popis: Po dlhých monotónnych pracovných dňoch, nevynímajúc víkendy a sviatky prichádza konečne vytúžená dovolenka. Zámerne v sebe potláčam veľkú chuť sa tešiť, lebo ako je všeobecne dobre známe, keď sa na niečo tešíme, zvyčajne to...Po dlhých monotónnych pracovných dňoch, nevynímajúc víkendy a sviatky prichádza konečne vytúžená dovolenka. Zámerne v sebe potláčam veľkú chuť sa tešiť, lebo ako je všeobecne dobre známe, keď sa na niečo tešíme, zvyčajne to nevyjde. Minimálne nie tak, ako si to predstavujeme. Preto nikomu nič nehovorím, tobôž nie loveckým kolegom, iba sa doma rozlúčim a zahadzujem za sebou ruch mesta a teším sa kedy sa moje nohy vnoria do striebristej rannej rosy. Teším sa na nekonečné pozorovania a hodnotenia srncov a inej zveri, teším (aj keď tajne) na to všetko, čo vzniká v mysli nimróda, keď mu nie je dopriate realizovať svoje sny . Od začiatku ma sprevádza smola. Hovorím si , veď raz to muselo prísť. Nemôžem, mať iba stále povestné šťastie, ktoré ma doteraz sprevádzalo . Ach, Bože ale všetko je proti mne ,ako v nejakej antickej tragédii. Tak napr. sedím na posede, kde sa vždy zatúla nejaký zaujímavý srnec. Aj teraz , prichádza jeden za druhým, všetko je to však omladina, a preto nesúce na odstrel. Stretávam každý deň neskutočné množstvo vysokej, podvečer aj starostlivé diviačice s potomstvom, jazvece, líšky, zajace, bezpočet bažantov, sŕn , srnčiat, a všetkej možnej inej zveriny, len starí srnci, akoby sa vytratili z revíru. Keď už zazriem na poli ako v jeden podvečer celkom slušný srnec naháňa mladú srnku , pudovo sa vyberiem za nimi. Keď mi skočia za utešenú lúčku, pevne verím že budú po urputnej naháňačke oddychovať pod košatými dubmi. Hmm, vyzerá to dobre. Už skraja vidím pasúcu sa srnu. Teraz len potichu a priprav si streleckú palicu! Srnca však nieto. Srna sa zdá byť sama. A preto trochu neopatrne vychádzam na kraj lúky. No a ako dobre tušíte, tam sa na mňa mrzutým pohľadom díva, starý srnec, ktorý si vybíjal zlosť na malom dubčeku. Stihneme si ešte vymeniť zopár pohľadov a obidvaja mi miznú v húštine. No všetko korunujem najbližšie ráno, keď po dlho pozorovaní miniem starého srnca. Bola to však úctihodná vzdialenosť, a čo je najdôležitejšie, srnec odišiel so zdravou kožou. Len to jeho nadávanie, znelo skutočne výsmešne. Nedarí sa mi. No vôbec nepociťujem nervozitu. Užívam si dovolenku, kúpem dušu v prírode, po večeroch hlavu v dobrom alkohole . Pravá mužská dovolenka. Na chate trepeme, samozrejme každý prifarbuje, zo špicerov sa stávajú dvanástoráky, z lanštiakov obludy, strieľame od pása, bez nábojov, a zver padá priamo k našim nohám. Keď to takto pôjde ďalej, prídem domov, s celkom dobrými znalosťami „ latinčiny “. Hmm, je tu však ďalšie ráno. Uvidíme, čo mi pripraví. Chcem ísť čo najskôr von, lebo neznesiteľné horúčavy cítiť už od rána. Preto má ranný úsvit nájde predierať sa starou zalesnenou cestou na okraji čerstvo pokoseného poľa. Keď vykuknem na pole, zmeraviem . Mojim smerom sa pozerá celkom slušný srnec a nie najmladší . Dokonca proti pravidlám, prejde ešte zopár krokov a natŕča hlavu, aby zistil, kto šramotí v jeho teritóriu. Puška je zamierená, opretá, som pokojný, kľudný a rozvážny. Všetko je v poriadku. Strunu srncovho tela zlomí až výstrel a keď si okolité kopčeky vymenia ozvenu, na strnisku leží utešený srnec už bez známok života. Ach tento sladkastý pocit. Fajčím tú hnusnú , ale pritom lahodnú cigaretku. Keď máčam zálomok, a zastokávam si ho za klobúk , stále jedným okom poškuľujem po jeho krásnej hlave. Ale už sa poznám, páči sa mi každý srnec. A každý je výnimočný. Vyvrhnutý srnec leží na tráve pri mne a ja mám krásne ráno. Neodolám, však pokušeniu pozrieť sa do malebného údolia , na dne ktorého je ďatelinové pole. Ktorý srnec by tomu odolal. Preto ma vôbec neprekvapuje, keď už z diaľky vidím, ako sa v ňom pasie slušný srnec so svojou červenou priateľkou. Opájam sa pocitom , ako sa k nim približujem. Cítim sa ako leopard, ktorý sa pripravuje na skok. Pasú sa v zarosenej ďatelinke, netušiac, čo im hrozí. Mňa však zaujíma srnec. Akoby to tušil a podáva sa smerom do stredu lánu. No nie je čo uvažovať. Pripravujem sa na streľbu. Áno, áno cítim to búšenie. Žeby po toľkých neúspechoch zrazu tak závratné štastie? Srncov chrbát je ohnutý pri pasení ako tetiva. Čakám keď zdvihne hlavu. Počúva ma , ako na povel a ja v puškohľade vidím krásneho predstaviteľa srnčieho rodu, ako sa kúpe v teplých ranných lúčoch dolniackeho slnka. Odveká lovecká vášeň však pretrhuje, romantickosť chvíle a srnec podťatý ostrou ranou, padá do vysokej ďateliny. Srna vyplašene, pobehne, po chvíli však stojí a pozerá na miesto, kde ešte do teraz stál jej partner. Dlho mi trvá pokiaľ pripravím dobrý záber oboch srncov. Cítim sa naplnený. O tomto som sníval. Sedím pri mojich krásavcoch a nikam sa neponáhľam. Srdce mi ide puknúť od narýchlo prežitých plných chvíľ. Teším sa ako sa s nimi podelím. Zaperlí sa alibernet a uzda fantázie sa jemne povolí................... zobraziť celý popis