popis: Sobota 11. 10. ráno. Po rôznych peripetiách tohtoročnej jelenej ruje som už na ulovenie svojho prvého jeleňa tohto roku viac menej rezignoval. Sucho som skonštatoval, že tento rok, ako už niekoľko po sebe zase nič. S kamarátom sme sa t...Sobota 11. 10. ráno. Po rôznych peripetiách tohtoročnej jelenej ruje som už na ulovenie svojho prvého jeleňa tohto roku viac menej rezignoval. Sucho som skonštatoval, že tento rok, ako už niekoľko po sebe zase nič. S kamarátom sme sa teda dohodli, že pôjdeme pozrieť diviačiky, bolo jasno, dva dni od splnu, síce hustá hmla ale v pohybe, takže pri troche šťastia by sa v tomto bezhmlovom „okne“ /ako by povedali horolezci/ dalo niečo vymyslieť. Preto sme sa vybrali už veľmi skoro ráno. Po príchode na kraj starej smrekovej hory to nevyzeralo zle, hmla bola len v nižšej časti jarkov pred nami tak na 200 m, mesiac pekne osvetľoval lúku, takže mi poskočilo srdiečko, je to nádejné. Lenže hmlou akoby dýchala stará hora, raz nádych, kedy nás pohltila, raz výdych, kedy sa znova spustila do nižších častí. Tak sa aj vo mne striedala nádej z beznádejou. Takto to pokračovalo skoro dve hodiny, do raňajšieho rozvidnenia. „Takže po diviakoch ani chýru“ začali sme sa už skoro nahlas zhovárať s kamarátom. Hora znovu vydýchla, a v tom som na horizonte, vo vzdialenosti cca 400 m zbadal kus vysokej. „Holá ide...“ hovorím mu, a ďalekohľadom pozerám po nej. Za dákych 20 sekúnd za ňou spoza horizontu vidím vystupovať parohy a napokon sa objavuje postava jeleňa. V závese za ním najskôr ďalšie parohy a ďalší jeleň. Napätie stúplo. Jedna laň, tesne za ňou sa vyvážajúci jeleň ktorý si ju kontroluje a za nimi im závidiaci „bočák“ sa pomalým krokom približujú rovno naším smerom. S kamarátom už tichučkým hlasom hodnotíme jelene, času je tentoraz viac menej dosť. Obidva vidlové osmáky, len prvý v tele a paroží o dosť lepší, krásna trofej s račím klepetom. „No raď..“ hovorím mu. Nakoniec sme sa zhodli že ten prvý už bude pravdepodobne starší, teda trojkový jeleň, a nakoľko je odlovená táto VT, už má u nás výnimku... Zamerali sme sa na druhého, slabšieho osmáka. „Ja neviem, je to dvojka, aj by mohol...“ hovorím mu. Hmm...zamrmle – a vysoko odborne posúdil jeleňa. Pri tomto hodnotení, sa zatiaľ táto trojica dostala tak na 150 m od nás. Hora sa opäť chystala nadýchnuť hmly a zahaliť to divadlo, vietor sa už menil. Laň pri tejto zmene evidentne znervóznila, náhle uskočila tri skoky a začala vetriť. Silnejší jeleň si bol istý jej ochranou, alebo slepý od lásky, stále šiel za ňou bez známok neistoty. Slabšieho však tento úskok lane evidentne naplašil a pomalým poklusom sa rozhodol odpútať od tých dvoch, a zatiahnúť do vysokej hory sám. To už v rukách zvieram svoju 30-06, odisťujem a naťahujem napínačik. „Ak zastavíš“, hovorím si v duchu „sám o sebe rozhodneš“. Jeleň zastavil na blat dákych 15 m pred porastom starej hory, vzdialený od nás na 120 m, a díva sa mojim smerom. Kríž mu v tom momente pokladám za lopatku a hladím spúšť. Hora zahučala... Ešte v puškohľade vidím ako jeleňa „zlomilo“ a padá na zem. Vybíjam prázdnu nábojnicu a pokladám pušku... beriem ďalekohľad a dívam sa na môjho jeleňa. Dva krát sa pokúša postaviť na predných behoch ale nedarí sa mu to, až nakoniec pokladá aj hlavu do mokrej trávy. Ďalekohľadom pozriem ešte aj na jeleňou láskou opantanú dvojicu. Po výstrele laň pobehla dákych 30 m smerom k nám a stále za ňou aj jej druh. Obzerajú sa, a divia, kam náhle zmizol ich spoločník. Po pár sekundách sa pomalým klusom nerozhodli zatiahnuť do hory ale popred nás sa strácajú v nastávajúcej hmle. Chvíľu ticho čakáme, hora akoby nechcela takto vidieť svojho „tvora“ tak ho nádychom hmly prikrýva a dovoľuje mu v tichosti „odísť“. Znova vidno len na 50 m. Počas povinnej tichej chvíle mi kamarát hovorí, že som vôbec neprebíjal, až vtedy si uvedomím akú chybu som urobil, najmä po takom značení... Prichádzame k zhasnutému jeleňovi, chvíľu ho obdivujeme a potom mu vzdávame náležitú poctu. V srdci sa mi zračí zvláštny pocit radosti i smútku, naplnenia i prázdnoty. Jednoducho dýcham túto chvíľu naplno, a vo svojej malosti a pokore pred tým všetkým sa nezmôžem na nič, iba na jednoduché ĎAKUJEM.. Pozdravujem Vás priatelia..Lovu zdar.. Vek jeleňa 5 – 6 rokov. zobraziť celý popis