popis: Kamarát mi večer volal, nech neberiem psov, že sa ideme postaviť. Je toho veľa na jazyku, ale aspoň útržok s môjho dňa. Všetko sa to odohralo v druhom kole. Pohon sa uskutočnil v kopcovitom teréne, kde je veľa hustých bučkov a mieša...Kamarát mi večer volal, nech neberiem psov, že sa ideme postaviť. Je toho veľa na jazyku, ale aspoň útržok s môjho dňa. Všetko sa to odohralo v druhom kole. Pohon sa uskutočnil v kopcovitom teréne, kde je veľa hustých bučkov a mieša sa to so starou bukovou horou. Ste v kopci na štonde. Pred vami dolina a oproti ďalší kopec. Za chrbtom asi 40m horizont a strmí svah. Ani som sa poriadne nezložil a počul som streľbu za chrbtom z druhej strany kopca. Praskot konárov...otočím sa, kuknem a proti mne si to trieli dole kopcom prasa. Schytím pušku, zalícim a hodenou strelou po laufe preruším šprint prasiatka. Na zamierenie nebol čas. Prasiatko sa skĺzlo dole svahom na okraj mladej bučiny a zhaslo. Kolegom som len ukázal, že leží. Opriem pušku bez dobitia o buk a premietam si predchádzajúce sekundy v mysli.. Z rozjímania ma vyrušia ďalšie výstrely za kopcom. Zase praskot za chrbtom. Otočím sa, ale teraz už s puškou v ruke a vidím na horizonte zježeného, tmavého kanca, ako sfučal a rozbehol sa dole svahom zase na mňa. To už bola puška zalícená a kríž T-čka niekde na 10-ne. Padol výstrel. Kancovi sa podlomili predné behy a zosunul sa dole svahom ako neriadený buldozér. Krátke zakopanie behov a koniec ( ticho ). Kolegovia len rukou naznačili gratuláciu. Opriem pušku o strom a kukám na miesta podo mnou. Zhasnuté dva kusy čiernej. Do môjho premýšľania sa vrývajú ďalšie výstrely...Strieľa sa všade.. A zase ten šuchot od chrbta. Kuknem, ale tento krát to bol jazvečík, ako beží v stope kanca. Našiel ho a neustále hlásil. Pomyslel som si, že toho už určite nezdvihneš. V protiľahlom svahu som spozoroval diviaka, ako si tak pomaly vykračuje starou horou a ide do húštiny. Zakričal som diviak a čakal na reakcie kolegov. Kuknem do fotoaparátu, že si ho aspoň odfotím, ale bolo to ďaleko. Po iné poľovačky sa len kukáme ako tade trielia diviaky. Vzdušnou čiarou je to asi 180-200m. Reakcia kolegov žiadna, aj keď mali oveľa väčšie zväčšenia na puškohľadoch. Diviak si len pomaly vykračuje. .Priložím pušku, opriem o buk, že aspoň si ho kuknem v puškohľade. Na tejto puške mám založenú len ZEISS 4x32. Nádherne ho vidím. Je v miernom pohybe a tak som len zamieril špičkou T-čka niekde za hlavu a jemne potiahol spúšť. Aspoň ho reku pohnem na strelcov. Padol výstrel, strela svišťala cez údolie a počul som tupý náraz. Diviak stratil rovnováhu a padá na mieste. Aký som bol prekvapený. To sa mi len zdá, ale precitol som na zapískanie kolegu, ktorý kýve hlavou hore dole a ukazuje mi vztýčený palec na znak uznania . Ostatné išlo ako po masle. Prišli ku mne honci. Ukázal som diviaky a v svahu oproti som navigoval honcov na miesto zásahu posledného kančeka. Všetko bolo ako z dobrého sna. Pohoda, pekné počasie, lono prírody , kolegovia a štedrá Diana. Prišli gratulácie, prianie LOVU ZDAR, ale všetci boli zvedaví na miesto zásahu toho posledného diviačika. Aj ja sám som bol netrpezlivý... Diviaka zverejním na fotke aj s miestom zásahu....Ďakujem kamarátom, prírode a štedrej DIANE ! Prevolávam LOVU ZDAR ! zobraziť celý popis