popis: Poľovačka na vlka ma začala hlbšie zaujímať pred dvoma rokmi, keď som pri posliedke na jeleňa ulovil vlka, ktorý bol ohodnotený zlatou medailou. Tento mesiac nám už vlky stihli strhnúť niekoľko kusov vysokej zveri. Kvôli tomu som si o...Poľovačka na vlka ma začala hlbšie zaujímať pred dvoma rokmi, keď som pri posliedke na jeleňa ulovil vlka, ktorý bol ohodnotený zlatou medailou. Tento mesiac nám už vlky stihli strhnúť niekoľko kusov vysokej zveri. Kvôli tomu som si obstaral 243 WIN, lebo som ju uznal za vhodnú na lov šeliem aj na väčšie vzdialenosti. Po intenzívnom stopovaní vlkov v našom revíri som už strácal nádej, že na nejakého vôbec natrafím. Jedno mrazivé ráno som už vôbec nemal chuť ísť von, a tak som zostal spať. Až pred obedom, keď sa oteplilo, som sa predsa len vybral k senníku prikŕmiť zver. Asi kilometer pred senníkom som krížom cez cestu uvidel čerstvé stopy vlčej svorky. Bolo ich sedem. Odstavil som džíp a ďalej som pokračoval pešo. Pofukoval vietor a čerstvý sneh padal z konárov stromov, čo tlmilo vŕzganie snehu pod nohami. Zrazu som zbadal pohyb v prebierkovom poraste. Smeroval rovno ku mne. Sto metrov pred sebou som rozpoznal vlka, ale hustota porastu mi bránila v streľbe. Neunáhlil som sa. Kľakol som si a čakal, čo sa bude diať. On sa pomaly blížil ku mne. Bližšie a bližšie. Padol výstrel. Vlk po rane na komoru odbehol 200 metrov pod cestu, a stratil sa v poraste. Vybral som sa po jeho stope, ktorá bola pofarbená krvou. Za moment som ho našiel zhasnutého. Bola to vlčica. Pritiahol som ju k ceste a pokračoval som ďalej k senníku. Popri tom som o tejto udalosti informoval kamaráta, aby sa vybral vlčej svorke naproti z druhej strany kopca. Pri krmovisku som znova natrafil na vlčie stopy. Popri nich boli stopy jeleníc, pokvapkané krvou. Počúval som, či nezačujem nejaké zvuky a po krátkom oddychu som sa pustil ďalej po vlčích stopách. Po chvíli som natrafil na svorku. Vychádzala z mladiny a mierila priamo na mňa. Učupil som sa k zemi, zamieril a vystrelil na prvého, ktorý bol ku mne najbližšie. Bolo to asi desať metrov. Na zem spadol nádherný veľký vlk a snažil sa dvíhať na nohy. Vystrelil som ešte raz a ostal ležať nehybne na zemi. Natiahol som flintu, zase som prebil a namieril na ďalšieho, ktorý stál sto metrov predo mnou. Lenže úderník už klepol naprázdno. Posledný –rezervný náboj mi ostal vo vrecku. Pre mňa to bol doteraz najkrajší poľovnícky zážitok, a snáď som takto aspoň trochu pomohol jelenej zveri, ktorá u nás v hlbokom snehu nemá ani najmenšiu šancu úniku pred takouto početnou skupinou predátorov. Lovu zdar! zobraziť celý popis