popis: Ráno som nemohol dospať, aby som využil poriadnu snehovú nádielku a prevetral vábničky a možno môjho remingtona. Nezvyčajne skoro som sa vydal na jedno sedátko pri melioračných rúrach. Ráno začalo dobre, pri výstupe som zlomil prieč...Ráno som nemohol dospať, aby som využil poriadnu snehovú nádielku a prevetral vábničky a možno môjho remingtona. Nezvyčajne skoro som sa vydal na jedno sedátko pri melioračných rúrach. Ráno začalo dobre, pri výstupe som zlomil priečku a skoro spadol. Uff, hlavne, že som neklepol s puškou. Naviac som sa celú dobu iba triasol od zimy. Po susednej dediny ide auto. Zrazu sa otočím a cez obrovské kukurisko beží diviak, pekný mladý vitálny kanček. Chvíľu sa zarazí, poryje, potom sa znovu rozbehne krížom cez celú parcelu, veď nebude pretŕčať svoj rytiersky kožuch na otvorenom priestranstve. Však slnko už bolo skoro na obzore. Keď zabiehal do hory, objavila sa pri ňom líška. Aha moja stará známa (to som si vtedy iba myslel). Jej typickým prejavom bolo, že to je tzv. hluchá líška - vybehne z hory, od okraja lesa sa nevzdiali na viac ako 70m, vždy chvíľu hľadá myši a potom znovu zabehne do hory a tak sa to opakuje niekoľkokrát za deň. A hlavne je imúnna na akékoľvek vábenie. Keď zabehla, jednal som rýchlo. Hop dole zo sedátka, prejsť celú parcelu až pod horu, tam, kde máme posed na okraji lesa. Uvelebil som sa na mojom novom stanovišti rozhodnutý, že vábiť nebudem, však ona príde aj tak. Zrazu vidím ako cez vedľajšie pole k môjmu predchádzajúcemu stanovišťu beží líška. Avšak zasekne sa v prvej trstine na okraji poľa. Chvíľu ju vidím ako loví myši, potom sa mi definitívne stratí. Keby podišla bližšie zavábim, ale teraz čakám na inú. Už bolo skoro 8 hodín, keď zrazu z hory vybehne hrdzavka. Ide po jednej línii a značkuje si teritórium - najskôr som si myslel, že je to lišiak (podľa spôsobu značkovania), ale keď sa pobrala bližšie ku mne, sadla si a začala sa vyhrievať, uvedomil som si, že to žiadny lišiak nebude. Zrazu sa z hory po paralelnej línii ako predošlá líška vybehla ďalšia. Bližšie ku mne. Dvíham remingtona, nastavím si zväčšenie na optimum a usúdim, že je to streliteľné. Skúsim pre istotu zamyškovať, predsa len dostať ju o chlp bližšie by bolo výhodnejšie. No ani jedna nereaguje. Zrazu sa značkujúca druhá hrdzavka rozbehne priamo k prvej, sadnú si 3 metre od seba a pozerajú sa na seba. Trvá to iba chvíľu. Tá, čo bola bližšie ku mne sa otočí a klusom ide späť do lesa. Preložím remingtona tak, aby mi vo výstrele nezavadzali konáre, počkám kým ryšavka príde do vhodnej pozície a jemne pohladím naštengrovanú spúšť. Ozve sa jemné prasknutie. Prvá líštička si z toho evidentne nič nerobí, len pomalým klusom odbieha smerom odomňa. Zrazu sa otočí na blatt a zastaví. To už mám perbité a druhý krát naštengrované, je to síce ďaleko, pozícia nie veľmi vhodná, ale tak ryšavka nesmie odísť bez rany. Padne výstrel a ryšavka tryskom trieli späť do lesa. Idem na nástrel prvej rany, líštičku som našiel v ohni (118m). Ešte oboznať druhý nástrel - podľa stôp to bude jednoduché. Otlačok guľky som našiel presne v strede medzi prednými a zadnými nohami. Bohužiaľ musel som nízko položiť kríž, ale tak vzdialenosť okolo 180-190m je už dosť na streľbu z ruky i keď s opretým lakťom. Cestou domov som sa zastavil pri jamách, kde kedysi ťažili štrk. Pod horou (asi 300m) vidím niekoľko kusov srnčej zveri. A vedľa nich zrazu stojí líška. Skúsim zavrešťať, líška sa otočí a zabehne do lesa. Zbadal som ju na čistine v polovici brehu. Však ty prídeš, hovorím si. Obišiel som štrkovisko tak, aby som mal pred sebou len pole vedúce k lesu. Sadnem si na roh do uschnutej trávy, aby som trošku splynul. Skúsim znovu zavrešťať - líška zbehla do dolinky, adrenalín sa vyplavuje, tlak stúpa. 5min nič. 10min nič. Skúsim zavrešťať znovu. Srnčia odbieha, z kotlinky sa vzniesol dravec. Vyplašený zajac uteká smerom na tú čistinku, kde predchvíľou bola líška. V tom vidím líšku ako narazí na zajačiu stopu, obrat o 90° a už naháňa zajačiu stopu. Stratili sa mi za horizontom. Po 3 minútach (sedel som len na snehu a už mi skoro omrzlo všetko, čo mám v nohaviciach) som skúsil zavábiť znovu. Tu o 30m ďalej ako predtým vidím líšku ako si to štráfuje priamo proti mne. Vymením vábničku za turbomyškovačku, beriem do rúk remingtona, opieram sa o koleno a v puškhľade kontrolujem krásnu priamu líniu líšky ku mne. Ako na motúziku. Zrazu sa zastaví, pozerá na rozľahlé pole vpravo. Trošku jej zamyškujem, pocukám nielen jej nervy. Vo vzdialenosti asi 70 krokov sa zastavuje, otáča sa smerom vpravo, to už som plne pripravený k streľbe.... Minúta rozjímania nad úlovkom a premietanie tohoto krásneho lovu, poďakovanie sv. Hubertovi a sv. Diane, spomienka na môjho starého otca, ktorý s touto guľovničkou ulovil svojho posledného lišiaka. Nič viac len Lovu a lesu zdar! zobraziť celý popis