popis: Aj keď je Bratislava na prvý sneh skúpa, mal som informácie, že v lese pod stromami , môže taká, akoby srieň byť. Nedočkavo vyrážam, v ústrety dobrodružstvu. Na posed zasadám tesne pred zotmením. Diviaky stále nechodia, aj na vnadis...Aj keď je Bratislava na prvý sneh skúpa, mal som informácie, že v lese pod stromami , môže taká, akoby srieň byť. Nedočkavo vyrážam, v ústrety dobrodružstvu. Na posed zasadám tesne pred zotmením. Diviaky stále nechodia, aj na vnadisku sa ukáže, iba srnčie, občas dančie. Ale náhoda, je blbec, a šťastie praje pripraveným. S úmyslom uloviť prvú líštičku tejto zimy, zasadám na posed s číslom. dva. Teplota je mierne nad nulou, možno nula. Napriek tomu mám rád pohodlie, vyzúvam sa a leziem do vaku. Nalejem si trošku čaju s termosky a oddám sa čakaniu. Viditeľnosť je vcelku dobrá. Nabitý guľobrok opieram o okienko, aby som ho mal po ruke. Odrazu sa objavuje na vnadisku srna so srnčaťom. Srnča je o niečo väčšie, ako zajac, budem sa musieť po ňom pozrieť, niektoré ráno. Najlepšie odloviť aj srnu, ktorá je zdrojom takého slabého potomstva. Tie sa po pol hodinke dávajú na ústup a zasa je kľud. Popadáva, taký drobučký sneh, ako krupica, ktorý robí podklad biely a zvyšuje viditeľnosť. Ešte stále je dosť obživy, aj v opustených vinohradoch, teda hrozno, keď diviaky vôbec nechodia. Od 14.11 kedy otec ulovil prasa, nebola po diviakoch ani stopa.Odrazu počujem na primrznutom listí, po pravej strane posedu, nejaký chrupot. Vykuknem z okna doprava a berú ma mrákoty. Po hrane briežku, čo lemuje po pravej strane posed, práve prechádza asi 60-70kg diviak. Len tak v kľude, kukurica na vnadisku, ho ani nezaujíma, kľudne ho prešiel asi 25m od vnadiska. Diviak sa mi stráca vzadu za posedom, pravdepodobne skočil na cestu čo je za posedom a odtiaľ niekde do zarastenej terasy. No to je teda pech, odrazu si všimnem, že asi 30m za ním, ide krokom ďalší. No tak, teba bez rany nepustím, "čapnem", guľobrok, automaticky ho odisťujem, a ako letí puška do ramena dávam napináčik. Zohranosť s flintou mi v tomto prípade hraje do karát, lebo v momente mám plný priezor v puškohľade a bez problémov zachytávam diviaka v optike, ide krokom, po tom istom chodníčku, ako predošlý. Bodík, sa automaticky zapol je to tak do 30m, vediem si ho a ako náhle vošiel s hranou lopatky do červeného bodu odpaľujem. V poslednej chvíli, lebo ešte 10 metrov a zmizol by mi, ako ten prvý. Po rane nastal lomoz, ostatné dedukujem, len podľa zvuku a neskôr podľa stôp. Diviak vyrazil dopredu, asi po 10m sa otočil späť a zbehol z briežku a smeroval hore do kopca, odkiaľ prišiel. Po asi 5 sekundách počujem pád, znova šuchot, odrazu zasa pád a šuchot z jedného miesta, ktorý asi za 20sekúnd ustal. Smer odhadujem podľa zvuku. Veď pôjdem na nástrel a potom sa pozriem hore, viem, kde by to malo byť. Predpokladám, že bude zhasnutý. Na tých 25-30m som nemohol chybiť. Volám kamarátovi, na druhom posede, že nech príde, že som strieľal na diviaka. Kým som sa pobalil, vyhrabal z vaku, obul, tak bol kamarát pri mne. Ideme na nástrel, nachádzame farbu, ale aj v listí je vidieť jasná stopa kadiaľ, diviak bežal. Ja, ale idem smerom, ktorý som si vytýčil podľa zvuku. Prešiel som asi 60 m a už vidím, pri jednom zvalenom strome tmavú kopu. A volám na kamaráta, že ho mám. Diviak, od nástrelu s nízkou komorou prešiel asi 60m, rana v strede lopatky, len trošku nižšie, čo znamená, že diviak musel trošku stúpať, lebo som mieril výškovo na stred. Hlavne že úlovok mám nebolo treba dohľadávať. Je to svinka lanštiak, asi 70kg živej váhy. Robím si prvé fotky z nástrelu, potom diviaka sťahujem k posedu, zakladám plombu, svinka dostáva posledný hryz a ja zálomok. Porobím, nejaké fotky na pamiatku a spolu s kamarátom nakladáme, diviaka do auta. Úlovok treba obriadiť, zobrať vzorky a zavesiť do chadiaku. Ešte zápis do povolenky a vyrážam do civilizácie. Znovu som sa presvedčil, že, aj napriek tomu že diviaky vôbec nechodili na vnadiko, keď je šťastie unavené, sadlo, v tomto prípade, nie na vola, ako sa hovorí ale na "mňa". Ďakujem patróni moji... Lovu zdar! zobraziť celý popis