popis: Je 15 januára a stále nám chyba jeden jeleň 1.VT. Preto ešte za tmy vykračujem hore dolinou. Prekračujem potok a vydávam sa po chodníku ktorý ma dovedie k veľkým tiahnúcim sa lúkam . Na ich okraji pozorujem prostredie pred sebou je t...Je 15 januára a stále nám chyba jeden jeleň 1.VT. Preto ešte za tmy vykračujem hore dolinou. Prekračujem potok a vydávam sa po chodníku ktorý ma dovedie k veľkým tiahnúcim sa lúkam . Na ich okraji pozorujem prostredie pred sebou je tam 6 jeleňov, vidím aj šestorákov, pomaličky sa prikrádam a čakám kým sa jeden z tých žobrákov postaví na široko, ranným tichom zahromží vystrel jeleň vyskočí vysoko a odchádza zo svojimi druhmi, už viem že je zle. Preverujem nástrel no farbu nenachádzam. Cestou domov sa dohadujem z otcom kedy začneme dohľadávať . Zhodli sme sa že jeleň môže mať slabšiu ranu a tak ho je treba nechať zaľahnúť. Po piatich hodinách, už v trojici, znova kráčame chodníkom . Rozmotávam remeň, odkladám suku a ešte raz preverujem nástrel ale zase som nič nenašiel. Rukou pohladím suku a vkladám do nej všetku svoju nádej. Suka ma ťahá na kraj lúky ,tam kam odchádzali jelene, v snehu nám ukazuje farbu ,je svetlá . Prechádzame lesom a množstvo farby sa pomaly zväčšuje. Všímam si že jeleň nedostupuje na ľavý predný beh a zrazu mi aj to značenie po výstrele dáva zmysel. Schádzame dolu strmým svahom a prechádzame cez zurčiaci potok jeleň sa poberá po lesnej ceste keď sa tu stratia všetky stopy. Sučka sa nechápavo vracia a hľadá stopu, trochu jej pomáham vymotať sa z vrátistopy a pokračujeme. Predpokladám že už by jeleň mohol aj niekde zaľahnúť no veľmi sa mýlim, práve naopak jeleň nás vedie stále hore kopcom až prichádzame k ležovisku no suku nevypúšťam farba na ňom je stuhnutá a tak pokračujeme. Vychádzame na horizont a tým aj na hranicu nášho revíru. Otec volá do susedov a vysvetľuje situáciu. Máme povolenie pokračovať . Farba sa nám tu už skoro úplne stráca a tak dôverujeme suke. Vedie nás mladinami, starými porastmi, cestami, potokmi. Pri kráčaní jedným z porastov v protiľahlom svahu počujeme lámať konáre, vzbĺkla v nás nádej. No to nám iba stopu krížilo stádo holej. Znova s hlavou v smútku sa držím farbiarského remeňa a predieram sa malinčím, keď tu ako blesk z jasného neba spod smreka vyskočí „môj“ postrelený jeleň . Rýchlo vypúšťam suku a počujem hlásenie tenkým hlasom no po asi 300 metroch sa mení na hrubé a to už viem že ho drží na mieste. Z kroka na krok sa približujeme praskajúcim snehom. Otec ma upozorňuje vopred, že čo chvíľa bude tma, nech ma nenapadá natáčanie alebo iné hlúposti. Po chvíľke preťal náruživé stavanie suky výstrel, ktorý ukončil trápenie jeleňa a taktiež aj mňa. Stopa stará 5 hodín, práca na remeni 2,5km vzdušnou čiarou, durenie 300m, stavanie 10min. zobraziť celý popis