popis: Môj príbeh začína vo februári kedy som prvý krát stretol srnca 10 toráka v lyku bolo to pre mňa krásne stretnutie. Srnec prechádzal vtedy čerstvo napadnutým snehom. Prišiel k lesnej cestičke zišiel z nej a pokúšal sa prejsť cez zam...Môj príbeh začína vo februári kedy som prvý krát stretol srnca 10 toráka v lyku bolo to pre mňa krásne stretnutie. Srnec prechádzal vtedy čerstvo napadnutým snehom. Prišiel k lesnej cestičke zišiel z nej a pokúšal sa prejsť cez zamrznutý potok. Vtedy som ho prvý krát odfotil. S fotografiou som sa pochválil aj kamarátovi, ktorý poľuje v revíry kde sa srnec objavil. Vravel mi, že ho tam ešte nevidel, ale podotkol... ten srnec ak dožije jari bude určite zaujímavý. Od tohto stretnutia som ho nestretol dlhší čas. Prešlo pár mesiacov a v apríli som stretol srnca opäť teraz už ale vytlčeného bol nádherný podobnú raritu som ešte nevidel. No srnec sa stratil opäť. V máji mi kamarát povedal, že dostal odstrel srnca 3V triedy. Vtedy som si povedal to by bol srnec pre neho. Začali sme za ním chodiť ale nikde sme ho nemohli nájsť. Chodili sme ráno večer a nič. Na konci mája som sa šiel prejsť po rúbani. Bolo zamračené a pofukoval pravý Kysucký vetrík. Zrazu čosi zašuchotalo. Pozriem sa nad seba a 20 metrov odo mňa stál on a nebol sám bola pri ňom aj srna. Pozeral som na nich a vtedy vznikli krásne fotky z ktorých som sa tešil. Srna bola o tretinu väčšia ako on. Keď som prišiel domov hneď som sa rozvravel, že som svojho štvornohého kamaráta videl opäť v lese. Po tomto stretnutí sme opäť začali chodiť za srncom... Ale srnec ako by sa pod zem prepadol. Až v jeden osudový deň sa opäť na mňa usmialo šťastie. Sledoval som ho počas celej paše až kým sa mi nestratil v lese. Po tom to stretuní sme chodili za srncom 3 dni a opäť nič. Až do osudného dňa. V ten deň bolo u nás škaredo od rána pršalo ani psa by som nevihnal von. Pomaličky deň ubiehal, odbili štyri hodiny a v práci mi padla. Prišiel som domov prezliekol sa a volám kamarátovi poďme do lesa sa pozriť či náhodou niečo nevíde. Moc sa mu v tomto počasí nechcelo ale nakoniec na moje naliehanie išiel. Prišli sme do lesa a rozdelili sme si miesta na rúbani. Keďže rúban bola veľká ani sme na seba nevideli. Sadol som si k stromu pršiplášť som si prehodil cez seba a pozeral som hore breehom. Čas mi ubiehal pomali a tak som si vytiahol knižku a začal sa učiť poľovnícke predpisy. Možno je to čudné, že idem do lesa sa učiť ale v tom kľude mi to ide rýchlo do hlavy. Jedno oko do knihy druhé pozeralo po okolí. Sedel som tam už dve hodiny. po objektíve mi stekali kvapky vody. Povedal som si to by už stačilo idem domov ako sa ale zbieram pozerám a zrazu srnec 30 metvor odomňa viac nie stojí môj 10 torák. Prestal som dýchať. V tej chvíli som nevedel čo mám spraviť stál som tam ako obarený. No srnec sa začal pásť. A v tej chvíli som vytiahol telefón a volám miškovi. Miško je tu... On mi na to je to on ano je tíško som odpovedal. Tie chvíle kým prešiel z druhej strany sa mi zdali nekonečné.Zrazu som ho spoza kopčeka spozoroval ukazoval som mu rukov kde sa srnec pasie. Vtedy to začalo... Srnec pomaličky odchádzal po vrstevnici. Miško sa za ním pustil hore kopcom pomaličky prekračoval od jedného stromu k druhému. Až pri vysokom buku sa zastavil založil pušku a vyčkával na vhodný moment. Srnec sa mu zrazu krásne odkryl a v tom padla rana. Srdce sa mi rozbúchalo ako nikdy pred tým.Ten pocit neviem ani opísať. Videl som ako srnec padol. Miško dal pušku na rameno a išiel ku mne. Prišiel a usmial sa vtedy som vedel, že rana nepadla na zmar. Počkali sme 5 minút a vybrali sme sa k srncovi. V tedy nastalo ticho nik z nás nevydal ani hlások. Až zrazu keď sa pred nami roztvorila tráva a zbadali sme srnca. To napätie opadlo.Ležal tam v ohni. Čupol som si k nemu premočený na nitku a len nemo som sa pozeral. Po chvíľke som sa spamätal a poprial som strelcovi úprimné Lovu Zdar. Srncovi sme vzdali jeho posledné pocty a samozrejme založili sme mu blombu, zapísali ho do povolenky. Následne vyvrhli a pozreli sme mu zuby. Tie nám prezradili, že srncov vek sa pohybuje 6 +. Odniesli sme ho k autu a naložili. Tu sme sa rozlúčili a povedali si, že sa zajtra stretnem. Aj teraz keď píšem tieto riadky som plný pocitov a dojmov s prvej poľovačky, ktorej som sa zúčastnil na srnca. Tento zážitok je o to silnejší, že srnca sme vychodili spolu. Určite na tento krásny večer nikdy nezabudnem a ostane mi na vždy v pamäti. zobraziť celý popis