popis: Ako začínajúci poľovník som mal neuveriteľné šťastie. Začiatkom leta môho prvého poľovníckeho roku som kúpil zánovného springfielda a do týždňa som ho pokrstil. Ulovil som síce iba túlavého kocúra, ale každý musí niečím z...Ako začínajúci poľovník som mal neuveriteľné šťastie. Začiatkom leta môho prvého poľovníckeho roku som kúpil zánovného springfielda a do týždňa som ho pokrstil. Ulovil som síce iba túlavého kocúra, ale každý musí niečím začať. Neubehli ani dva týždne a sprigfield opäť prehovoril, tento krát to bol raritný štvoročný srnček. Ani toto nebolo všetko. Po dvoch mesiacoch mi Diana poslala pred mušku medailového diviaka. Veru že som nezaváhal ani tento krát. Nakoniec som prvú sezónu ukončil ulovením jelenice. Čo viac si môže priať začínajúci poľovník? Jeden z kolegov ma ale v dobrom podpichoval, “Poriadnym poľovníkom sa staneš vtedy, keď trochu pomôžeš aj drobnej zveri a ulovíš prešibanú líšku“. Keďže som sa chcel stať poriadnym poľovníkom, tak som začal kuť plány ako na líšku. Natŕčal som uši, keď starší kolegovia rozprávali ako lovia líšky a rozhodol som sa pre zriadenie vnadiska. Z môjho pohľadu bol najvhodnejšou lokalitou priestor okolo lomu starej vápenky. Vykopal som jamu a naukladal do nej veľké kamene. Medzi tieto kamene som ukladal návnadu. Nosil som tam ulovené túlavé mačky, kosti od obeda a sem tam aj uloveného mestského holuba, ktorý sa mi priplietol do cesty. Návnada nikdy dlho nevydržala. Len som nevedel zistiť v ktorú dennú dobu sem líštičky chodia. Chodil som ráno, večer, aj počas splnu som tu strávil pár hodín v noci a nič. Prešli vianočné sviatky, Nový rok ba aj traja králi a ja som ešte nebol „poriadnym poľovníkom“. Keď sa mi nedarilo ráno večer a ani v noci rozhodol som sa, že zapoľujem na pravý obed. Zobral som si pol dňa dovolenky a vykročil do slnečného dňa. Všade kopa snehu až človek musel oči prižmúriť od toľkého svetla. Vybrodil som sa na vyvýšené miesto ďalej od vnadiska, ale zato s omnoho lepším výhľadom. Na moje prekvapenie som hneď zbadal líšku túlať sa lúkami. Sledoval som smer jej pohybu a vytušil som že ide k vnadisku. Neváhal som a v hlbokom snehu som sa ponáhľal na svoje obvyklé stanovište pod vnadiskom. Nestihol som sa poriadne ani vydýchať a už tu bola líška. Stanovište som si vybral za terénnym zlomom. Na tomto mieste sa dalo pohodlne zaľahnúť a v kľude zamieriť bez toho, aby líška spozorovala môj pohyb. Líška postupovala smerom ku mne. Asi 40 metrov predo mnou skočila za krík a začala tam hrabať. Ja, ležiac v snehu, som sa pripravil k streľbe a nespúšťal krík, za ktorým bola líška, z očí. Doba, ktorú líška strávila za kríkom, sa mi zdala večnosťou. Nohavice som už mal od snehu premočené a začalo mi byť aj chladno na ruku, z ktorej som si stiahol rukavicu. "Musím vydržať veď tam nemôže byť večne", povzbudzoval som sa v duchu. Líška za kríkom chytila nejakého hlodavca a dávala si neskorý obed. Určite si povedala, že je lepšia teplá myška, ako zamrznutá kosť na vnadisku. Asi po štvrť hodine vyšla spoza kríka a sadla si pred ním otočená priamo na mňa. Namieril som jej na hruď a pomaly stláčal spúšť. Po výstrele líška zhasla v ohni. V momente výstrelu sa mi zazdalo, že líška skláňa hlavu. Keď som prišiel k ulovenej líške, moje zdanie sa potvrdilo. Trafil som ju priamo do papule, pričom projektil vyletel krkom tesne za hlavou. No a takto som ulovil svoju prvú líšku a stal som sa „poriadnym poľovníkom“. Potom to už išlo lepšie. Ročne som lovil niekoľko líšok s osobným rekordom 15 ks za jeden rok. Postupne som sa dopracoval k číslu 99. Medzi týmito deväťdesiatimi deviatimi líškami boli aj dve medailové. Stratégia lovu líšok na vnadisku sa mi osvedčila a tak som zriadil ešte jedno, vzdialené 2 km od prvého a postavil pri ňom zateplený posed. Posed dostal meno Pod Dielom. Niektorý mu hovorili aj obývačka – pre jeho tapacírovaný interiér a sklené vysúvacie okná. Postupom času prvé vnadisko išlo do útlmu a venoval som sa iba tomu druhému. Predsa len v zime sedieť v zateplenom posede je pohodlnejšie ako ležať na snehu. Pred pár dňami som bol na pravidelnej obhliadke soľníkov a zistil som, že jeden je prázdny. Tak mi neostávalo iné ako zobrať soľ do ruksaku a soľník doplniť. Flintu som samozrejme hodil na plece tiež. V poslednej dobe som chodil vonku so Z-kou. Tento krát som si ale zobral ZH-čku. Aby sa flintička neurazila že ju zanedbávam. Cestou k solisku sa mi priplietli do cesty tri jelene. Jeden tlačil slabého šestáčika, druhý bol mladý korunový desatorák a ten tretí bol šéfom. Pravidelný štrnástorák s delenou korunou o štyroch vetvách. Jeleň v najlepších rokoch. Nerušil som ich, potichu som sa vzdialil a pobral sa na posed Pod Dielom. Poriadne som sa ani neusadil a začul som lomoz vo vysokej tráve. To srnček naháňal srnu. Žeby sa už hlásila ruja? Išlo o nádejného dvojkového srnčeka, tak som ho nechal sa ihrať so srnou. Zaľúbenci sa mi po chvíli stratili v kroví a ja som pozeral iba na pokosenú lúku pred posedom, v ktorej strede svietil stĺp vysokého napätia a pri ňom vnadisko. No a mne zostávalo len čakať na líštičku, ktorá sa mi tu na poslednom splne mihla, ale nedala mi šancu na výstrel Na súmraku prešli lúkou 4 ks vysokej a v tesnom závese za nimi vyšla líštička. Zdala sa mi nejaká subtílna. Dlhé nohy, štíhle telo, ale hlava nejaká veľká. Na rám okna posedu som si uložil molitanový valček, oprel naň kozlicu a pripravil sa k streľbe. Líštička bola nepokojná. Chodila, krútila sa len nie a nie postáť. Nesmerovala k vnadisku – načo aj keď som ho už dva týždne nedoplnil. Nakoniec predsa len na chvíľu postála otočená šikmo ku mne. Nebolo na čo čakať a tak som vystrelil. Líštička zostala v ohni. Keď som k nemu, lebo to bol lišiak, prišiel záhada subtílnosti sa vyjasnila. Jeho osrstenie bolo veľmi slabé. Prekvapila ma ale jeho hmotnosť. Vážil niečo viac ako 7 kg. Už som vedel že ho nedám na monitoring. Hlava lišiaka bola pomerne široká a dlhá. Bude z neho pekná trofej. zobraziť celý popis