popis: Posledný piaty z piatich ! Dnes je piatok, deň pred splnom a tak som rozhodnutý, že dnes vydržím na posede aspoň do pol druhej. Diviaci chodia, na vnadiská neskorej po pol noci aj to nie pravidelne, ale tak tri štyri krát do týždňa tam ...Posledný piaty z piatich ! Dnes je piatok, deň pred splnom a tak som rozhodnutý, že dnes vydržím na posede aspoň do pol druhej. Diviaci chodia, na vnadiská neskorej po pol noci aj to nie pravidelne, ale tak tri štyri krát do týždňa tam sú. Striedajú sa tam tri tlupy, respektíve jedna tlupa 12 kusov, z toho dve bachyne a zbytok neskorší vrh prasiec, ktoré majú odhadom asi 25-30 kg. Potom občas stará známa trojnohá bachyňa s posledným piatym prasaťom, dnes už lanštiakom, a okrem toho občas nejaký samotný kus, zvyčajne lanštiak. Od veľkej noci kedy som deň pred veľkonočnou nedeľou ulovil naposledy prasa, sa neviem s tými diviakmi zosynchronizovať. Tak že kedykoľvek som si sadol, tak neprišli alebo až po mojom odchode. Ale aj taká je poľovačka, a patrí to k tomu a koniec koncov to zvyšuje potom celkovú hodnotu zážitku spojeného s úlovkom. Vyrážame na oba posedy aj s otcom. Otec na posed pod Dubom a ja do Pažitnej záhrady. Zakŕmené v bubnoch je, aj suchý chlieb majú tak teraz chýba už, len nejaký ten diviak. Mesiac postupne striedavo svieti, občas je zatiahnuté ale viditeľnosť je vynikajúca. Zasadáme okolo pol deviatej. Je relatívne bezvetrie, len občas trošku pofukuje jemný vetrík , potom zasa kľud. Teplota okolo 10 stupňov, ale rátam s tým, že pôjde ešte dolu, a tak mám na kolená pripravenú aj deku. Priebežne kontrolujem vnadisko ďalekohľadom. Najprv prišla snoriť pekná skalačka, uchmatla kúsok suchého chleba a rýchlo do bezpečia pod stromy, kde nesvieti mesiac. Potom prichádza srna. Chvíľu sa hostí a potom odskakuje. Pozerám letmo na hodinky pol dvanástej, a diviakov nikde. Naposledy boli tri lanštiaky na druhom posede, kde sedí otec o druhej ráno, ale aj tam je asi kľud, keď od otca nepadla rana. Odrazu ako tak dumám, počujem zvláštny zvuk, ako by niečo šuchotalo na mieste v listí a potom jeden skok, a zasa sa to opakuje. Pozerám v ďalekohľade, čo to môže byť a až o dobrú chvíľu si všimnem po pravej ruke obrys diviačej hlavy trčiacej z poza stromu. Aha diviak. Adrenalín začína stúpať, srdce bije rýchlejšie. To mám rád to napätie pred lovom. Len zachovať kľud, diviak istí a tak nemám sa kam ponáhľať. Určite chce ísť na vnadisko. Tak zatiaľ ani pušku nechytám. Odrazu zasa ten zvuk a potom hop, a už viem s kým mám do činenia. Stará známa , ktorú som zatiaľ vždy videl len z fotopasce, trojnohá bachyňa. Tak od nej ide ten zvláštny zvuk, s jednou prednou nohou si ju musí najprv nastaviť drobným hopkaním do stredu hrudníka a potom odraz a jeden skok, a tak stále dokola. Len mňa zaujíma lanštiak, ktorý jej ostal posledný z piatich. A stále sa pri nej zdržoval. Nikde ho zatiaľ nevidím, ale dúfam že sú tu spolu. V tom sa vytiahol z poza stromu. Á tak, tu si a teraz len nastáva napätie, keď viem že ak sa naskytne správna chvíľa tak budem strieľať. Pätnásť minút im trvalo, kým sa odhodlali vystúpiť , z tieňa stromov na svetlé vnadisko. V tom si periférne všímam, že sa objavuje na scéne líška, tá urobila taký šuchot, že táto extrémne opatrná diviačica okamžite vyrazila z vnadiska pod stromy, kde som na ňu nevidel. Samozrejme, že lanštiaka, objekt môjho záujmu stiahla so sebou. Odrazu vidím s poza stromu vykuknúť, diviačiu hlavu, len či je to lanštiak neviem. Guľovnica je dávno v rukách, odistená, napináčik, aj svetelný bod zapnutý, a tak už cez puškohľad sledujem ktorý sa objaví prví. A s poza stromu vyhopla trojnohá. Keď urobila ďalší skok, na jej pôvodnom mieste sa objavuje lanštiak. Zasekol, a istia obaja. Je pekne na blat, červený bodík, ťahám po prednej nohe, zadržím asi v jednej tretine výšky tela , kde by malo byť srdce a dotknem sa napináčika, bááááááác, zahučí dubinou, záblesk ma osvetlil ale počujem odbiehať len jeden kus. V rane prebíjam a zapaľujem baterku. Po trojnohej ani slychu. To by som neveril, že dokáže na tej jednej prednej nohe takto rýchlo zmiznúť. Podstatné je, že v kužele svetla baterky vidím, ležať na nástrele diviaka. Super, tak mám piateho s piatich a celkovo uloveného tridsiateho diviaka. Pozerám na hodinky je pätnásť minút po polnoci. Volám otcovi, potom sa balím, medzi tým prichádza otec a ideme na nástrel. Tam leží s dobrou ranou na lopatke lanštiak – svinka. Dostávam od otca dubový zálomok spolu s gratuláciou a potom už len fotodokumentácia na pamiatku a červená robota. Pri odchode s úlovkom, nás vyprevádzal hlas kuvíka, ako by volal aj on Lovu zdar! Ďakujem vám patróni naši, za prejavenú priazeň... zobraziť celý popis