popis: Po urobení niekoľkých započtov a absolvovaní hlavných cvičení z povinných predmetov,nastal konečne piatok,v ktorý som si sadol do vlaku so psolužiakom,ktorý ma pozval na srnca II.-III.v.t. Vzhľadom k tomu,že som mal do vtedy ulovených...Po urobení niekoľkých započtov a absolvovaní hlavných cvičení z povinných predmetov,nastal konečne piatok,v ktorý som si sadol do vlaku so psolužiakom,ktorý ma pozval na srnca II.-III.v.t. Vzhľadom k tomu,že som mal do vtedy ulovených 2 špičákov,ma toto pozvanie veľmi potešilo. Cesta vlakom až do Ústi nad Labem trvá sama o sebe 5 hodín,avšak tento piatok,trvala ´´mnohem díl.´´ Konečne sme dorazili,rýchlo sa prezliekli,vzali flintu a už kráčame hore dedinou,míňame posledné domy... Už na prvej lúke vidíme srnu a o pár krokov dvihneme srnca,ktorého má Petr obeznaného. Je to 4 ročný srnec s krátkymi výsadami. Piršujeme ďalej,dimíme kopu srnčej zveri a dokonca dve bachyne vedúce malé selátka,4 z nich sú strakaté. Tma nás chytá na poli,neviem odtrhnúť zrak z diviakov. Prvé ráno vidíme srny,prídeme aj na srncov,ale všetko to sú mladí 6-táci. Piršujeme v stráni,keď počujeme sfučanie bachyne a v tráve asi 30 pred nami vidíme tohoročné selátka :-) Vychádzame zo stráne na pole,keď zbadáme srnca,tiež Petrom obeznaného asi 4 ročného vidláka. Petr ho prečíta a dáva mi pokyn k streľbe. Srnec stojí zadkom ku mne a pozerá na nás poza hlavu. Pripravený,už iba potiahnúť kohútik, čakám,až sa mi otočí bokom. Je to však inteligentný tvor,šup, a je preč. To nevadí,příde příště... Nasledujúce vychádzky boli rovnaké,videli sme diviaky,muflóny,srny a mladých srncov,veľmi nájedných. Pondelok,posledné ráno,posledná vychádzka...Ráno vstávame so zmiešanými pocitmi,zajtra zápočet,celý víkend sme strávili v lese,no na srnca k odstrelu sme neprišli. Piršujeme,vidíme však iba holú. Schádzame stráňou,presne tou cestičkou ako v sobotu ráno. Vykláňame a očakávame srnca na rovnakom mieste ako vtedy...ale márne,srnec tam nieje. To nevadí,poľovníctvo je o tom. Prichádzame na miesto,kde srnec stál vtedy ráno,zahľadíme sa do stráne a zbadáme srnca. Strhnem z pleca pušku,odisťujem,naťahujem napináčík..Petr ho prečíta a dáva pokyn k streľbe. Opriem si pušku o jeho rameno,zatajujem dych a potiahnem spúšť. Po výstrele nám srnec zmizol. Prídeme na nástrel a srnec tam leží. Vtedy sa ma zmocní poľovnícka horúčka a ja neverím vlastným očiam. Je to on! Ten,na ktorého som už raz mieril a ktorý mi behal po rozume celý víkend...ten,ktorý sa nám v sobotu večer na postriežke ani neukázal. Tak predsa sme ho prekabátili. Nasleduje gratulácia,poďakovanie kamarátovi za tento víkend,fotenie,vývrh,cesta domov. Tento pocit pozná každý znás. Radosť v nás horí,premietame si v hlave práve prežité okamihy... Priatelia poľovníci,prajem Vám krásne zážitky,presnú mušku a aby ste aspoň tak ako ja zahájili novú poľ.sezónu. Dúfam,že som vám aspoň trochu priblížil moje pocity. LOVU ZDAR! zobraziť celý popis