popis: Ticho, tmu a sen o veľkom kancovi preťalo vibrovanie telefónu na nočnom stolíku. Prosil som v duchu, aby to nebola pravda, ale zodvihol som to. ,,No, pomaličky sa obleč a poď pred dom... tu-tu-tu." Zavrel som oči a skúsil, či sa mi sen nev...Ticho, tmu a sen o veľkom kancovi preťalo vibrovanie telefónu na nočnom stolíku. Prosil som v duchu, aby to nebola pravda, ale zodvihol som to. ,,No, pomaličky sa obleč a poď pred dom... tu-tu-tu." Zavrel som oči a skúsil, či sa mi sen nevráti, no poznáte to, už nič. Vyskočil som teda z postele a rychle som sa obliekol. Zobral flintu, dal si pár dúškov vychladeného čaju a šiel na cestu pred dom počkať Vlada, ktorý ma vytiahol von. Za pár minút sme sa už presúvali na posedy, no šlo nám to pomaly, lebo čerstvé strnisko prašťalo pri každom pohybe. Ak praští pod nami, praští aj pod nimi, utešovali sme sa. Zastali sme a binokulárom sme prezreli trhajúcu sa tmu. Nikde nič zašomral ktosi z nás, no počkali sme ešte chvíľku. Ďalekohľad urobil ešte jeden pobyb k očiam, a po chvíľke skúmania prechodu lesa a poľa prišiel ten moment, keď som ho zbadal asi 200 metrov pred nami. Ozruta, ohyzda, opacha, KANEC. ,,Ci kokos, je tam kanec, ale je dosť ďaleko, musíme na dostrel!" vypadlo zo mňa a už som si potichu otváral krytky na puškohľade. Vietor od neho, on je pod lesom, tam je hluk 10x väčší, utešujem sa. Z nohy na nohu, centimeter po centimetri krytý vrbami odvodňovacieho kanála. Vtedy mi to prišlo, že zahynie na starobu, kým sa dostanem aspoň o 50 metrov bližšie. Bol som strašne netrpezlivý, no podvedomie mi stále kričalo:,,Toto je životná šanca Ľuboš, toto nepokaz." Deň sa miešal s nocou. Kanec bol bližšie. Skúsil som zamieriť, no neveril som si. Ešte kúsok. Posledných 10 metrov. Mierim, omotávam si neoprénový remeň o ľavé predlaktie, znova mierim, odisťujem, výdych, tlk, ticho a prichádza výstrel. Potom techno párty v mojom hrudníku, výdych ako počas… no ako počas a dlhé ticho, ako po…no ako po. Spím, snívam? Do reality ma vracia Vlado, ktorý mi chytá dlaň a gratuluje mi. Pohýňame sa k nemu. Leží tam, no mečuje a cvaká svojimi zbraňami. Ťahám záver dozadu, šprintujem na miesto, pokľakávam, nabíjam, mierim do ucha, stále mierim, osnova pobieha v polmetrovom kruhu a tak sa to snažím vstrebať. Nasávam, chladnem a pálim. Z balvana, ktorý mi padol zo srdca, keď som ho uvidel nehybne ležať, vyťešem jeho pamätník, ...zabávam sa na vlastnom vtipe a nepríčetne sa usmievam. Som lovec zlatého kanca a blbé vtipy sú mi ukradnuté… Som doma. Metrák vážiaci otec zbieha, po pohľade na obsah prívesu, 23 dubových schodov zo svojej spálne a budí svojim ladným pohybom polovicu dediny. Prijímam gratulácie a snívam si svoj sen. Prosiť ráno po prebudení sa na posteli sa oplatilo. Sen sa stal skutočnosťou... zobraziť celý popis