popis: Po troch dňoch povinného sedenia doma, po tom čo som si mačetou jednej nemenovanej renomovanej značky česol nohu na tri štichy som už nemohol ostať doma. Vonku sa po niekoľkých mrzkých dňoch trochu vyčasilo a keďže srnčia ruja sa pom...Po troch dňoch povinného sedenia doma, po tom čo som si mačetou jednej nemenovanej renomovanej značky česol nohu na tri štichy som už nemohol ostať doma. Vonku sa po niekoľkých mrzkých dňoch trochu vyčasilo a keďže srnčia ruja sa pomaly rozbieha, vyberám sa do dlhého jarku obklopeného lúkami nazývaného Kyselovec. Vystupujem z auta a za asistencie môjho monopodu krivkám po pokosenej tráve do kopca, slniečko už pomaly zapadáva a ja si nadávam že ako invalid som sa mal vybrať do revíru čosi skôr. Vychádzam na hrebienok a rozhliadam sa po červených bodoch, nevidím žiadny pohyb, a tak si sadám pod neďalekú borovicu z pod ktorej máme osvedčený výhľad. Po chvíľke sedenia a pozorovania myšiakov ako šantia na pokosenej lúke zisťujem že slniečko mizne z obzoru, nedá mi to a vyberám sa dole jarkom kde ostal väčší kus nepokosenej trávy a na jar som tam niekoľkokrát videl vypásať srnu. Prichádzam na hranu nepokosenej trávy a zaľahujem ako partizán, noha trochu zaprotestuje že by som mohol nabudúce trochu pomalšie ale vo vysokej tráve asi na 60 metrov registrujem pohyb a inštinkt lovca funguje. Čítam srnca, nepravidelný šesták, fúka parádne a srnec pasie ešte na slniečku. Na vymýšľanie taktiky nie je čas a tak sa po štvornožky približujem, prichádzam asi na 40 metrov, srnec o mne nevie, šuchot vetríka prekrýva môj rachot, a v kľude sa pasie. Sadám si, robím niekoľko fotiek a srnec sa mi stráca, skladám foťák a hľadám môj kus, srnca nikde a tak predpokladám že si ľahol. Sledujem ako sa slnko rýchlo stráca a tieň už padá na miesto kde sa srnček stratil, rozmýšľam čo ďalej. Písknem? Brechnem? Nakoniec macám po vreckách a vyťahujem vábničku, pískanie lasičky, čo nosím na líšky. Nič iné mi neostáva a tak skúšam dva krát zatiahnuť a napodobniť nárek srnčaťa, na moje počudovanie kúsok podo mnou sa dvíha srna a upaľuje čo jej nohy stačia. Uisťujem sa že vábnička univerzálnou nie je ale srnca nikde, skúšam to ešte dva krát v domnení že srnec má horší sluch, a prekabátim ho. Po chvíli srnec vystreľuje na nohy a pozerá sa smerom kde zmizla srna, zapasie sa, a vyberá sa smerom ku mne, to už uzávierka fotoaparátu funguje na sto percent. Srnec prichádza až na vzdialenosť kedy už nevchádza do hľadáčika na šírku, idem otočiť foťák ale to už srnec o mne vie a uisťuje ma v tom že to nestihnem. Odskakuje do jarku a ja sa konečne nadychujem :), pomaly odchádzam, ešte vidím ako srnec vychádza z jarku a nasleduje stopy srny, dokrivkávam k autu vyškierajúc sa do displeja, prichádzam domov na rehabilitáciu, a s dobrým pocitom na začiatku ruje. Prajem všetkým mnoho podobných zážitkov, a fotografom dobré svetlo na zvyšok ruje, aj na zvyšok času stráveného v prírode... zobraziť celý popis