popis: po rannej postriežke som sa naraňajkoval a chystal sa učiť na skúšku. Na telefóne zmeškaný hovor. Meno značí, že na dnes mi niekto pripravil program. Základná otázka, či mám čas. Mám. Stručný popis: ,,Večer som strieľal na jele...po rannej postriežke som sa naraňajkoval a chystal sa učiť na skúšku. Na telefóne zmeškaný hovor. Meno značí, že na dnes mi niekto pripravil program. Základná otázka, či mám čas. Mám. Stručný popis: ,,Večer som strieľal na jeleňa, ráno sme to skúšali s našim farbiarom, jeleň prešiel asi po 200 metroch do susedov. Všetko je dohodnuté, idem pre Vás". Predpokladal zásah na predný beh. Nasadil som Fidu na nástrel, stopu zobrala s obrovským záujmom, vtedy stopa mala už 18 hodín. Postupujeme do strmého kopca cca 600 metrov, predpoklad ,že to bude ten predný beh. Farby je dosť, aby sa dalo kontrolovať, kosti však žiadne. Prechádzame cez hrebeň. Za ním do južného svahu porasteného trnkami, asi nejaká stará vinica. Fida sa pýta pustiť, tak ju vypúšťam. Pár minút je preč a zrazu počuť tenké hlásenie, ktoré postupuje ku mne. Pribieha jeleň, ale vidím mu len hlavu a krk. Nevidím však žiadne zranenie, ale usudzujem, že to bude on. Vystrelím, ale míňam. Jeleň sa rozbehol ako by mu nič nebolo, ale v tom vidím,že má krvavú nohu. Strieľam opäť,ale opäť neúspešne. Fida ho durí hádam aj dva km,ale nedarí sa jej ho zastaviť. Po dobrej trištvrte hodine sa vracia. Bál som sa, že strelec nebude chce pokračovať v dohľadávke,ale nakoniec sa tak nestalo. Vraciame sa na miesto vypustenie a po krátkej pauze pokračujeme na remeni. Vedel som, že to bude dlhá záležitosť,lebo jeleň unikal na štyroch nohách a ide o povrchový zásah. Na remeni postupuje v kilometroch. Farby je tak akurát, ani veľa ani málo. Je možné sa kontrolovať,takže nervozita takmer žiadna. Po asi 3 km sa chvíľu zabávame s vratistopou dlhou asi 500 metrov a potom pokračujeme. Jeleňovi sa vôbec nechce zaľahnúť. Preskakuje vývraty, zdoláva járky s ktorými mám problémy aj ja s Fidou. Po jednom začína farbiť neuveriteľne, farba z neho doslova strieka,ale trvá to len pár metrov a potom opäť ustáva. Pokračujeme. Stretávam v lese pána, ktorý chystá drevo. Hovorí, že videl stopu,aj farbu,ale jeleňa nestretol. Pýtam sa ho, že kde vlastne som,keďže dohľadávame len ja s Fidou. To som už vzdialený určite aj 7 km od prvého vypustenia. Po krátkom rozhovore pokračujeme. Jeleň pokračuje rúbaňou a vchádza do obrovského elektrovodu. Ležovisko. Obrovský chumáč farby, doslova ho cítiť. Rozmýšľam vypustiť Fidu, ktorá sa pýta,ale terén je náročný, množstvo pováľaných kríkov a agátov, bál som sa, aby si tam neublížila v tej eufórii. Vychádzame z elektrovodu a vypúšťam Fidu. Označujem páskou miesto vypustenia, však čo ak ho nezastaví a budeme sa opäť vracať. Pripravujem si pušku, balím remeň. Počujem krátke durenie sprevádzané tenkým hlasom a zrazu ho už má. Hlási hrubým hlasom. Pomaličky postupujem, nech to nepokazím. Stavia jeleňa medzi dvoma stromami, o ktoré sa jeleň opiera. Kamerujem. Jeleň útočí. Po chvíli som zistil, že hoci držím kameru,lenže nekamerujem :D. Nechcem už jeleňa trápiť, dostal zabrať. Vystrelím a jeleň si pomaličky ľahne a zhasína. Jeleňa sme dohľadali,ale prichádza nová úloha. Musia nájsť mňa,pretože mám len strohú predstavu kde som. Jeleň mal hladký priestrel predných behov, bez zásahu kosti. Doslova sme ho uštvali. Fida zvyčajne zvykne pri dostrelenom kuse šantiť a radovať sa. Po pár zašteknutiach si ľahla a mala dosť. Som rád, že sa aj takto pomerne ľahko zasiahnutý kus podarilo dohľadať. Celkovo sme prešli určite aj 10 kilometrov.Farbiarom zdar zobraziť celý popis