Ahojte!Vidím,že debata o diviačej zveri sa trochu otočila iným smerom,ale to nič,som rád,že sa diskutuje.Čo sa týka obranného a útočného správania diviačej zveri tak vám môžem povedať len toľko,že žiadna divá zver neútočí bez príčiny,ani diviak,ani medveď,jednoducho žiadna zver.Keď sa už bavíme o diviakoch tak vám poviem len toľko,že postreleného diviaka by som bez pušky nechcel stretnúť ani ja,ale čo sa týka tej diviačice tak tu problém nevidím.Aj v utorok sa mi podarilo pri mojej práci v teréne prísť k diviačici,ktorá mala asi dvojtýždňové diviačatká(áno,tento utorok) a odbehla,diviačatá tam zostali,keď som podišiel bližšie odbehli aj tie,no zostal som tam čakať čo bude,asi po piatich minútach sa diviačatá pekne vrátili a zaľahli späť do ležoviska,v tichosti som odišiel.S diviačicami mám viacero stretnutí,či už vo zverniciach alebo aj vo voľnej prírode,ešte sa mi nestalo,že by na mňa nejaká zaútočila.Ale to neznamená,že to je pravidlom,lebo aj vy tu píšete mnohí o opačných skúsenostiach,ale ja našťastie také nemám,jednoducho si asi s diviakmi rozumiem :) Je to však rovnaké ako u iných druhov zveri,keď sa prekročí určitá neviditeľná hranica tak môžu byť stretnutia zo zverou nebezpečné a veľakrát sa platí za túto neopatrnosť tým najcennejším a to zdravím a aj životom.Preto vám všetkým prajem len tie príjemné zážitky z diviakmi a vyzývam vás všetkých k zvýšenej opatrnosti. ◄ reagovať
Ďakujem vám všetkým, jasné že toto nie je diskusia pre jedného. Chcem aby ste sa všetci vyjadrili!
A ďakujem milnak a Cilan, nejako ma vase slova povzbudili. Pochybujem, že stretnem čerstvo postreleného, a už len zostáva, či aj diviačica s mladými odíde alebo zaútočí. Som zvedavý na ďalšie vaše názory. Len píšte! Vďaka. ◄ reagovať
Ja som teraz v nedelu rano prisiel mezdi diviaky , vietor som mal dobry a zrak maju slaby tak preto a k tomu bola skoro uplna tma , diviacata na mna nereagovali aj ked som na ne svietil a zacal som pokasliavat najblizsie prechazdali okolo mna na 5 m, po silnejsom zakaslani a prasknuti konarom vedla myslim ze tak do 20m zagrulila diviacica a prasce isli k nej a odisli , asi o 100 m dalej sa mi stalo to iste prasiatka vysli na chodnik predo mna asi na 30 m, tam na prve zakaslanie mali vsetky hlavy smerom na mna a chvilu na to sfucala fiviacica a boli v cudu , a teraz ja mam otazku do akeho veku, doby , ma diviacica taky silny matersky instinkt aby zautocila , v tom prvom pripade sa mi to zdalo moc blizko a druhykrat sm nechcel zbytocne riskovat zeby dosli ku mne, tie druhe mali tak do 20g a tie prve boli o dost mensie, tak co poradite ci sa mam bat aj nabudeuce a radsej odplasit ? ◄ reagovať
Naschvál som to tam nedopísal aby sa pridali aj ostatný a podelili sa so svojou skúsenosťou,veď to bolo adresované na Vlada:),ale neodolal som. ◄ reagovať
Zdar!Ano Milan mas pravdu no je to ine ked stretnes diviacicu s mladymi vtedy utoci aj zdrava a neraz sa mi to stalo!A vtedy ma zachranil strom a raz bol na blizku posed!:-) ◄ reagovať
Ak môžem poradím Ti aj ja.V prvom rade sa hneď neplaš a pozoruj zver,môžeš sa o nej dozvedieť viac ako,keď rýchlo ujdeš.Priamé nebezpečenstvo Ti v žiadnom prípade nehrozí.Iné je to keby si stretol postrieľaného diviaka na veľmi malú vzdialenosť.Vtedy môže zaútočiť,pretože mu hrozí priamé nebezpečenstvo a svoj život si chrániť bude.Ale takých situácií je zriedka.Všetka zdravá divožijúca zver je plachá,takže pri zistení prítomnosti človeka alebo iného predátora rýchlo mizne.Diviak má slabý zrak,takže toho môžeš využiť a pozorovať ho.O to má však lepší čuch a keď zacíti človeka silno sfučí a rýchlo mizne,tak sa nenaplaš to nechce zaútočiť na Teba,ale upozorňuje ostatných členov čriedy na nebezpečie. ◄ reagovať
Vlado2406 - poraď - čo robiť v prípade, keď stretnem diviaka. Naplaší sa a utečie? Čo ak bude mať mladé? A bude sa chcieť chrániť? Čo ak sa rozbehne za mnou? Čo robiť? Nie som poľovník, nenosím zbraň, ani psa. Čo robiť? Utekať? Vyliezť na strom? Bežať hore kopcom? Dolu kopcom? Či aj tak každý v danej situácii zabudne na rady a správa sa intuitívne?
Vďaka. ◄ reagovať
MAX,súhlasím,najväčší problém zavedenia veľkoplošného manažmentu je presvedčiť ľudí,že to je potrebné a bude to lepšie pre zver,ale nemôžeme to vzdať.A reagujem aj na Tvoj dotaz Pato,diviaky sú rozumné živočíchy,keď je zachovaná normálna veková a sociálna štruktúra čriedy a čriedu vedie skúsená dospelá diviačica tak akonáhle padne výstrel v ich blízkosti bude sa snažiť tomu miestu vyhýbať a nájde si iné bezpečnejšie miesto,v lese a tam nerobia škody,alebo aj tam niektorým vadia diviaky?No dnes to je tak,že dospelých diviačíc je málo a v čriedach panuje chaos.Preto sa vyskytujú aj tam,kde by to nikto nepredpokladal. ◄ reagovať
Zdravím Pata a ostatných priaznivcov týchto stránok. Pato, k Tvojej otázke lesnatosti, charakteru nášho revíru. Keď sa pozrieš na mape na západ Slovenska a nájdeš si na glóbuse Záhoria Senicu, tak náš revír sa rozkladá na rozlohe asi 3700 ha na južnej a východnej strane od mesta. Susedíme s vojenskými lesmi z ktorých k nám migruje jednak diviak a aj vysoká. Máme problémy dosť so škodami, lebo vo „vojenskom“ nemá okrem toho, čo jej poskytuje les lukratívnejšiu potravu. Z uvedenej rozlohy máme okolo 600 ha lesa ( presne som to neskúmal ), ktorý netvorí súvislý les, ale rozloha pozostáva zo štyroch častí. Tak ako ostatné združenia máme určitý problém s malou zverou, ktorej sa aj u nás venuje v poslednej dobe zvýšená pozornosť a preto sa zaoberáme aj určitým predačným tlakom diviaka. Na druhej strane ale nemožno diviaka zatracovať, pozerám sa na celú vec v trochu širšom kontexte a presne tak, ako u vysokej ak chceme v chove, ale v skutočnom chove aj tejto zveri úspešne napredovať, skvalitňovať jej chovnú a trofejovú hodnotu, tak jediné východisko vidím vo veľkoplošnom manažmente. Je to ale beh na dlhú veľmi dlhú prekážkovú trať, pretože „prekopať“ myslenie a presvedčiť ľudí hlavne z mojej generácie vôbec o nejakom chove diviačej zveri a následne vysvetliť im obsah manažmentu bude ten najväčší problém. Keďže som veľký optimista, tak verím, že neustálym opakovaním a „verklíkovaním“ stále dookola, že spolu s ďalšími sa to podarí. Ak chceme do budúcna napredovať, tak toto je podľa mňa jediná cesta, jediné východisko z terajšieho dosť zlého stavu. Keď si sa dotkol malej zveri, tak skutočne by sa mali zlepšovať podmienky pre malú zver. Určite veľkoplošné hospodárenie, monokultúry, ktoré „nahrávajú“ diviakom, spolu s vakcináciou na elimináciu besnoty, nepriaznivé klimatické podmienky v niektorých rokoch, zver poľovníctvu škodlivá spolu s nedostatočnou pozornosťou nás poľovníkov určite pôsobia negatívne na stavy malej zveri. Pokračovanie vo „ Veľkoplošnom manažmente malej zveri“. ◄ reagovať
Max, jedno ti poviem este mozes byt rad ze mate takyto vybor. Oni navrhuju len vystrelit diviacata, bohuzial su medzi nami aj taky co by boli za to aby sa odstrelila diviacica resp. vsetky diviaky. Skusenosti s "plasenim" diviakov a jeho ucinnosti nemam. Ci diviaky odputuju na dlhsiu dobu, alebo je im to prostredie na tolko vyhovujuce, ze sa stale budu navracat... To snad k tomu nieco napise Vlado. Ale urcite je pravda aj ta rozdielna vnimavost na vyrusovanie. No daj vediet ako to nakoniec dopadne. A este ak smiem vediet ako je to s lesnatostou u vas? Je tam viac hektarov suvisleho lesneho komlexu? Vdaka. PaTo ◄ reagovať
Pato, súhlasím, ale musíme si uvedomiť, čo vlastne chceme. Absolutizovať ale tvrdenie ako ho častokrát počujem, že tam, kde je diviak, nie je malá zver sa jednoducho nedá. Pamätám si sedemdesiate roky, kedy bol určitý „boom“ malej zveri aj keď som vtedy ešte nepoľoval.. Ale aj vtedy boli diviaky. Viem čo dokáže diviak na hniezdach a mláďatách malej zveri. Ale myslím si, že treba využiť práve to sociálne správanie diviaka, vodiacich diviačíc a jednoducho z oblasti, kde máme primárny záujem na malej zveri, tak ich vytlačím bez toho, aby sme ich hneď lovili. Len častejšie prejsť po revíri so psom, aj občasná streľba po škodnej určite nedá kľudu diviakom a diviačica odvedie mladé inde. Keď som sa zamyslel nad včerajším výborom, tak na jednej strane chodíme „vytláčať“ srny so srnčatami z ďatelín, aby sme zabránili stratám pri kosení krmovín a na druhú stranu chceme vytláčať diviaky z častí revíru s malou zverou odstrelom diviačat namiesto toho, aby sme využili ako uvádza Vlado sociálny spôsob života diviakov. Vychádzam aj z toho, čo je vnímavejšie na vyrušovanie, malá zver, alebo diviak. ◄ reagovať
Moj nazor na obhospodarovanie diviacej zveri v oblastiach malej zveri je takyto. Diviacia zver sa v minulosti vyskytovala v pahorkatinacha podhoriach nasich hor, čize v dnesnych srncich a jelenich oblastiach. Zmena pristupu k obhospodarovaniu polnohospodarskej pody a prechod na velkoplosne obhospodarovanie monokultur, vytvorilo podmienky pre diiaciu zver aj v oblastiach s malou zverou. V poslednom obdobi su snahy o zmenu hospodarenia na polnohospodarskej pode tym padom by sa podmienky prostredia mali menit. Tieto podmienky by maki vyhovovat viac malej zvery co je jednym zo zamerov zmeny obhospodarovania pody. Diviacia zver moze pri vyssej hustote malej zveri sposobovat znazne skody najma na prirastku malej zveri (vajcia, mladata). Preto planovat chov diviacej zveri v oblastiach s malou zverou nie je vhodne. Dolezita je lesnatost tychto uzemi. Pri vacsej lesnatosti by tu svoje miesto mohla najst aj diviacia zver, no pri nizkej lesnatosti (remizky) a samostatnych bazantniciach je diviacia zver neziaduca, a sposobujuca nadmerne skody. ◄ reagovať
Zdravím!Držím palce,aby sa Ti podarilo s pomocou hospodára uplatniť Tvoje plány.Ten veľkoplošný manažment zveri potrebujeme ako soľ.Netvrdím,že sa všetko tým hneď vyrieši,ale aspoň sa vydáme správnou cestou a časom sa to spraví.A máš aj pravdu s tým,že diviaka za chvíľu vyhlásia v niektorých oblastiach asi za "škodnú",ja však dúfam,že tam hore je predsa len zopár správnych ľudí a chytia to za správny koniec povrazu,ja budem robiť tiež všetko preto,aby som svojou prácou dokázal,že diviaky si zaslúžia obdiv a nie nenávisť.Je to moja najobľúbenejšia zver a obdivujem ju ako sa dokáže vyrovnať s poľovníckym tlakom a aký má sociálny spôsob života.Ani jeden druh zveri nežije takým životom ako diviačia zver,sociálne správanie u nej sa nedá porovnávať,napr.s vysokou alebo srnčou.Teraz môžu tí,ktorí fandia inej zveri oponovať,ale prosím,toto je môj názor. ◄ reagovať
No, Vlado, naše skryté obavy sa potvrdili. Začína sa lov diviačej zveri a už sa znovu aktivizujú „mrazničkoví materialisti“, ako som už nazval tých prepotrebných diviny. Už sa spochybňujú etické aspekty lovu diviačat v neskoršom termíne (asi sa minuli zásoby v mrazničkách ) a už sa vymýšľajú nové kritériá lovu diviačat nie od októbra ako som uviedol, ale limituje sa to váhou diviačat. Netvrdím, že názor loviť diviačatá v neskoršom termíne je správny, ale myslím, že do určitej miery skutočne vyjadruje aj o čosi viac, ako vyhláškou danú dobu lovu. Názory, že keď nestrelíme my, tak vystrieľajú susedia, sa mi vidia duchom chudobné. Keď píšeš o veľkoplošnom manažmente raticovej zveri a prečítal som si reakcie a názory na túto otázku, tak som sa optimisticky v duchu potešil, že konečne začneme ako homo sapiens používať ratio. Neviem čím to je, že niektorí z nás sa stále pozerajú na poľovníctvo cez „mrazničku“, veď na lov človek nie je odkázaný životom. Ako vidíš z predchádzajúceho, tak toto nemá s dobrou myšlienkou manažmentom nič spoločné. Ešte budeme musieť veľa a dlho bojovať, argumentovať a presviedčať, aby sme zmenili myslenie ľudí. Aby sme poniektorí zdôvodnili lov diviačat, tak neváhame pomaly diviačiu zver vyhlásiť v lokalitách, kde je vyšší výskyt malej zveri za „škodnú“ ( i keď tento stále obľúbený výraz ako nesprávny nepoužívam, teraz v danej súvislosti nenachádzam priliehavejší ). Je mi z toho smutno, ale bojujeme ďalej a verím, že spolu s poľovným hospodárom, presvedčíme aj ďalších, že zvíťazí etika lovu pred materiálnym statkom. S návrhom na lov diviačat na spoločných poľovačkách som teda narazil... Som ale baran, optimista a pokračujem.
U nás sa ukazuje, že je menej diviakov, ale videl som dve diviačice s jedenástimi diviačatmi, poľovný hospodár v inej lokalite taktiež uvádza viacero diviačíc s diviačatmi. Videl som štyroch celkom pekných lanštiakov. Dospelých diviakov sme nevideli. Stopami ale svoju prítomnosť potvrdzujú. Takže sme optimisti, nevyzerá to až tak zle. No uvidíme... ◄ reagovať
Zdar!No u nas podla informacii co mam je ich na tento cas vela len vsetko prasce, lanstiaky a diviacice!Je malo dospelych kancov tie este asi cakaju v lese alebo, lebo potom o mesiac nam ukazu len stopy v blate a to je vsetko!Kapitalneho diviaka u nas strelil jeden polovnik pred dvomi rokmi ja som mal moznost strelit, len som nemohol strielat bo mi stal oproti dedine tak som neriskoval a od vtedy som ho nevidel! ◄ reagovať
O dva týždne sa začína odstrel aj dospelej diviačej zveri.Ako na túto skutočnosť reagujú poľovný hospodári a aj ostatný poľovníci,chodíte už častejšie von a pozorujete,kde sa zver vyskytuje v najhojnejšom počte?Ako to vyzerá s diviakmi vo vašich poľovných združeniach,máte ich dosť?Pokiaľ mám ja informácie tak u nás je to slabé,ako aj po minulé roky,na 2500ha máme teraz asi iba 4 diviačice s mladými a pár lanštiakov. ◄ reagovať
Podľa mňa to určite za pokus stojí,lebo dôvody na to sú a určite to nie návrh len na teoretických podkladoch. ◄ reagovať
Nno, bolo to prezentované ako etický dôvod, ale nejako som tomu tiež nemohol uveriť, lebo tomu pritakávali aj takí o ktorých viem, že etika a ich praktická činnosť sú v hlbokom antagonistickom rozpore. Na margo lovu iba diviačat na spoločných poľovačkách - je to dnes bežné, ale táto myšlienka sa mi asi ťažko podarí presadiť, za pokus to ale určite stojí. ◄ reagovať
Zdravím!S tým odstrelom diviačat od októbra som sa teraz stretol 1x,ale možno s ním asi aj súhlasiť.Keď zoberieme do úvahy,že sa od novembra začínajú spoločné poľovačky tak prečo nie?Do tohto dátumu by sme sa mohli plnohodnotne venovať odstrelu vyšších vekových kategórii a potom by sa na spoločných poľovačkách lovili iba diviačatá,čo je mimochodom správne,lebo posúdiť diviaka alebo diviačicu za behu sa veľmi nedá.Len neviem či mali na tento návrh aj tí menovaní takýto dôvod?! ◄ reagovať
Ak začnem od iného príspevku, tak si vôbec nemyslím, že stránka upadá. Myslím, že Vlado, Daniel a ďalší naznačujú pravý opak. Je dobré, že Vlado ako mladý človek, ktorý disponuje viac ako štandartnými teoretickými vedomosťami a ako z jeho príspevkov vyplýva aj praktickými skúsenosťami, načrtol problém, ktorý sa týka širokej poľovníckej verejnosti. Dáva priestor pre diskusiu bez toho, aby absolutizoval svoj názor, čo žiaľ mnohým starším poľovníkom z mojej generácie chýba. Človek podľa môjho názoru nie je starý vekom, ale myslením a preto aj mnohí mladí zostarnú skôr, ako sa dožijú polovice dôchodkového veku. Stále sa stretávam s tým, že aj mnohí funkcionári v poľovníckych združeniach sa prezentujú názormi, z ktorých je cítiť akýsi „patriarchálny prakticizmus“, ktorému je cudzí názor iných, i keď mnohokrát podoprený renomovanými autormi z danej oblasti a serióznym vedeckým výskumom. Preto si nemyslím, že by Daniel niečo zakombinoval. S jeho názormi a prístupom k danej problematike súhlasím, veď praktický výkon poľovníctva prináša a otvára množstvo otázok, ktorých správne riešenie má širšie súvislosti a ukáže sa až s určitým časovým odstupom v praxi.
V súvislosti s nežiadúcou vekovou a sociálnou štruktúrou diviačej zveri, jej určitého
premnoženia a tým aj šírenia KMO bez výhrad súhlasím s tým, že za základ riešenia tejto otázky je treba považovať lov diviačat. Redukciou ich počtov sa dostáva menej diviačat v ďalšom roku medzi lanštiaky, znižuje sa počet vodiacich lanštiačok, ( ako píše Vlado … „deti by nemali mať deti"... ) nenarušuje sa naznačená štrukrúra v čriedach diviačej zveri. Diviačatá od dospelých, telesne vyvinutých diviačíc sú myslím si životaschopnejšie, čo môže mať vplyv na ich nižšiu mortalitu. Natíska sa však otázka, kedy vlastne začať s lovom diviačat. Či využívať výnimku ( ak je daná ), alebo vyhláškou danú dobu lovu, alebo brať do úvahy určitú etickú stránku tohto problému a čakať ešte ďalšiu dobu, keď diviačatá viac odrastú. Stretol som sa s názorom, že by to malo byť až v mesiaci októbri, keď sú diviačatá odrastené ( s týmto súhlasia výnimočne aj „mrazničkoví materialisti“, ktorých bohužiaľ ešte dosť poznám ). No ak by to malo byť od októbra, tak skutočne neviem, či do konca doby lovu stačíme odloviť žiadúci počet diviačat. Skutočne sa natíska otázka, či začať s lovom skôr, ak áno, tak od kedy, alebo či od určitej hmotnosti. Čo na to poviete kolegovia? ◄ reagovať
Ja som vlani koncom novembra zúčastnil jednej spoločnej poľovačky a na nej bolo ulovené jedno diviača asi 15kg a druhé malo okolo 30kg a o tom,že okrem nich sa ulovili dve diviačice ani nehovorím... ◄ reagovať
Ďakujem Daniel,fakt ma to teší,že tu je niekto kto vie o čom píše a nebojí sa napísať svoj názor.V tom článku bnie sú žiadne konkrétne závery,ale na ten článok nadväzujú ďalšie dva a v tých už sú,kto vie,možno sa časom objavia aj tie tu.A k tomu zakrývaniu úlovkov kancov...neviem či je to celkom pravda,vieš,z vlastných skúseností už viem,že každý sa vychvaľuje už keď uloví 3-ročného kančeka,ale možno nie každý...A s tými výnimkami si myslel to čo som písal,že aj diviačatá majú diviačatá?Neviem či sa to dá tento rok považovať za výnimku,keďže bola zima taká aká bola,ale mám zistených oprasených asi vlanajších diviačičiek.Uvidíme čo bude ďalej,zatiaľ je mortalita u ich diviačat rapídne vyššia ako pri dospelých diviačiciach,ale myslím si,že to má aj tak negatívny dopad na celú populáciu,lebo "deti by nemali mať deti",preto by sa mal predovšetkým plniť plán lovu hlavne v kategórii diviačat. ◄ reagovať
Vlado, máš dobrý prehľad! Nerobí sa však rovnaké "zakrývanie úlovkov" pri dospelých kancoch ? Podľa mojich skúseností ich padne viac ako dospelých diviačíc (...no naše skúsenosti nie sú natoľko obsiahle, aby mohli ovplyvniť dlhodobý výskum). Uvedený článok je zaujímavý, nenachádzam v ňom však zásadné rozpory s tým, čo bolo povedané - prednostný lov diviačat je samozrejmý. Ak bude 10 vedeckých týmov pracovať na 10 modelových! situáciách - všetci budú mať v podstate pravdu, no závery sa budú určite vždy v niečom líšiť.
V poľovníctve tiež platí: "Čo si počul (resp. čítal) - to si over, čo si videl - tomu uver" (pričom raz videná výnimka ešte nemusí znamenať pravidlo - A TO JE NA POĽOVNÍCTVE KRÁSNE - NIKDY NEVIEŠ, ČO ŤA PREKVAPÍ...).
Čo z toho plynie? - Čím viac informácií, tým objektívnejší je záver z nich...
Pokračuj ! - dúfam, že raz budeme rozoberať Tvoju prácu... ◄ reagovať
Ten článok som sa predsa len rozhodol dnes pridať a s pomocou admin-a je taký aký je(aj s grafmi)... ◄ reagovať
Daniel,súhlasím aj ja,vážne si to pekne si to napísal a ani nevieš akú pravdu si v tých vetách podal,najmä čo sa týka tých teoretikov a praktikov.Dobre poznám práce Hella,Happa,Wolfa,Hespelera,Meynhardta a mnohých ďalších ľudí,poľovníkov a vedcov,ktorí majú niečo spoločné s poľovníckym výskumom a najmä čo sa týka diviačej zveri...Je veľmi pekné čo vo svojej knihe píše doc.Hell,ale neviem či je to celkom pravda,lebo keď zoberiem svoje skúsenosti z praxe ako sa to robí,keď sa uloví diviačica a všetci sa to snažia zakamuflovať,len aby dotyčný nemal problém,tak mi to trochu nesedí s tým,že sa loví málo diviačíc.Pravé som si čítal jeden článok v rakúskom poľovníckom časopise,robili tam vlastne počítačovú simuláciu rozmnožovania diviačej zveri pomocou matematických modelov(možno ho dám do článkov,ale má dve strany,tak asi nie) a prišli k záverom,že dospelé diviačice majú na nárast populácie diviačej zveri len minimálny vplyv.Najväčší vplyv majú hádajte,ktoré vekové kategórie...diviačatá-bachyňky a o niečo menší lanštiačky.Z mojich doterajších skúseností toto môžem potvrdiť.Tých dospelých diviačíc nemáme až tak veľa,aby nejako rapídne ovplyvnili populačnú dynamiku,ale u nás je kameňom úrazu práve nízky odstrel diviačat,ktorý v celoslovenskom meradle nedosahuje asi ani 70% čo má veľmi negatívny dopad na celú populáciu diviačej zveri u nás...a verím,že toto sa mi podarí v priebehu pár rokov dokázať aj u nás a nie pomocou matemat.modelov,ale z praktických terénnych výskumných prác. ◄ reagovať
Tak za tu informaciu dakujem aj ja!Lovu Zdar! ◄ reagovať
Ďakujem ,zas som o niečo múdrejší. ◄ reagovať
Milan, vieš podľa stôp rozoznať starého kanca? Otlačok (stopa) zadnej nohy je menší ako prednej (to je tá spodná), pretože vekom sa ťažisko presúva dopredu, čo sa prejaví na veľkosti predných ratíc. ◄ reagovať
som rád,že sa tu našlo konečne pár ľudí,ktorý chcú a vedia diskutovať aj na inú tému ako sú fotky a ích hodnotenie,to by malo byť len spríjemnenie tejto stránky.starší páni učte nás mladých určite sa nám to zíde.ja sa učím rád nové veci. ◄ reagovať
Daniel si to krasne napisal, dole klobuk! ◄ reagovať
Vlado, súhlasím, že si to rozhýbal a som tomu rád. Vrátim sa však k otázke, či by pomohlo strieľať diviačice. Zrejme pomohlo. Je to však zložitá téma a nemožno vytrhávať vety z kontextu. Ak si pozorne čítal, písal som o dospelých diviačiciach s výnimkou vodiacich diviačíc. Vodiaca diviačica je hlavou materskej bunky. Jej ulovením je narušená sociálna hierarchia celej skupiny a nastáva dlhodobý chaos...
Čo som chcel pôvodne povedať ? Najlepšie bude zacitovať z publikácie "Diviačia zver" (Hell, Gašparík, Slamečka): "...Veľmi nepriaznivý je pomer medzi ulovenými dospelými diviakmi a diviačicami, ktorý by mal byť vyrovnaný tak ako u prežúvavej zveri. To znamená, že strieľame príliš málo dospelých diviačic v pomere k diviakom... Je to veľmi nesprávne a je to aj jednou z príčin nežiadúceho nárastu početnosti diviačej zveri a všetkých ďalších problémov, ktoré s tým súvisia..."
Mnoho zaujímavých informácií je aj v publikácii "Myslivecká péče a lov černé zvěře" (Norbert Hap - tuším vyšla aj v slovenčine)
Dovoľte mi takké zamyslenie: Poľovník dozrieva praxou (ktorá sa našťastie nedá vynechať, preskočiť ani kúpiť) - to znamená množstvo strávených hodín v prírode, pozorovanie všetkého diania v oklolí a následného vyhodnocovania zisteného. Jedno z mojich životných kréd však znie: "Výborný teoretik ešte vôbec nemusí byť dobrým praktikom; výborný praktik však zákonite musí stavať na dobrých teoretických základoch" (na vysvetlenie - mnoho tzv. praktikov zaznáva teóriu - z jediného dôvodu - pretože je nepoznajú. Toto sa -dúfam- netýka tu diskutujúcich. Páči sa mi, že do poľovníckeho diania sa svorne zapájajú mladí aj starší, čím rastieme všetci...).
Preto všetkým, ktorí máme "zelenú krv" odporúčam aj odbornú literatúru. Nielen, že nás to osobnostne obohatí, ale možno aj nevedomky budeme vnášať svetlo (t. j. posúvať vedomosti tým menej "hladným") do tmavých slovenských poľovníckych zákutí...
Som to zakombinoval, čo? ◄ reagovať
A presne o to ide,dospelé diviačice nemajú asi až taký vplyv na synchronizáciu ako sme si doteraz mysleli,ale počkajme ešte pár rokov a budeme mať výsledky,ktoré to dokážu,uvidíme či to nebola iba výnimka,ale aj tak,nie je lepšie keď majú diviačatá dospelé diviačice,ako keď ich majú lanštiačky?Preto som za odstrel lanštiakov,ale ja len chcem upozorniť na to,že aj lanštiačka,alebo dokonca aj diviačička,ktorá nemá sama ani 50kg môže mať mladé,aby sa nestalo,že sa stane úlovkom a mladé zostanú samé... ◄ reagovať
Vlado viem ze by to malo byt ze stara diviacica drzi kancov bokom ale videli sme naobed ako asi 100kg kancek pretahoval lanstiacku v maji a v tej criede boli dve velke diviacice,tato lanstiacka bola od nich asi 50 metrov bokom ◄ reagovať
Milan,Ty si načal tiež veľmi citlivú tému.Ale to,že ste v jelenej poľovnej oblasti neznamená,že sa tam nebude chovať iná zver,ide o to,že najkvalitnejšia by mala byť v danej oblasti jelenia...a s tými prípadmi aké si popísal nemá chov a lov inej zveri nič spoločné.Závisí to veľmi od poľov. hospodára,podľa mňa,poľovník,ktorý uloví vodiacu samičiu zver(každý druh zveri)alebo samičiu zver,na ktorej už vidno,že je "plná" by viac nemal dostať povolenku na poľovačku. ◄ reagovať
Zdravím!Vidím,že sa mi aspoň trochu podarilo to tu rozhýbať.Konečne sa do diskusie zapojilo viac ľudí a každý prispel svojimi osobnými skúsenosťami.Ale každý sa snaží obhájiť si svoju pravdu,je to dobré,ale treba si niečo zobrať aj z pravdy toho druhého.Je pravdou,že keď sa nestrieľajú diviačice dochádza k narušeniu sociálnej štruktúry,ale je taktiež pravdou to,že odstrel diviačíc sa dostatočne napĺňa tým nežiadúcim odstrelom vodiacich diviačíc.A k tým lanštiačkám...Myslíte si,že keby sa strieľalo viac dospelých diviačíc tak by malo menej lanštiačok diviačatá?No ja neviem.Pred chvíľkou som sa vrátil z terénu,mal som dnes dve čriedy diviakov približne rovnakého vekového zloženia,v jednej bolo o jednu dospelú diviačicu viac a skoro rovnaká situácia bola aj v tom koľko bolo už oprasených lanštiačiek.Preto neviem či by pomohlo to,že by sa ulovilo ešte viac dospelých diviačíc,aby nemali lanštiačky diviačatá... ◄ reagovať
Skúsenosti ,ktoré mám z posledných rokov z nášho reviru su také,že diviačia zver sa sťahuje za potravou a najmä po pár výstreloch na ne.Je pravdou, že KMO urobil
svoje,ale pred rokom sa u nás usadila štvorčlena svorka vlkov a dokedy boli mlade diviačiky, tak neodišli preč.Na spol.poľovačkach v zime aj v susedných reviroch boli už len diviačice bez mláďat.Dalšiou ranou boli poplatk.poľovačky v Štatnych lesov,kde padlo za obeď niekoľko diviačic, boli tam hostia z Maďarska a Talianska.Na fotkách ktoré su v sekcii iné je odchytové zariadenie ktoré je funkčné už dva roky a je ich v lesoch zopár.Zver sa chytá do obor,za akým učelom nech si každý odpovie sam.Smutné,ale žiaľ pravdivé.Tohto roku sme začali prikrmovať celoročne aj napriek tomu , že na poliach je dostatok potravy a výsledok je nad očakavanie.Máme 6 diviačice, ktoré nemigruju a pravidelne aj z mladežou navštevujú krmenie. ◄ reagovať
zdravím všetkých!možno sa nebudem vyjadrovať dosť odborne ako iný,ale chcem sa aj ja pripojiť do debaty a možno trochu rozhýbať aj mladých aj starších poľovníkov,ktorý majú určite nejaké skúsenosti.u nás v našom revíri/okr.MT/vždy diviaky boli a zatiaľ aj sú aj napriek celoročnému odstrelu.prečo?predovšetkým preto,lebo nachádzajú jak v lete,tak i v zime dostatok potravy a samozrejme aj dostatočný úkryt.prípad o ulovení vodiacej i nevodiacej bachyni si poriadne nepamätám.i keď sa stalo nie však úmyselne a v minimálnom množstve.prečo?náš nebohý i súčastný hospodár šliapal a šliape každému po krku,čo sa tejto otázky týka.počas celej sezóny a hlavne pri zahájení spoločných poľovačiek aj keď sa to ľuďom nepáči.čo sa týka vodiacích lanštiačok o tom postreh nemám,ale mám o tejto skutočnosti info od poľovníka z juhu Moravy.čo je však náš najväčší problém je ulovenie dospelého kanca.a tu sa naskytá otázka,či by nebolo dobré rozlišovať pri odstrele lanštiakov pohlavie?bolo by to tažké,ale prečo tak robia v Maďarsku/ak ma pamäť neklame/hlavne kvôli tejto skutočnosti?mňe však vŕta v hlave už niekoľlko rokov jedna otázka,zatiaľ mi na ňu nikto neodpovedal.celý turiec je zaradený do jelenej oblasti.z toho mi vychádza,že táto oblasť by mala byť zameraná na chov jelenej zveri.prečo sa potom lovia plné jelenice a vodiace jelenice v decembri?!to nikoho netrápi,ale keď niekto uloví bachyňu je z toho"kárny súd".predsa takto dobrý hospodár nehospodári!či áno?lovu a vašej práci zdar. ◄ reagovať
Vlado, trochu si sa dnes rozbehol... Nie je jednoduché radikálne meniť veci, ktoré majú svoj historický vývoj. Slovensko má našťastie dostatok odborníkov, ktorí vedia ako na to. Na druhej strane - diskusia je vždy prínosom. U nás (Žiar nad Hronom) je diviačej zveri dosť. Či je premnožená, to je zložitá otázka, súvisiaca s ďalšími - je správne urobená bonitácia revírov a stanovená ich úživnosť ? Sú správne stanovené NKS ? (som presvedčený, že napr. u srnčej zveri sú podhodnotené...) Všetko závisí od konkrétnej oblasti. Čo sa týka veľkého poklesu stavov v jednotlivých revíroch, osobne si nemyslím, že je to výsledkom odstrelu. Skôr by som to pripísal presunom zveri z dôvodu potravnej ponuky (úrodný rok bukvy, žaľuďa..., zmeny v spôsobe poľnohospodárskeho obrábania) - preto ja potrebné aj stavy diviačej zveri hodnotiť veľkoplošne. V prípade výskytu KMO - podstatný faktor nie je výška úhynu, ale presun zdravej populácie z rizikových oblastí... Čo sa týka odstrelu lanštiakov - odhadnúť pohlavie za splnu je idealizmus. Každý poľovník je zodpovedný za svoje činy a musí si overiť predovšetkýn fakt, či v okolí nie sú prasiatka(diviačatá...). Pri poľovačke na diviaky však nikdy 100% nevylúčime riziko ulovenia bachyne (starší určite majú skúsenosti s omylmi...). Ide o to, aby v tom nebol úmysel. Na väčšine územia Slovenska je nepísaný zákon, že diviačice sa nestrieľajú vôbec. Toto (nehovorím o "oprasených bachyniach", resp. vodiacich diviačiciach) je veľká chyba, ktorá narušuje pohlavnú štruktúru a výsledkom sú aj lanštiačky s potomstvom... ◄ reagovať
Nikto nemá postrehy s chovu diviačej zveri u vás,vo vašom revíry?Nikto nevie ako to je s diviakmi dnes?....Alebo už nemá nikto chuť diskutovať o problémoch v poľovníctve a radšej sa ideme zaoberať hodnotením fotiek? ◄ reagovať
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.