popis: Vidím ho skoro , každý deň, keď si zasadnem na obľúbené miesto.Má však výbornú taktiku. V podvečer vyjde z lesa rezkým krokom, do stredu poľa. Tu sa už ukludní, a s krásnym výhľadom sa pokojne pasie až do západu slnka.Najprv ke�...Vidím ho skoro , každý deň, keď si zasadnem na obľúbené miesto.Má však výbornú taktiku. V podvečer vyjde z lesa rezkým krokom, do stredu poľa. Tu sa už ukludní, a s krásnym výhľadom sa pokojne pasie až do západu slnka.Najprv keď ho zbadám v ďaľekohľade, tak sa mi nezdá na ňom nič netypické, obyčajný šestoráčik. Keď si ho však bližšie obzerám v spektíve,niečo sa mi nezdá. Uvažujem, či sa mu pri vytĺkaní nedostal medzi parôžky nejaký kus drievka, a teraz pôsobí ako osmorák. Avšak po dlhšom pozorovaní, zisťujem, že je to výsada. Hmm, srnec s očníkom. No len ako na neho.Zo stredu obilného poľa, ma pri najmenšom pohybe rýchlo zbadá a ujde do spásonosného lesa. Aj keď si trúfam streliť aj na väčšiu vzdialenosť, tu vidím srncovi len hlavu s krkom.Hmm, mám rád tieto zápasy, kde sú strany tak trochu vyrovnané.Domov chodím síce rozčarovaný, ale verím v úspech a som pozitívne naladený.V jeden večer srnec znovu vyjde na vopred nepredpokladanom mieste, ale zdá sa mi, že cez malý stromolam sa chce dostať na šťavnatú ďatelinu. Keď sa mi stratí v uvedenom smere, zleziem z posedu a začína vzrušujúci pirš. Postupne sa k dostávam k vetrolamu a cezeň mi už presvitá ďatelinisko. Bude tam, nebude tam. Potichu ako líška sa zakrádam, a nohy opatrne kladiem, aby pod nimi nič nepuklo. Vychádzam na kraj poľa ,a na necelých 80 metrov ho vidím pásť sa . Od vzrušenia zabúdam, na čo som tu. Zapadá slnko, a vysiela smutnú červenú žiaru na krajinu. Srnec je síce opatrný, ale nič o mne nevie, vietor mám dobrý, a pomaly sa ukľudňujem. Vyžívam sa v pocite rozhodovať o jeho bytí. Na chvíľu dokonca rozmýšľam , či ho dnes chcem uloviť. Zvíťazí však vášnivec. No srnec ako by to tušil nie a nie sa obrátiť do vhodnej polohy,..naraz sa trochu pootočí , a mozog vyšle signál a zautomatizovaný prst stáča spúšť, hmm,(ako keby som to ani nebol ja).Vyplašený drozd vzlietne a tým ma necháva na poli úplne samého. Cítim žiaľ sa srncom, ktorý ma síce nechával v napätí, ale akosi som cítil, že bude môj.Teraz prstom prechádzam po jeho netypickej výsade a tým si ju natrvalo zapisujem do pamäti.Červená obloha, vypadá ešte viac smutná.Ale zajtra bude pekný deň.... zobraziť celý popis