popis: Brat sa mi posťažoval, že dcéra má problémy s prieduškami a lieky veľmi nezaberajú. Počul, že pomáha jazvečia masť. No a poprosil ma, aby som sa pokúsil uloviť jazveca. Spýtal sa ma tiež, že či by sme to nemohli urobiť spolu. Po ...Brat sa mi posťažoval, že dcéra má problémy s prieduškami a lieky veľmi nezaberajú. Počul, že pomáha jazvečia masť. No a poprosil ma, aby som sa pokúsil uloviť jazveca. Spýtal sa ma tiež, že či by sme to nemohli urobiť spolu. Po spoločnom ulovení jeleňa mu asi poľovačka zachutila. Novembrový spln mesiaca však vychádzal na štvrtok a jemu sa nedalo uvoľniť z práce. I keď som mu povedal, že s jazvecmi to mám tohto roku biedne, sľúbil som, že sa posnažím nejakého uloviť. Elenka ma však dala do laty. „Prioritou je jelenina, nie nejaký jazvec“ odprevádzala nás s Mirom na večernú vychádzku v prvú noc splnu. Poriadne som sa naobliekal, lebo teploty klesali k nule a meteorológovia vydali výstrahu silného vetra. Skontroloval som počet nábojov v puzdre a keďže bolo plné vykročili sme k posedu na Nivách. Na posed sme zasadli o pol piatej. Ani sme sa nestihli poriadne vydýchať a už ma Miro štuchá. Na opačnej starne lúky, vo vzdialenosti cez 300 m, sa popásala vysoká. Napočítali sme sedem kusov holej. Po chvíli sa k nim pridal aj statný jeleň. A po ďalšej chvíli vyšiel na lúku aj druhý paroháč. Chvíľu po sebe len pozerali ale nakoniec sa pobrali k sebe a začala mela. Klepot parožia sa napriek silnejúcemu vetru rozliehal celou lúkou. A bavilo ich to veru dlho. Asi ešte na nich doliehali dozvuky ruje. Od pasúcej sa čriedy sa oddelila jelenica s teliatkom a v tesnom závese za nimi šmolka. Oslovila ma šmolka. „Mladé mäsko a celkom je ho dosť, tak počkám na ňu“, v duchu hútam. Lenže šmolka sa zapásla a a len veľmi pomaly sledovala jelenicu a jelenča. Keď bola jelennička s teliatkom na 100 m rozhodol som sa, že nebudem čakať na šmolku a skúsim teliatko uloviť. Oprel som flintu do okna posedu a zamieril na jelienča. Počkal som na vhodnú chvíľu a vystrelil. Po výstrele sa jelienča otočilo k posedu a vrávoravým krokom prešlo ani nie 20 m a spadlo. Vysoká sa po výstrele rozbehla do kríkov. „Poďme, noc je ešte mladá, zavesíme jelenča v garáži a skúsime opáčiť jazvecov na Stráni, prípadne v Jánovej doline“, vravím Mirovi mysliac na bratovu dcéru. Jelenčaťu sme vystrojili poslednú rozlúčku ako sa patrí. Posledný hryz, pár fotografií a poprianie lovu zdar. Trochu sme sa pohýbali a už som začínal banovať, že som sa tak naobliekal. Začalo poriadne prehrievanie. Tak som zo seba zhodil aspoň kabát a dal som sa do ošetrovania diviny. „Ty bež po káru a ja zatiaľ stiahnem jelenča bližšie k ceste“ komandujem Mira. Ako tak som si ruky poutieral do suchej trávy a dal sa do ťahania. Ako na potvoru prestal fúkať vietor. Prameň potu som už mal na konci chrbta. Ale prežil som to. Jelenča sme nakoniec bez ujmy doviezli do garáže, zavesili na hák, trochu sa obriadili a symbolicky si pripili na lovu zdar. Teda ja som si len pery omočil, zato Miro nezaváhal a plným dúškom doplnil tekutiny. Druhú vychádzku sme si naplánovali do Jánovej doliny cez Stráň a popod Krkavú skalu. Miro, keď chodil s kŕmením pre zver, videl pár krát na Stráni jazveca. Tak sme začali odtiaľ. Neprešli sme hádam ani 100 metrov za posledný dom a už ma Miro naviguje. V Bodorovej záhrade je asi jazvec. Zaostrím moju cajsku do protisvahu a skutočne sa tam motká šedivá hrča. Odraz mesačného svitu na striebornej srsti nás nenechal na pochybách. Kúsok sme sa vrátili a dolinkou popri potoku prešli k záhrade. Okolo potoka boli nízke kroviny. Do protisvahu sa nedalo strieľať. „Musíme vyjsť kúsok vyššie, tam je v kroch diera“ strká ma do chrbta Miro. Nuž idem do hlbokého podrepu a cupkám dobrých 50 metrov. Kým sme docupkali k diere, jazvec zišiel nižšie k potoku a opäť bol za kríkmi. Nezostávalo mi iné ako vyskúšať výstrel z voľnej ruky, ale musel som konať rýchlo. Postavil som sa, zamieril a vystrelil. Úmysel vyšiel. Po výstrele sa jazvec začal kotúľať dolu svahom k potoku. Pre istotu som prebil a sledoval jazveca v puškohľade. Už sa ale nepohol. 11 kg samček bol trafený tesne za lopatkami na chrbticu. Dokumentačné foto vyšlo iba jedno. Vybila sa mi baterka vo fotoaparáte. „Je iba štvrť na osem, nejdeme ešte do Jánovej pozrieť toho veľkého?“, máli sa Mirovi. Vlani sme tam totiž dva krát videli skutočne veľkého jazveca, ale nepodarilo sa nám ho uloviť. Noc bola krásna a škoda vtedy sedieť doma. Tak sme jazveca zavesili na starú jabloň a pobrali sa do Jánovej. Nad Jánovou som sa vyvalil do trávy. Miro sledoval okolie a ja som sa a zapozeral na hviezdy. V závetrí a dobre naobliekaný by som tam veru aj zadriemal. Keď ani po hodine sa žiadna zver neukázala, pobrali sme sa upratať jelenča a jazveca. V garáži sme si tento krát obidvaja dali po poriadnom kalíšku. Na dvojnásobný úlovok sa to predsa patrí. zobraziť celý popis