popis: Už začiatkom decembra na spoločnej poľovačke na zajace som si všimol, že stará nora na konci poľa s lucerkou je celkom pekne navštevovaná. V duchu som sa modlil už aby začalo mrznúť. Vtedy líštičky najradšej navštevujú noru. Mrzn...Už začiatkom decembra na spoločnej poľovačke na zajace som si všimol, že stará nora na konci poľa s lucerkou je celkom pekne navštevovaná. V duchu som sa modlil už aby začalo mrznúť. Vtedy líštičky najradšej navštevujú noru. Mrznúť začalo až koncom decembra a to parádne. Norovanie sme s kamarátmi naplánovali na 30teho decembra. Keď sme sa pomaly poberali, manželky nám nezabudli pripomenúť "a ponáhľajte sa". Martinov syn má meniny a moja manželka narodeniny. Samozrejme o chvíľu sme doma veď to je len taká brnkačka a možno tam ani nič nebude chlácholil som ženu. No brnkačka to nebola. Stará nora sa nachádza na okraji poľnej časti nášho revíru hneď vedľa nepoužívaného závlahového hydrantu. Kedysi sa tieto zavlažovacie systémy používali v hojnej miere na všetko boli peniaze. Dnes sú to len nevyužitý svedkovia čias dávno minulých, pri ktorých si hrdzuľe radi kopú svoje nory. Tak že táto nora tu je už veľmi dávno. Má tri vchody lepšie povedané mala. Aj keď ju na jeseň družstevníci rozorali, líšky si ju vykopali opäť. K nore sme prišli asi o pol desiatej a boli sme piati. Martin, náš dvorný fotograf Peter, moja maličkosť a dve sučky jagterierky. Ako náhle Martin priložil staršiu jagošku Airin k nore, ihneď vbehla dnu. To bolo neklamné znamenie, že "domáci" sú doma. Ozvalo sa hlásenie a ja som sa pripravil na streľbu. Netrvalo ani dve minúty a vo vchode do nory sa objavili uši. Vchod bol situovaný tak, že vychádzajúca líška nám bola chrbtom tak že nás nemala možnosť vidieť. Chvíľku istila a potom vybehla von. To už ju dobehli moje tri a pólky broky a líška urobila krásny daun za ktorí by jej na skúškach každý rozhodca udelil poctivú štvorku. Hlásenie sa ozývalo ďalej. Je čas kvapkovania vonku je fena vnútri bude určite ešte lišiak mysleli sme si. Tak čakáme ďalej. Hodina,dve,tri čas uteká neskutočne rýchlo až telefonát Martinovej manželky že čas oslavy sa blíži nás dostal späť do reality. No nič idem po krompáče musíme to urýchliť. Ak je Airina pri líške neopustí noru pokiaľ ju nevyženie, alebo nevytiahne von. A vo vnútri musí byť riadny súper keď jej to trvá tak dlho. Posilnili sme sa teplým čajom a začali kopať. Teda aby som sa priznal ja ani veľmi nie predsa len som už starší človek a trápia ma všakovaké choroby ale veď aj dobrá rada je nad zlato a tak som radil a radil. Chlapci kopali o sto šesť. Vonku bolo zima no im bolo to oblečenie akési ťažké a o chvíľu kopali už len v mikinách. Po dlhom čase a ďalších telefonátoch od netrpezlivých polovičiek bola vykopaná jama hlboká asi 120 cm a dlhá 150 cm. Airinu sme počuli štekať veľmi zreteľne a líšiaka bolo tiež počuť ako zúri. Chceli sme to obom uľahčiť a urýchliť to tak si Peter ľahol do jamy a vytiahol sučku za chvost von. Chvíľu sa nič nedialo no potom lišiak vystrčil hlavu s pod závlahového potrubia a ja som nechcel zbytočne predlžovať jeho bolesť a stres tak som vystrelil. Lišiak zostal tak ako bol. Vytiahnuť ho nám zabralo ďalších 25 minút tak bol pod potrubím zašprajcovaný. Noru sme upratali. Zostali už len dva vchody no ten tretí si líšky určite vykopú zas. Lišiak bol v slepom kotli otočený hlavou k jagoške a tak mu nezostalo nič iné iba bojovať. Bol viac ako vyrovnaným súperom čo bolo vidieť aj na psíkovi no srdce bojovníka nedalo Airine aby to vzdala. Nakoniec sme sa všetci po piatich hodinách pobrali domov. Kožušiny líšok sú už namočené a budú krásnou spomienkou na prežité chvíle. Trošku je mi ľúto zničenej lebky lišiaka. Bol to starí lišiak ktorí váži 8,5 kg a očiaky mal zodraté že mu s nich zostali len asi centimetrové tupé hroty a v spodnej čelusti mu pár zubov chýbalo. Možno by bol zlatý ale to sa už nedozviem. Tak snáď na budúce. A tak skončil jeden krásny deň prežitý v prírode. Lovu a jagterierom zdar. zobraziť celý popis