popis: Už je dolu, hurá... !!! Tešiť sa či smútiť, ťažko povedať, ťažko písať o niečom, čo som dva týždne prežíval tak intenzívne , že teraz sa mi to zdá až neskutočné. Ale pekne od začiatku. Postavili sme nový posed ( ID 267022...Už je dolu, hurá... !!! Tešiť sa či smútiť, ťažko povedať, ťažko písať o niečom, čo som dva týždne prežíval tak intenzívne , že teraz sa mi to zdá až neskutočné. Ale pekne od začiatku. Postavili sme nový posed ( ID 267022 ). Dakedy koncom mája, možno aj skôr som naň vyliezol, že čo tam chodí. Napravo je remízka a oproti taktiež za ňou je pole a s kukuricou. Sú kolmo na seba a medzi nimi je asi 40 – 50 metrová medzera, takže vidieť aj na ďalšie pole za remízkou napravo. Asi pred mesiacom som tam zahliadol JEHO, zbadal som ho až keď bol v polceste medzi remízkami, dosť sa ponáhľal, ale aj ten krátky pohľad cez ďalekohľad mi povedal, že je to ON. On bude ten čo ho ulovím, alebo srnca vôbec toho roku nestrelím, iného nechcem. Konečne povolenka a už to začalo, príchod z roboty, porobiť dačo okolo domu a už o pol siedmej na posed. Chodil tam mlaďas, „gombičkár“ mal som ho pár krát aj vymiereného, ale to nebol ten „môj“. Dvakrát som bol aj na inom posede, aj tam som mal zaujímavé srnce, starúcha, ktorý ešte nebol ani presrstený 10-15 cm nad ušil hmota dolu, zaujímavý, ale nie ten čo chcem, aj gombičkáre, ale iba som si ich pozrel. Kľudne mi mohol prísť aj zlatý, aj tak by nebol ten, ktorého som chcel. Možno to bude znieť hlúpo, ale „slintal som po tomto srncovi ako Rexo keď hľadí do jatky!“ Potom prišiel piatok, hurá na stretko, dva dni som v revíri nebol. V nedeľu keď som prišiel domov, tak už večer som sa zberal von. Volal mi kamarát, že videl toho „môjho“ na lucerke za soslinou /vzadu za posedom je soslina široká asi 50 - 80 metrov a potom lucerka/. V nedeľu som si teda sadol tam, no srnec nevyšiel. V pondelok som to skúsil zasa pri sosline, ale na zemi v remízke, kamarát išiel za ten nový posed. Prišiel mi srnec veľmi zaujímavý pravý paroh asi 10 cm nad uši dozadu zahnutý ako kamzík, ľavý do trištvrte ucha, ale nebol ten „môj“!. Skoro ma porazilo, keď mi potom kamarát povedal, že ten „môj“ mu vtedy vyšiel 3 krát !!! ešte mi povedal, že ľavé ucho má natrhnuté. Aj on mu odhadoval tri – štyri roky, mal ho na pár metrov pod posedom a je to starý „jáger“. Potom som už chodil od pondelka na posed každý deň, aj keď pršalo nevadilo, proste chytilo ma to ešte viac. Nič sa však nedialo, po srncovi, ako keby s a bola „zem zľahla“ Chodila mi tam srna s dvomi srnčatami, nejaká tá kuna, na Jána som tam strelil líšku (to som už išiel domov, bolo 21.20.), aj predtým mi tam jedna myškovala okolo siedmej, ale to som nestrieľal. Víkend bol ťažký, skoro ráno som vstával aj v sobotu a aj v nedeľu, nevyspal som sa, už som myslel, že v nedeľu ani nepôjdem von, ale nadalo mi, musel som ísť, už som trpel niečím, čo sa volá capreolitis acuta, ktorá prechádzala do chronickej formy. Aj keď som bol unavený ako pes, predsa som sa v nedeľu pobral na ten posed. Sedel som do asi 20.00 hod. keď sa mi začalo driemať a tak som zliezol, reku prejdem cez soslinu pozrieť na lucerku čo tam je. Trochu som popiršoval, videl som jeleňa, ktorý mal medzi parohami v lyku zaseknutú haluz, vyzeral srandovne, prišiel som ku nemu asi na 30 metrom krajom remízky, kým ma zbadal a odbehol. Pomaly som sa vrátil na posed, keď som cestou videl na protiľahlom poli v kukurici srnca. Nevedel som ho presne opoznať, ale mal som tušáka, že to je ON. Vyliezol som na posed, zapálil som si „ťaví trus“, keď asi v tých miestach, ako som ho prvý krát zbadal sa objavil ON, akurát asi o 40 metrov ďalej v kukurici. Prišiel cez remízku z protiľahlého poľa a mal to namierené ku sosline asi na lucerku. Krátky pohľad ďalekohľadom, vpravo vidla, je to ON !!! Čo som vtedy prežíval neviem ani sám, bolo to rýchle. Srnec si vykračoval kukuricou asi na 120 metrov. Zapálenú cigaretku na poličku, flintu do ruky, oprieť, namieriť, vtedy som si všimol, že komoru má za kukuricou, ale trčal mu predok hrudníka, hlava a krk. 120 metrom nie je až taký problém s oporou a tak som mu namieril na zadnú časť krku, „šneler“ zadržať kríž a „bác“ videl som, ako sa za srncom sprášilo a z miesta nič neutekalo, vedel som, že som trafil, iba srnca som v puškohľade hneď po výstrele nevidel, lebo mi nadvihlo flintu. Ustálil som teda puškohľad na miesto kde som strieľal a srnec už tam „odkazoval“ . Ani som nedofajčil povinnú (už predtým zapálenú) cigaretu ale „fúľal“ som za srncom, bol som zvedavý, že aký je zblízka. Proste vtedy mi odľahlo, v podstate dva týždne na tom istom posede, skoro každý deň, slnko, dážď „ vsio adno“, bol som tam a dočkal som ho, aj keď som mal možno lepšie srnce, ťažko povedať, jeho som chcel a jeho som aj dostal. Vtedy po výstrele, neľahko popísať ten pocit, aj som sa potešil, že som sa ho dočkal, alebo v tom bol smútok, že ho už nebudem čakávať, neviem to, neviem ten pocit popísať doteraz a ani si ho ujasniť, je to také rozporuplné, aj smútok a aj radosť. Tí čo takto čakali na toho svojho vedia o čom teraz hovorím. Prišiel som ku nemu a videl som ho zhasnutého v kukurici, vpravo vidla, vľavo iba rovný paroh bez výsad, ľavé ucho natrhnuté. Zásah tam, kde som mieril, zadná časť krku, na rozhraní hrudníka, výstrel na druhej strane na prednej časti lopatkovej chrupavky – cez chrbticu. Potom už len blomba, srnca som odtiahol z kukurice na rozhranie lúky, posledný hryz a hneď som volal kamarátovi, ktorý obratom prišiel lebo aj on bol zvedavý. Po prezretí zubov sme už vedeli, že srnec nemá 3 - 4 roky, ale je starší, po prezretí chrupu 7 - 8 rokov. Pri vyvrhovaní som zistil, že mal celkom zhnisanú pravú obličku a pri vyváraní som našiel aj strečky v nose. Po vyvrhnutí, oddelení hlavy a ratíc vážil 20,3 kg. Aj vzhľadom na zdravotné problémy bol v dobrej kondícii a hlavu skutočne nosil ako 3 – 4 ročný srnec, žiadne že „zhltnutá lata“. Takže priatelia, takto to bolo s tým mojim srncom. Takto ma aj poľovačka učí, že je potrebná trpezlivosť, aby človek dosiahol to, po čom túži a vôbec nezáleží, že medzitým sa mu vyskytne aj niečo možno lepšie. Aj touto cestou všetkým, ktorí majú vyhliadnutého toho SVOJHO srnca želám, aby sa neunáhlili, boli trpezliví a určite sa im to oplatí. Priatelia prajem Vám veľa trpezlivosti, šťastia a ak šťastie príde, tak presnú mušku a LOVU ZDAR ! zobraziť celý popis