popis: Prši, prši, stále prši...Srnčia ruja skončila a ja aj keď som neulovil žiadneho srnčeka, som spokojný. Videl som, ba aj privábil niekoľko srnčekov, zbraň však zostala chladná. Už sa pomaly stávam viac chovateľom a pozorovateľom ak...Prši, prši, stále prši...Srnčia ruja skončila a ja aj keď som neulovil žiadneho srnčeka, som spokojný. Videl som, ba aj privábil niekoľko srnčekov, zbraň však zostala chladná. Už sa pomaly stávam viac chovateľom a pozorovateľom ako lovcom. Asi to tak má byť a väčšina z nás takto dozreje. Diviačiky na vnadiská chodia nepravidelne, sú stále v pohybe, sledovaní vlkmi. Ráno vyrušili drevorubači pri hlavnej ceste do doliny svorku pri strhnutom osmorákovi. Po obede, kým nám to oznámili, z jeleňa zostala len hlava a ohlodaná chrbtica. Vlk je tu však doma a pásť sa nevie. Podvečer som zasadol na lavicu, kde bolo pozorovať diviačikov. Postupne sa zmrákalo, prešli tri vlny teplého dáždika a okrem chrupotu z vnadiska, kde líška zbierala kukuricu, bolo ticho. Nad lúčkou prelietaval párik kvíliacich sov zaťahujúc za sebou oponu noci. Od húštiny lúčnych smrekov sa odlepil tieň - osamelý lanštiak. Nechal som mu dostatok času na zakŕmenie. Stál mi trochu zo šikma, ale ranou som si bol istý. Na nástrele však žiadna farba. Po hodine svietenia a hľadania som úplne stratil lovecké sebavedomie - ani kvapka. To už bolo 22 hodín. Z priateľov som už nechcel nikoho buntošiť a tak zostal jediný, môj hanoverský farbiar Athos. Cesta do dediny, zobrať psíka a späť. To už sa tma dala krájať. Athos s istotou napol remeň, ale ani po 50m žiadna farba. Hustým porastom sa nedalo ďalej ísť a tak som pustil psíka na voľno. Athos je typický oznamovač. Atmosféra noci, tiene pri čelovke, svietiace oči psa neustále sa vracajúceho, dokonca aj kvapky farby a natešený šuchot pri trhaní nájdeného diviačika, je úžasná. Ďalej to malo zase svoje neopísateľné čaro. Z húštiny som musel diviačika potiahnuť k ceste dobrých 200m, vyvrhnúť a naložiť. Athosov spokojný beh vo svetle reflektorov, chanel diviačika vo voze, umytie sa v studenej bystrine, to je nezameniteľná poľovnícka emócia. O pol noci diviačik visel doma. PS: Rana išla vyššie zhora poza lopatku, rozbila rebro, výstrel poza druhé rebro - upchatý tukom a črevom. Vykrvácal dovnútra, preto žiadna farba. Farbiarom zdar! zobraziť celý popis