popis: Tento víkend sme sa spolu s mojím dobrým kamarátom vybrali aj mi skúsiť šťastie na lov jeleňa siku do MS Mirotický les pri obci Bochov v Českej republike. Lov sme zajednávali už minulý rok , lebo záujem je veľký a museli sme čakať...Tento víkend sme sa spolu s mojím dobrým kamarátom vybrali aj mi skúsiť šťastie na lov jeleňa siku do MS Mirotický les pri obci Bochov v Českej republike. Lov sme zajednávali už minulý rok , lebo záujem je veľký a museli sme čakať kým nadíde náš čas. Ten prišiel konečne tento piatok. Cesta bola dlhá, ale v družnej debate rýchlo ubiehala. O pol tretej sme boli na mieste a konečne sme sa stretli s našimi sprievodcami. Bol to otec so synom a myslím, že už pri podávaní rúk sme vedeli, že sa jedná o našu krvnú skupinu. O štvrtej sme už vyrážali do revíru aj keď sa vonku rozpršalo a za normálnych okolností by som vonku určite nešiel. Naši sprievodcovia však nezaváhali ani na sekundu. Vraj treba využiť každú možnú príležitosť. A naozaj. Môj kamarát bol úspešný hneď prvý večer. Dôvod na oslavu bol teda na svete, ale museli sme sa krotiť, pretože ráno bolo treba pokračovať. Ráno sa počasie umúdrilo a mi sme plní optimizmu vyrazili do revíru. K posedu sme prišli ešte za tmy. Nachádzal sa akoby na križovatke lesných ciest medzi smrekovými mladinami. Len čo sme si sadli v mladine pred nami sa ozval zvuk, ktorí som dovtedy poznal len z DVD o jeleňovi sika. „ Je tu“ vraví sprievodca. To sa už ozývajú aj ďalšie tri z rôznych miest. Môj sprievodca Jiří zatiaľ nevábil, lebo ak by náhodou nejakého „ samuraja“ privábil nevedeli by sme ho prečítať. A tak len čakáme, kým sa začne brieždiť. Priamo pred sebou mám asi tri metre širokú a okolo 150 metrov dlhú linku , ktorú stále kontrolujem ďalekohľadom. Také isté linky mám aj na pravo a naľavo. Jelene pískajú a ja stále nič nevidím. Svetla je stále viac a viac a ja zrazu na konci linky predo mnou zbadám pohyb. Je to laň. Pomaly prešla a za ňou ako blesk preskočil jeleň. Nestačil som ani zaregistrovať aký. O pár minút sa presne tak isto vracia späť. Toto sa opakuje niekoľko krát. Jiří vábi a o pár minút popred posed vyťahuje kus. Je to ihličiak, ale ani ten sa nezastavuje a v momente je preč. Pýtam sa Jirku či tam zvykne zver aj postáť, aby som mal čas aj zamieriť alebo je stále v pohybe. Vraj zvykne aj postáť, ale treba byť pohotový. Jirka znova vábi a z ľavej strany vychádza na priesek laň. Čakám, že pomaly prejde cez priesek na druhú stranu, ale tá sa v momente obracia a zachádza späť do mladiny. Znova sledujem priesek priamo predo mnou, skúšam si zamieriť a v tom zisťujem, že puškohľad je zahmlený. Okamžite ho utieram a pri tom uvažujem, že tu musím byť naozaj pohotový a moc neotáľať s výstrelom. Ako tak uvažujem padne mi pohľad na priesek na ľavo a na mieste kde stála pred chvíľou laň je jeleň! Okamžite upozorňujem Jirku a jeleňa hľadám v puškohľade. Držím ho v kríži , ale Jirko je stále ticho, tak sa ho v rýchlosti pýtam: „Čo? Môžem?“ Jirko odpovedá: „Áno můžeš, ale......“ Nestihol už dopovedať a ja strieľam na síce nie najlepšie stojaceho jeleňa. Jeleň po rane odskakuje do mladiny a ja sa dívam na Jirku. V jeho očiach je neistota. Čo si chcel povedať, pýtam sa ho. „ No aby si střílel až se ti natočí.“ „A kam si vlastne mířil?“ Na rebrá, odpovedám a ja už vidím , ako sa mu uľavuje. „ Jo, tak to je dobrý.“ A už sa aj usmieva. Mal obavu, či som nestrieľal na lopatku, čo by mohlo pri takto šikmo stojacom jeleňovi znamenať len škrabnutie. Zapaľuje si cigaretu a volá synovi , aby prišli k nám. Jelene stále pískajú a ja si v duchu premietam okamžiky z posledných pár minút. Prichádza Jirkov syn aj s mojím kamarátom a spoločne ideme na nástrel. Na nástrele nie je žiadna farba. Idem dnu do mladiny a zrazu môj kamarát píska. „ Poďte sem.“ Prichádzam k nemu a už podľa úsmevu viem, že je dobre. Z trávy trčí malý parožtek a už vidím môjho prvého uloveného „ samuraja“. Prímam gratulácie a od sprievodcu preberám zálomok. Nasleduje fotografovanie na zvečnenie tohto nevšedného a vzrušujúceho poľovníckeho zážitku, ktorý si ak mi to zdravie dovolí ešte raz v živote určite zopakujem. Týmto by som sa chcel poďakovať našim sprievodcom a poľovníckym patrónom za ich priazeň. Lovu zdar kamaráti! zobraziť celý popis