáše. Diana ma asi vyslyšala. Druhú šancu som už neprepásol. Na okenný rám posedu položiť molitanový valček, naň flintu, krátko zamieriť a vystreliť mi zabralo len pár sekúnd. Rana diviačikovi za uško ukončila jeho krátku životnú púť. Druhý lanštiak len nechápavo pozeral po váľajúcom sa druhovi. Po chvíli ma napadlo, že môžem uloviť aj toho druhého. Nuž som rýchlo siahol do púzdra na náboje. Vložiť do hlavne druhý náboj som už ale nestihol. Lanštiakovi došlo že asi tu nie je niečo v poriadku a zmizol v húštine. „Keby som si tak zobral opakovačku,“ lamentujem v duchu. „Ktorú flintu zobrať do lesa“, večná to dilema, pri pohľade do trezora pred poľovačkou. Vykonal som krátku poslednú rozlúčku s diviačikom a pár dokumentačných fotiek. Skutočne iba dokumentačných. Už skoro za tmy a samému sa veru zle robia kvalitné fotky. Po obrade som diviačika odtiahol kus ďalej od húštiny, do stredu lúky. Čo keby medvedica zavoňala hostinu..... Našťastie sa nič nestalo a v pokoji som sa dopravil domov, kde so synom a susedom sme si dali nejaký ten kalíšok na rozlúčku s diviačikom. zobraziť celý popis