popis: Doupov ... nočná mora vojakov z bývalého Československa, pre poľovníka však zem zasľúbená. Vojenský priestor o výmere 35000 ha riadený troma lesnými správami bolo miesto, ktoré som sa rozhodol navštíviť.Rozhodol asi nie je to prav...Doupov ... nočná mora vojakov z bývalého Československa, pre poľovníka však zem zasľúbená. Vojenský priestor o výmere 35000 ha riadený troma lesnými správami bolo miesto, ktoré som sa rozhodol navštíviť.Rozhodol asi nie je to pravé slovo, pretože iniciátorom akcie som nebol ja ale môj brat, ktorý mi pripravil skvelý darček k mojim blížiacim sa narodeninám. O jeleňovi Sika som samozrejme počul ale v živote som ho nevidel a vôbec netušil ako sa naň poluje... Po vybavení formalít ako je napríklad povolenie vstupu do vojenského priestoru sme sa ubytovali v miestnom penzióne a na pol šiestu sme sa mali stretnúť s mojim sprievodcom a ísť na prvý pirš.Jirka, miestny bodrý lesník mi hneď zapasoval, myslím že tomu bolo tak aj z jeho strany a vyrazili sme. Pomaly sme postupovali po pomulčovanej lúke a za orchestra európskych jeleňov, ktorý ešte naplno ručali sme sa blížili k nedaľekému posedu.Okolo nás husté šípkove ostrovčeky niekde však redšie, presvetlené suchou trávou.Mierne kopcovitý terén sa pozvolna zdvíhal až do steny lesa, ktorý hral všetkými jesennými farbami.Do toho ručanie jeleňov, skrátka kulisa mne veľmi blízka.My sme však prišli za iným jeleňom a jeho zvukové prejavy mi o chvíľu mali byť predstavené ... Jirka z vrecka ťahá vábničku a spustil z nej taký zvuk, po ktorom by som odprisahal že minimálne na týždeň sa v lokalite nič neukáže. Piskot vyhnaný až do fistule pomaly klesajúci do hlbšieho tónu. Ešte ani nedoznel Jirkov "ruf" a zo šípok vzdialených snáď sto metrov sa ozvalo niečo veľmi podobné ..."Je tady" - s úsmevom hovorí.Na druhé vábenie sa jeleň pohol, ide po vrstevnici a už je nad nami.My ho však pre husté kríky nevidíme.Ja som samozrejme už pripravený a s vypleštenými očami čakám čo sa bude diať.Sika však zo svojho teritória odmieta vystúpiť a tak zliezame z rebríka a ideme k nemu. Máme už málo času tma sa hlási, musíme sa ponáhlať.Jirkovo pískanie siku vyprovokuje a bije parožím do kríkov.Klačím na kolene puška na palici a som presvedčený že sa ukáže na trávnatom jazyku, ktorý rozdeľoval šípkový ostrovček na dve časti.Čakáme do úplnej tmy a potichu cúvame von aby sme objekt nášho záujmu neporušili.Podarilo sa nám to a šanca dostať sa k nemu ráno bola veľká. Sika má počas ruje podobné zvyky ako daniel drží svoje miesto a holá k nemu počas ruje chodí.Jirka však mal na ráno so mnou iné plány ...Večera s dobrým pivom počas ktorej došiel hosť s uloveným sikáčom nám odchod do postele trošku oddialil, ale pred polnocou som už sníval o tom čo ma bude čakať ráno. O po šiestej už stojíme pred hájenkou a Jirka nás už čaká.Mám rád keď je sprievodca presný a netreba ho nebodaj budiť.Z mojej strany považujem za samozrejmé chodiť za ním ako duch, klásť nohy do jeho stopy, prispôsobiť sa rytmusu jeho chôdze skrátka ísť tak ako jeden človek.Jirka to ocenil a so slovami že "se mnou nebude težká práce" sme vystúpili z auta a ešte za plnej tmy sme pomaly postupovali starou zvážnicou .Po pravej ruke máme hustú bukovú mladinu, po ľavej starú horu kde je dobrý výstrel.Míňame čerstvo rozbité kalisko a s prvým, ešte opatrným svetlom sadáme na nízku lavičku s výhľadom na malú seč obkolesenú mladinou.Za chrbtom nám ručí mladý jeleň je tak na sedemdesiat metrov.Ozvena v hrubom lese jeho hlas znásobuje a my ho aj počujeme ako občas zaláme.Ranné šero vkladá do Jirkových úst píštalku a lesom znie pre mňa ešte stále neobvyklý hlas.Mladý jeleň zlostne odpovedá ...Snáď po minute počujem ako sa z hrubej bučiny niečo pohne a slová "připrav se" mi odisťujú pušku a ja ani nedýcham.Hlavu pomaly otáčam do ľava a vidím čiernu siluetu vo velkosti daniela ako míňa sedačku a ťahá sa na rúbaň pred nami. Jirka s ním ide očami a ja čakám ... "Střílej" - šepká mi do ucha. Jeleň stále postupuje, pred posedom zatáča a ako z veľkej knihy zastavuje na "blatt". Po rane sa láme v ohni a Jirka vystreluje zo sedačky a so slovami " Ty muj slovenský bratře " ma objíma a spolu skáčeme na posede až sa bojím že budeme na výrade spolu s jeleňom. Vyťahujem placačku, poháriky a cítim že po krátkej prohibícii Jirkovi pár kalíškov dobrej kopaničiarskej marhulovice neurobí zle. Čo budem klamať vypili sme ju celú a po raňajkách ideme pozrieť čo vlastne pred nami leží.Môj prvý sikáč s priemerným parožím mi robí veľkú radosť a ja ešte pred predávaním zálomku idem pre brata aby bol svedkom tohto vzácneho okamihu. Potom si všetci v trojici uctíme lovecké tradície a ešte dlho sedíme na pníku a debatujeme o všetkom možnom. Keby bolo viac tej marhulovice tak určite znovu spojíme Česko a Slovensko.To je však už o inom ...Lovu zdar priatelia . zobraziť celý popis