popis: Voľakedy dávno sa ponad dedinu orali a kosili všetky dostupné plochy. Vznikol tak kaskádový svah. Po kolektivizácii sa tieto „neefektívne“ plochy prestali obrábať. Zanedbané lúky a políčka začali zarastať burinou a náletovými dr...Voľakedy dávno sa ponad dedinu orali a kosili všetky dostupné plochy. Vznikol tak kaskádový svah. Po kolektivizácii sa tieto „neefektívne“ plochy prestali obrábať. Zanedbané lúky a políčka začali zarastať burinou a náletovými drevinami. Po čase vznikla nepreniknuteľná hradba krovín v ktorých nachádzala zver výborný úkryt. Zdržiavala sa tu najmä vysoká, no ale aj medvede a diviačiky. Sem tam sa ukázala aj srnčia. Pred pár rokmi som sa rozhodol v tejto džungli postaviť posed. Časť lúk sme s kolegami očistili od náletu, urobili solisko a nakoniec postavili posed. Každú jeseň som sem vozil prebytočné jablká so záhrad susedov a známych, kukuričné klasy a iné pochutiny pre zver. Zver sem chodila pravidelne, ale ja som mal smolu, nešiel som sa dožiť nejakého úlovku a ani nikto z mojich kolegov poľovníkov. Ako by bol posed zakliaty. Až vlani, teda po 6 rokoch, som tento posed pokrstil ulovením jelenčaťa. To, že sem chodí zver, neušlo pozornosti jedného fotografa. Ja som na posed tak trochu zanevrel. Len sem tam som sa sem zatúlal. Pri jednej takejto jarnej potulke ma fotograf informoval, že sa k posedu občas zatúla aj mladý diviačik. „A chodí zavčasu, pred pol siedmou už býva vonku“, upresňuje. Nuž som sa rozhodol skúsiť šťastie a prelomiť povesť zakliateho posedu. Pred rokom som do nového šatu zaodel staršiu celopažbovú Z-ku 7x57. Flintička dostala novú hlaveň, bolo ošetrené a upravené drevo, dostala aj novú montáž, nový puškohľad a aby sa dobre nosila aj nový popruh. Mal som v úmysle ju tento rok pokrstiť. Trávy už poriadne podrástli a 5,6x52 R už nebola vhodná na lov. Nuž som začal chodiť so Z-kou. Na deň detí som zašiel najprv do Drozdova postriekať proti burine políčko pre zver a rozhodiť nejaké krmivo. Dobre vyhriaty som sa pobral na zakliaty posed. Cestou k posedu som stretol fotografa a tak sme sa o pol siedmej usadili na postriežku vo dvojici. Popozeral som aj fotografie diviačika a uistil sa, že ide o nedorasteného lanštiaka. Minúty ubiehali a jediný rozruch pred posedom robili sojky. Asi po hodine krovím popod posed prešiel medvedí dorastenec. Niečo sa mu nevidelo, lebo na lúku nevyšiel. Ubehla aj druhá hodina a diviačik nikde. „Dnes sa asi kŕmia v Drozdove“, prerušujem dlhé mlčanie. „Si mi to z jazyka zobral“, usmieva sa fotograf. Mýlili sme sa obidvaja. Po ďalších 15 minútach sa pod kríkmi objavil diviačik. Chvíľu istil a opatrne, z nohy na nohu, sa pobral pomedzi mladé liesky na vnadisko. Zobral som do ruky ešte nepokrstenú Z-ku, a zamieril na diviačika. V puškohľade som videl iba hmlu. „Tento posed je fakt zakliaty“, začína ma chytať panika. Rýchlo maciam po vreckách a hľadám niečo na utretie sklíčok puškohľadu. Utrel som obidva a zasa iba hmla. Diviačik sa presunul bližšie k posedu. Na 35 m som diviačika i cez tú hmlu dostatočne rozoznával. Tak som namieril na lopatku a vystrelil. Diviačik urobil premet vzad a zgúľal sa pár metrov dolu svahom. Padol mi poriadny kameň zo srdca. Nešlo mi do hlavy, čo sa stalo s puškohľadom. Dôkladne som ho poutieral a zasa hmla. Potom som si všimol, že koliesko zaostrovania je stočené na maximum. Pravdepodobne pri chôdzi sa mi flinta obtierala o telo a takto sa krúžok pootáčal. Strieľal som strelou RWS H-Mantel, 11,2 g. Vstrel na pravej lopatke a výstrel na ľavej strane rebier. Poškodenie zveriny v norme, žiadne veľké podliatiny. zobraziť celý popis