popis: Vidina, dovolenky na druhý deň, ma vytiahla von. Na posed "pod Dubom" usadám pred pol siedmou. Nejaké lanštiaky, pravidelne okupujú vnadisko. Je celkom slušný čas, ostalo úplné bezvetrie a tak aj posed je po celom dni vyhriaty a dá sa sed...Vidina, dovolenky na druhý deň, ma vytiahla von. Na posed "pod Dubom" usadám pred pol siedmou. Nejaké lanštiaky, pravidelne okupujú vnadisko. Je celkom slušný čas, ostalo úplné bezvetrie a tak aj posed je po celom dni vyhriaty a dá sa sedieť vo svetri. V kľude sa rozbaľujem, nabíjam guľovnicu a oddám sa čakaniu. Konštatujem v duchu, že tento rok, je enormne veľa húseníc! Ledva sa zazelenali stromy a už sa do sviežich listov pustili. Mnoho ich je na okolitých stromoch, doslova padajú na zem, až má človek pocit, že jemne mrholí. Sedím už dve hodiny, v okolí je prázdno a ticho, ako v hrobe, nikde sa ani lístok nepohne, je zhruba deväť hodín, keď sa za hrebienkom, ktorý sa ťahá nad posedom začína ozývať nespokojné srnčie. Hm..., to by mohlo byť dobré znamenie, že srnčiu, mohli vyplašiť aj diviaky. Pozorne sledujem okolie, odrazu mám pocit, že počujem šušťať trávu, akoby opatrné kroky. Okolo posedu sme všetko vykosili, asi tak do 30m. Ďalej je už vyššia tráva. Šuchot sa približuje, ani nedýcham, odrazu sa otvorí trávnatá stena, ako skončila pokosená časť a vystrčí sa diviačia hlava. Á, tak tu si môj lanštiačik, opatrne beriem trieder a obzerám si diviaka v optike. Ten chvíľu istí a potom sa vytiahne na voľný pľac. Obchádza aj kŕmny bubon s kukuricou, okolo som rozhádzal, aj trochu suchého pečiva. Stále nechávam pušku v kľude, chcem ho nechať, aby sa ukľudnil. Pomaličkými krôčikmi, sa blíži k vnadisku a odrazu začína hodovať. Dobre, dobre, je to fajn, pokladám na lavicu ďalekohľad a opatrne beriem flintu. V tom, ako by do neho niekto strelil a splašene odskakuje od vnadiska asi 4 metre a ostáva stáť za veľkým dubom, vidím mu kúsok rypáku a zadok, keď nevidím ja teba, tak ani ty mňa. Rýchlo beriem guľovnicu, odisťujem, a klikám napináčik, zapínam červený bod na meostare a čakám, na osudný krok lanštiaka. Ten prichádza po pár sekundách, a diviak sa vysúva na pol tela z poza stromu, krásne vidím celý predok. Nakoniec, tým, že je to len asi 15 - 17 metrov a diviak ideálne stojí, volím ranu na koreň ucha, pokladám bodík a bááááác. Hora vracia ozvenu výstrelu, vtom okamžiku sa lanštiak skladá na nástrele, a prudko odkazuje. Automaticky prebíjam a istím diviaka. Posledné záchvevy, trvali zo dve minúty. Paráda! Zaisťujem, odkladám flintu do rohu a posvietim na úlovok. Jéj, mám ohromnú radosť. Hodiny ukazujú 21,30. Tak super mi to dnes vyšlo, že som ani nepredpokladal. Pobalím veci a idem si uctiť úlovok. Odlamujem zálomky a už stojím nad dnešným diviakom. Lanštiak kanček, tak cca 55 kg živej váhy. Diviak, dostáva posledný hryz, a sebe dávam za klobúk zálomok omočený vo farbe. No čo už, keď som sám. S obnaženou hlavou, chvíľu postojím a zrekapitulujem, posledné okamžiky, úspešného lovu. A musím sa priznať, že je mi veľmi príjemne. Robím, si na pamiatku fotky a potom idem pre auto. Snáď ho do Nissanu, vyložím aj sám. Trošku som sa s ním popasoval, ale zvládol som aj to. Potom už len červená robota pri obriadení úlovku, ktorý končí v chladiaku, odobrané vzorky pre veterinu, sú taktiež nachystané a tak sa zberám domov. Spomienky na prežité okamžiky sú pevne uložené v mojom srdci a do poľovníckeho zápisníka, môžem zaznačiť úlovok diviaka s poradovým číslom 35. Lovu zdar priatelia ... zobraziť celý popis