popis: Aj nemožné sa stalo skutočnosťou. Posledné 3 roky sa mi na spoločných poľovačkách vôbec nedarilo. Buď som nič nevidel, alebo som strieľal na veľkú vzdialenosť. V prvom pohone tomu veru tak aj bolo. V druhom pohone to bola iná káva....Aj nemožné sa stalo skutočnosťou. Posledné 3 roky sa mi na spoločných poľovačkách vôbec nedarilo. Buď som nič nevidel, alebo som strieľal na veľkú vzdialenosť. V prvom pohone tomu veru tak aj bolo. V druhom pohone to bola iná káva. Závodčí ma postavil na slušné miesto do čela pohonu. Rozložil som si stoličku a nakoľko sa hodnú chvíľu nič nedialo, opretý o strom som pomaly podriemkával. Zrazu začujem štekot psa a spozorniem. Postavím sa,sledujem okolie a zrazu z ľavej strany sa dolu svahom vyrúti rúdel diviakov. Letmo hodím guľovnicu do ramena, zacielim na prvého diviaka a stlačím spúšť. Diviak padá v ohni. Zamierim na druhého diviaka, ktorý prerazil pod zvaánicu a po výstrele značí zásah. Nemám čas sledovať jeho reakcie, lebo zbytok rúdla prerazil ponad zvážnicu. Otáčam sa za nimi strieľam tretiu, štvrtú ranu, po ktorej je zásobník prázdny. Narýchlo hľadám po vreckách nejaké strelivo. Vkladám sólo piaty a potom šiesty náboj. Toto všetko trvalo asi 40 sekúnd. Až po poslednom výstrele som si uvedomil čo sa stalo. Obzerám sa okolo seba a rátam zhasnuté kusy-1-2-3-4-5-6 a neverím vlastným očiam. Až teraz mám čas si to zosumarizovať- druhého diviaka pod zvážnicou som zasiahol na mäkko a dostrelil ho predseda miestneho združenia. Všetky ostatné zostali v ohni. Pravdepodobne to bola moja životná poľovačka na čiernu zver a preto sa chcem poďakovať Diane za celoživotný zážitok. S pozdravom Lovu Zdar prajem všetkým dobrým poľovníkom, aby to raz mohli zažiť. Mne sa ešte dnes zdá že sa mi to len snívalo. zobraziť celý popis