popis: ...posedím, do siedmej a potom prepiršujem okolité vinohrady. Takto som rozjímal, keď som o trištvrte na päť ráno usadal, na posed v pažitnej záhrade. Len, že do siedmej mi neprišiel ani chlp. Tak sa pomaličky zbalím, pozatváram oki......posedím, do siedmej a potom prepiršujem okolité vinohrady. Takto som rozjímal, keď som o trištvrte na päť ráno usadal, na posed v pažitnej záhrade. Len, že do siedmej mi neprišiel ani chlp. Tak sa pomaličky zbalím, pozatváram okienka a idem sa prejsť. Povolenka, na srnca tretej vekovky, je vo vrecku, tak sa pozriem po nejakom starom pánkovi. Prechádzam okolo posedu, pod Dubom, ako ho pred rokmi , čo sme ho postavili nazval otec. Mám rád tieto miesta. Aj včera som na tomto posede ulovil z večera líšku. Opatrne schádzam s kroka na krok, dolu svahom po ceste čo lemuje vinice smerom k Vajnorskej doline. Prvé dve sú riadne zarastené a neobrobené. Ešte si na ceste všímam, poryté od diviakov. No to zasa bude lamentovania od vinohradníkov, na škody, aj keď sa snažíme, priebežne diviaky loviť. Nie je to vo viniciach so sladkým hroznom, ľahké. Opatrne nazerám, do riadkov v ďalšej terase a v krajnom riadku mi udrie asi na 70m do očí na ostro stojaci kus srnčej. Ďalekohľad letí k očiam a približuje mi srnca v tele veľkého , s hrubým krkom a vysokými parožkami. Ostro svietiace slnko mi do optiky nedovoľuje poriadne prečítať čo má na hlave, zdá sa mi , že vidliaka. Robím úkrok doprava, aby som mohol zložiť s chrbta batoh. Keď opäť nazriem do riadku, srnca tam už nie je. Kurnik šopa, na chvíľu som ho stratil z dohľadu a už neviem, kam sa vybral, terasa nie je tak strašne zarastená, ale tesne pod chrbát srncovi siahala. No nič, vraciam sa o terasu vyššie, ale ani tam ho niet. Tak teda idem smerom dolu a nazerám do ďalších riadkov. Srnec sa skrátka vyparil, ako to dokážu , starý skúsený pardi! Obídem to pekne z druhej strany a skúsim po hrane krajného riadku srnca našlapať. Tak som to celé obišiel a kráčam z kroka na krok po terase, ktorá bola nad terasou so srncom, už by som mal byť odhadom v miestach , kde sa srnec nachádzal, odrazu počujem prudké vyrazenie ale až v ďalšej terase nadomnou, mihne sa srnčie telo a už je v čudu. No tak to by sme pre dnes mali. Tento srnec je v tých zarastených terasách a budrinách ťažko dosiahnuteľný. Toto je jeho královstvo. No ale veď môže byť aj nabudúce, šťastie. Schádzam až dolu na cestu, a vidím, akurát s autom prichádzať otca, ktorý bol pozrieť v ďalšej lokalite. Mali sme sa okolo ôsmej stretnúť na chate, ale keď už je tu, tak sa nechám odviesť pod Veľký Komandl, a tam zídem stredovou cestou, do ďalších viníc, a okruhom sa vrátim na chatu. Otec išiel rovno na chatu popratať veci. Všetky svoje veci nechávam v aute, beriem si len trieder, flintu a streleckú dvojnožku, neoceniteľnú pomocníčku čo sa týka opory v zarastených viniciach, kde je nutné strieľať v stoji. Zaisťuje dobrú stabilitu. Schádzam po šikmom svahu pod cestu, tam začínajú ďalšie terasy s viničom. V prvej a druhej nebolo vôbec nič. Nazerám opatrne do ďalšej, a odrazu vidím v riadku asi na 90m kus srnčieho. Chvíľu ho pozorujem a zisťujem , že je to srnka, minuloročná šmolka. Tá sa kľudne pasie. No nič nechám ťa v kľude. Vraciam sa na cestičku a v tom si o riadok skorej, ktorý som prehliadal, všimnem v úrovni srnky, vlastne z druhej strany riadku, hrdzavý fľak pri zemi. Reku, z jednej strany srna, z druhej bažant. Pozriem cez ďalekohľad a skoro mi vypadol z ruky, tam si kľudne leží srnec, otočený zadkom, telo má v burine, len hlava s krkom mu trčí. ako by odpočíval. Hlava šedivá, hrubý krk, na jednej strane slabý vidliak s asi 1 cm výsadou, druhá len hrot ako škodník. Teba ja predsa poznám s fotopasce aj z videnia. Nízko posadené ružice. Hlavou mi letí, starý srnec, budem loviť. Už neraz sa mi stalo, že som týchto starých srncov sledoval po ruji, ako mali pri sebe takúto mladú srnku. Opatrne rozkladám dvojnožku, do nej vkladám vernú osmičku guľovnicu. Cez puškohľad, ktorý som natočil na 10x zväčšenie sledujem, zaľahnutého srnca. Veď ty sa postavíš, aj keby som tu mal zapustiť korene, na teba počkám. Keď toto divadielko, trvalo už pre mňa nekonečných 10 minút, ktoré som absolvoval, so založenou flintou, začali sa mi hlavou preháňať myšlienky, akože... skúsim zavábiť, alebo, že by som zapískal? Nie! to už som si overil, že nemusí vždy fungovať, raz som takto zapískal, srna odskočila, srnec nelenil, a bez zastavenia, vyrazil, za ňou a bolo po úlovku. Budem len čakať ďalej. Odrazu srnec začína strihať ušami, celkovo, akoby ožíval, už viem, že sa čo chvíľa postaví. Preto odisťujem flintu a napínam napináčik. Vtom srnec dvíha predok a už stojí, ale na moje našťastie zadkom, dokonca urobí, akoby pár krokov odo mňa, fúú, to sa mi nepáči, ale v tom sa stáča a odkrýva mi ľavý bok, ale odrazu je v kroku, teda v pohybe, preto ťahám stred kríža na lopatku a hľadím napináčik, reku dôjde do rany a dostane to za lopatku, lenže srnec asi urobil väčší skok ako som si myslel a tak v ozvene výstrelu počujem, buchnutie na telo srnca, ako keď sa práši starý koberec a je ticho. Hm, tak to som asi posral. Podupkávam na jednom mieste, nervózny ako študent pred skúškou. Už tesne, ako som stlačil spúšť, a ten pohyb už sa nedá zastaviť, to vedia všetci ktorý lovia, som vedel, že to išlo viac do zadu ako som chcel. Po asi piatich minútach sa opatrne z kroka na krok vyberám po riadku, v ktorom som strieľal, na nástrel. Keď som od miesta asi 10 metrov, z riadku vychádza spomínaná srnka, iba na mňa hodí zrak, a ja prekvapený, sledujem ako sa predo mnou pasie. Vôbec žiadna reakcia na výstrel, ale skorej som dumal, že ju drží puto spojené so srncom, a tak tajne dúfam, že srnec je niekde vo vedľajšom riadku. Odrazu ho vidím, leží asi 3 metre od nástrelu ale vo vedľajšom riadku. Čo sa mi, ale nepáči je, že má hore hlavu. Srna ma obchádza a pasie sa ďalej. No nič opieram flintu, a opatrne sa snažím, chytiť postrieľaného srnca za parôžky, aby som ihneď skrátil jeho utrpenie. Zdá sa mi, že je v takej agónii. No, ale som sa hrubo mýlil. Keď som asi dva metre od neho srnec sa stavia na nohy a prudko vyráža odomňa vidím, že našľapuje len na tri nohy, ľavú zadnú vlečie, za sebou. V duchu som sám, na seba naštvaný, za takú zlú ranu. No kto nič nerobí, nič nepokazí, dôležité je teraz skrátiť utrpenie zveri. Srnec asi po 15 metroch opäť zaľahne, našťastie pre mňa, otočený ku mne zadkom, na meostare točím trojku zväčšenie krátko zamierim a odzadu dostreľujem srnca na krk. Tomu po rane len klesne hlava. Fúúúúúúúú, tak to by sme mali, z čela utieram pot a s ním zotriem aj starosti, ktorým som sa vyhol, v prípade nutnej dohľadávky. Už som kalkuloval, ako idem do Rače pre psíka. S klobúkom v ruke pristupujem k ulovenému srncovi. Tíško sa mu prihováram, no ty si mi, ale dal! Našťastie všetko dobre dopadlo a ja kontrolujem prvú ranu, tak tú dostal do stredu ľavého stehna, ale s výstrelom na posledných rebrách. Druhá dostrelná samozrejme v strede hrubého krku. Nosler partition sa napriek tomu choval veľmi šetrne. V druhom kroku šmátram s prstom, a kontrolujem chrup. Úplne zodraté predné rezáky, zošľahané hroty na p3 na m1, m3. Som rád, že som sa nemýlil v odhade. Zakladám plombu a dumám, že nebudú chytené veľmi pľúca, keď ešte po 6-7 minútach nezhasol. Mlčky stojím nad úlovkom, tento krát zvíťazil človek - poľovník, pár krát ma tento srnec prekabátil, v júni, keď som ho tri krát za večer vyšliapol, na týchto terasách vždy, ako by ma počkal, a potom s bäkotom odskočil, v diaľke mi nadávajúc. Potom volám otcovi, nech príde pod chatu s autom, že som ulovil srnca, zapisujem zatiaľ údaje do povolenky, a ťahám srnca na kraj terasy. Otec prichádza asi za desať minút. Cestou ku mne trhá s neďalekého kríka tri zálomky. Prvý vkladá srncovi do papuľky ako posledný hryz druhý dostáva srnec na ranu a s tretím mi úprimne gratuluje. S radosťou ho od otca prijímam a prevolávam lovu zdar! My s otcom, sme už dávno zohratá dvojka, a presne vieme, ako to pri každom úlovku prežívame, netreba ani veľa slov. To je na tom to krásne, tradície, pokora prírode a v prvom rade úcta prejavená každému úlovku, či je to jeleň, alebo drobná kuna. Trošku naaranžujeme úlovok a samozrejme, nasleduje foto dokumentácia na pamiatku. Potom srnca vyvrhnem, a konštatujem, že mal prestrelenú pečeň, a výstrel, tesne za pľúcami. Preto to dlhšie zhasínanie. Radšej som to ukončil druhým výstrelom. Srnca nakladáme do debničky, šup s ním do auta a opúšťame Komandlovský chotár, miesto, najviac blízke z celého revíru nášmu srdcu. Lovu zdar, kamaráti v zelenom. zobraziť celý popis