popis: Sobota sa začala vcelku dobre. Pepies mi stepoval pred barákom už o 6,30 a fajčil jednu od druhej. Dali sme si kávu, nabalil som ruksak a ešte raz skontroloval či mám naozaj všetko. Flinta a ruksak do auta, havkáči do kufra a ide sa. Na n...Sobota sa začala vcelku dobre. Pepies mi stepoval pred barákom už o 6,30 a fajčil jednu od druhej. Dali sme si kávu, nabalil som ruksak a ešte raz skontroloval či mám naozaj všetko. Flinta a ruksak do auta, havkáči do kufra a ide sa. Na nástup sme dorazili skoro posledný ako býva mojím dobrým zvykom. Po privítaní účastníkov poľovačky, príhovore hospodára a predsedu sme konečne vyrazili do lesa.Zišli sme sa skutočná elita. Ostrostrelec Pepies a jeho preslávená guľová kozlica s MJG išli na štand. Rabara, premvadász, bukovskyp, sirase,Palino Čížik a moja maličkosť sme išli so svojimi štvornohými kamarátmi do pohonu. Predseda PS zaviedol strelcov na svoje stanovištia a ja som rozostavil honcov. Po dohovorenom signále začal prvý pohon. Bola hmla a viditeľnosť dosť žalostná. Postupovali sme pomaly zatiaľ sa nič nedialo no pred koncom prvého pohonu sučka jagteriera Aira hlásila diviaka. Diviak vyskočil zo svojho ležoviska, bol to statný kanec a utekal von s pohonu. Bezpečne mohol strieľať iba jeden kolega no ten minul. Prvý pohon skončil neúspešne. Pri rozostavovaní honcov do druhého pohonu, bolo zjavné že diviaky tu budú. Čerstvo ryté bolo všade dookola. Po vypustení psíkov môj kopov začal hlásiť diviaka a hnať ho na strelcov. Padlo pár výstrelov no strelci neboli úspešný. Po prejdení asi 200 metrov vyskočil z húštiny diviak a Myssho22 ho presne mierenou ranou poslal do večných lovísk. Bol to jeho prvý diviak a preto sme ho po skončení poľovačky pasovali za lovca diviakov tak ako sa podľa tradície a starých dobrých zvykov patrí. Po ďalších cca 300 metrov ťažkým terénom psík zahlásil diviaka a ten vyskočil z húštiny pred nami. Bol to kanček o hmotnosti asi 80kg. Kamarát Palino hodenou ranou zasiahol kančeka tesne za ucho takže zostal v ohni. Výstrel vyplašil diviakov ktorí boli v húštine po mojej pravej ruke. Prvé vybehlo prasa asi 40 kg vbehlo do jarka a keď vychádzalo už bol bod kolimátora na komore. Po zásahu ľavej lopatky prešlo zotrvačnosťou ešte tri metre kde padlo do kríkov hlohu. Z hlohu vybehlo ďalšie vyplašené prasa. To som zasiahol hodenou ranou na chrbticu v momente keď vchádzalo do jarku. Prasa po krátkom odkazovaní zhaslo. V tom zaznel výstrel tesne vedľa mňa a kamarát kričí "leží". Otvoril kozlicu a vtedy sa na mňa vyrútila opacha z húštiny, ktorá mala už pôvodne ležať. Flinta letela do pleca a zásah hlavy zastavil cca 130kg postrielaného diviaka len desať metrov predo mnou. Diviak mal zásah sbal plasticom do rypáka asi v polovici vzdialenosti medzi očami a nosom čo ho len na chvíľu omráčilo. Dotlačili sme pohon ku strelcom a nastala chvíľa oddychu, debaty a sústreďovania ulovených diviakov na jedno miesto. Všetci účastníci poľovačky začali desiatovať iba jednému jagteriérovi sa nechcelo jesť a sústredene pozeral do húštiny tesne vedľa nás. Rabara ako skúsený vodič ktorí pozná svoje psy povedal "chlapi tam je diviak". Hovorím hospodárovi Majko pred nami je diviak rozostav strelcov mi tam pustíme psov. O pár minút bolo všetko pripravené a vypustili sme psov, Po pár sekundách už v húštine hlásilo všetko čo vedelo štekať. Kamarát Palino zasiahol diviaka v úzkej uličke medzi kríkmi hlohu a malinčia na chrbticu v oblasti krížov. Diviak sa ťahal na predných nohách do húštiny a sekal zbraňami okolo seba. Bolo treba diviaka bezpečne dostreliť. Keď že havkáči boli na diviakovi zavesený, bolo treba prísť s najväčšou opatrnosťou až k diviakovi a z blízka ho dostreliť aby nikto neutrpel žiadnu ujmu. To sa bez ťažkostí podarilo. V treťom pohone už žiadny diviak nebol. Poľovačka sa ukončila slávnostným výradom na ktorom bolo 6 kusov diviačej zveri. Čo mi je najviac ľúto je, že sa mojim pozvaným priateľom nepodarilo uloviť žiadneho diviaka. No táto poľovačka bola veľmi zvláštna tým, že diviaky utekali smerom za pohon od strelcov aj keď vietor fúkal od honcov na strelcov. Ale čo nebolo dnes, bude možno nabudúce. Ešte nezomierame priatelia. Všetci sme sa stretli na koniec pri gulášiku a vínku na poslednom kole na poľovníckej chate. A všetko sme ukončili u mňa doma pri družnej debate, poháriku a dobrom jedle. No a keď ste to vydržali čítať až do teraz, tak napíšem ešte niečo k použitému strelivu. Použil som strely Ares EPRX 405gr. Sú to celoolovené poplastované strely. Laborácia je blízko pmax rýchlosť strely je 480 m/s a energia 3020j. Olovo je legované antimónom preto je oveľa tvrdšie ako olovo v plášťovaných strelách. Strela bez problémov prestrelila statného diviaka zasiahnutého spredu pod pravé oko prešla celou hlavou, krčným stavcom a za lopatkou vyletela von. Poškodenie diviny minimálne. Strelný kanál o priemere asi 3cm. Mám nafotené iba tieto dve prasiatka , každý dobre vie že na spoločnej poľovačke je to kvôli stresu a času trošku problém dokumentovať. Na prasiatku č.1 po odstránení lopatiek nebol žiadny hematóm iba trochu zrazenej farby, ktorá sa ľahúčko dala odstrániť. Na prípadné otázky veľmi rád odpoviem a ešte raz sa ospravedlňujem za tak rozsiahly popis, ale ten kto ma pozná vie, že keď raz začnem neviem kedy mám prestať. Týmto ďakujem aj mojim priateľom za vytvorenie príjemnej atmosféry aj našim štvornohým miláčikom za podanie "nadľudského" výkonu. Lovu zdar priatelia a na budúci rok zase do videnia. zobraziť celý popis