inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
Poľovníctvo TEREM
Banskobystrický kraj, Banská Bystrica
chovateľská stanica
Chovateľská stanica z Porubskej horárne
Trenčiansky kraj, Lazany
Diviačia zver - diskusia
Vlado2406počet hlasov: 0
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
komentáre
roberto, 4.7.2008 o 13:08 dzlubo- no s takýmto prístupom, aký je tu, to bude len veľmi ťažké. veď tu sa nediskutuje o ničom poriadnom iba o blbostiach. každý na to kašle, už ma to prestáva baviť ◄ reagovať
dzlubo, 25.6.2008 o 16:42 roberto - dobrý nápad ale momentálne na Slovensku utópia. Väčšina hľadí iba na seba a nie na zver. Už dávno platilo pravidlo a bolo to aj v zákone (obdobie socializmu), že hranicu revíru tvoria prirodzené hranice t. j. rieka, potok, okraj lesa, koniec ornej pôdy a pod. aj vedy boli s tým problémy, ale boli určené pravidla. Teraz už to je iné, lebo PZ si robia nájmy s vlastmíkmi pôdy a lesov a tak prirodzené hranice nie sú, naozaj ostali hranice katastrov. A tak sa naozaj môže stať, že na jedno stádo diviakov poľujú aj 4 PZ. Ale každá snaha je vítaná a možno sa časom aj u nás stane zázrak ◄ reagovať
roberto, 25.6.2008 o 15:08 Presne tak Vlado nad tým som rozmýšľal aj ja. najlepšie by bolo, aby PZ fungovali ako nejaké formálne organizácie, nie ako teraz, keď si každé združenie "robí čo chce" a zároveň predstavuje presne vymedzenú plochu na poľovné účely. jednotlivé PZ by mali byť pozaradzované do jednotlivých chovateľských celkov (jedno PZ aj v troch ak by bolo treba), ako si spomínal ty. napr. naše združenie má cca 3000 ha., čo nie je až tak málo, ale aj tak je tu dosť značný problém, lebo diviačia zver sa zdržuje prevažne v okrajových častiach nášho revíru a neraz jednu čriedu "obhospodaruju" aj 4 združenia bez toho aby o tom vedeli (strašne chýba komunikácia medzi jednotlivými PZ, potom to aj tak vizerá). ďalším problémom je, že hranice PZ vo väčšine vedú stredom lesných komplexov (lebo kopíruju kataster obce),bolo by treba sa zamyslieť aj nad týmto problémom, kt. by sa dal ľahko odstrániť vytvorením už spomínaných chovateľských celkov (no aj tu treba veľa a veľa komunikácie, kt. je u nás na SR dosť zložitá) toľko moja predstava o lepšom hospodárení.
Lovu zdar ◄ reagovať
alfa, 25.6.2008 o 12:59 Máme sa spájať do väčších chovateľských celkov? Skúšali sme to, ale starší členovia moc s tým nesúhlasia. Máme necelých 2500 ha a okolité PZ podobne. V 90tych rokoch bol práveže opačný efekt - rozdeľovanie PZ zo 7000 ha aj na trojo PZ. Čosi na tom bude. Ak my chceme hájiť diviaky a susedie odpália všetko čo vykukne z húštiny, tak to dáva zmysel. A tá terminológia - aj to patrí do poľovníctva. U Vás je to bachyňa u nás mašica - diviačica. Jeleň I. VT - špicák, špicer, ihličiak. Hlavné je, že všetci rozumieme o čo ide. ◄ reagovať
Vlado2406, 25.6.2008 o 7:54 Aký typ sa teraz uplatňuje?Momentálne sú poľovné revíri rozdrobené na malé,niekedy len niečo cez 500ha veľké PZ a každý sa hrá na svojom malom pieskovisku.Bolo by dobré,aby sa tieto PZ združili do nejakých chovateľských celkov,v ktorých by bola chovateľská rada,ktorej členovia by boli poľovnícky hospodári jednotlivých združení a na zasadnutiach tejto rady by sa preberalo všetko od počtov zveri až po návrh odstrelu v jednotlivých PZ. ◄ reagovať
roberto, 24.6.2008 o 22:38 serus Vlado, mohol by si mi prosím vysvetliť, čo sa skrýva pod tým veľkoplošným manažmentom chovu zveri, resp. aký tip sa uplatňuje teraz ? ◄ reagovať
Vlado2406, 24.6.2008 o 12:34 Páni,používajme poľovnícku terminológiu.Čo sa týka tej ochrany a iných opatrení na zvýšenie početnosti d. zveri na Orave,nemyslíte si,že by sa nám už hodil ten veľkoplošný manažment chovu zveri? ◄ reagovať
alfa, 23.6.2008 o 22:31 lovecccc presne si to trafil. Podobný stav je aj u nás. Prikrmujeme celý rok (apríl, máj a jún trochu menej). V každej časti revíru robíme nejaké políčko (ovos, pšenica, zemiaky, vika, hrach), ale jednoducho je diviakov menej. Všetky brigády a členské idú na krmivo. Určite k tomu priložil labu aj vlk, ktorý sa tu vyskytuje dosť hojne. Za posledných 5 rokov sa na našich spoločných poľovačkách strelilo viac vlkov ako diviakov, čiže minimum. Spoločná je skôr prechádzka zasneženou krajinou a nebyť vlka, tak niektorí poľovníci na štandoch ani nenabíjajú. Sú radi, že sa stretnú s kámošmi a pokecajú. Preto som už niekde nižšie písal, že by som uvítal aj 1ročnú ochranu na zvýšenie stavov diviačej zveri na Orave. Inak minulý týždeň (nejdem menovať obec, ale nie u nás) strelili na monitoring mašicu, ktorá mala mladé. Za toto by som trestal aspon interne v PZ, keď je už podľa mňa takáto somarina povolená. My máme za odstrel mašice potrestanie člena zákazom lovu. Veď ževraj si to strelec aj zlizol, no nejdem to už komentovať. Poraďte ako zvýšiť stav diviakov. Možno robíme niekde chybu. ◄ reagovať
lovecccc, 23.6.2008 o 22:05 dzlubo - však pre diviaky sa aj veľa robí - sú založené pre- ne políčka (ovos, zemiaky, topinambur , hrach ) ďalej v odľahlejších častiach kde sa nenachádzajú políčka sa- po starých nepoužívaných zvažniciach rozsieva hrach - prípadne sa sem tam rozsypú zemiaky a tak - ale nemá to nejaký veľký efekt - skôr by som povedal že žiadny . Je tu totiž iné PZ - ktoré ma podstatne lepšie podmienky ako my . Majú rozsiahlé bukové lesy (u nás len smrek a kúsok zmiešaných ) - dalej majú lány plné kukurice a iných poľnohospodárskych kultúr . Ked som sa kámoša pýtal či aj oni pocítili nejaké zníženie diviačej - a on že kdeže že diviakov je daleko viac ako predtým :):) a k tím diviačiciam :) tie sa tu nelovia - totižto posledné roky sa spoločné poľovačky robia už len ako stretnutie známych a na výrade sa zo tri roky neocitlo nič ( tých pár diviakov čo sa tu držia pravidelne si postrieľať nechcú) - takže sem tam líška ináč nič . na individuálnych postriežkach sa strelí každý rok zhruba jeden kanec - váha od 130- do 160 kg a nejaké tie dva prasiatka a to je vše . ◄ reagovať
dzlubo, 23.6.2008 o 20:04 loveccc... aj diviakov je potrebné prikrmovať a zvlášť v "chudobnejších" oblastiach. A aj chov diviakov v PZ chce manažovať, napr, predsa nesmie odstreliť jediná bahbica, ale chce to dochovať k nej aj mladšiu. A ak by sme si potreli štatistiky odstrelu pri monitoringu na KMO, tak zistíme, že žiadna bahnica sa nestrelila, nenašiel úhyn, tak potom kde sú??? Ak chceme mať diviačiu zver v lese, tak musíme pre ňu veľa spraviť. sama od seba k nám nezavíta ◄ reagovať
lovecccc, 23.6.2008 o 11:56 Vlado2406 ,dzlubo, Vy ste ma zle pochopili - ja som nemyslel že nám poľnohospodári majú chovať diviaky - ja som reagoval len na to - že sa stavy diviakov v niektorých PZ podstatne znížili -a to aj vďaka tomu že tu poľnohospodári už nepestujú to čo niekedy . Niektorí poľovníci sa tu v Pz čudujú kde sú diviaky ? Ved ich tu predsa vždy bolo ? - No bolo áno- ale to že tu družstvo 20 rokov sadilo kukuricu to a že posledných pár rôčkov nesadí to si nevšimnú . A toto som mal na mysli že na toto mnohé PZ doplatia -že stavy diviakov pôjdu nižšie . Ale budú sa s tým musieť vysporiadať . Ináč vy si myslíte že tu sa diviaky neprikrmujú ? ale áno - a to dosť ale v porovnaní s tím čo tu bolo doteraz to je úplne zanedbateľné a diviakov toľko nieto a ani nebude- hlavne ked to niesu revíri najvhodnejšie pre diviačiu zver a je tu viacmenej prechodná . ◄ reagovať
Vlado2406, 23.6.2008 o 8:34 Presne tak Dzlubo,poľnohospodári nám zver nekŕmia,ale o to sa máme starať my poľovníci,poznám združenia,kde sa kŕmi nonstop,leto, zima a zver majú.Keby to malo byť tak ako vravíte,že nám zver má vychádzať na pašu do poľnohospodárskych kultúr tak neviem ako by to dopadlo,keby si dali oni vyčísliť škody zverou,asi by väčšina PZ zanikla,lebo by nemali na pokuty. ◄ reagovať
dzlubo, 22.6.2008 o 21:43 lovecccc a ostatní... áno stavy diviakov sa niekde znižujú, ale čo s tým má poľnohospodár? Vari pestovateľ plodín má pestovať aj pre divožijú zver krmivo? Pre poľnohospodára je pestovanie biznis a tak bude pestovať to čo mu nezničí zver a z čoho má zisk.
Dnes som bol v prenajatých s.r.o. Lesy mesta Spišská Nová Ves, ani na jednom políčku som nenašiel zásah po zasianí plodín, ale všade bol opravený posed, veď stačí na zimu doviesť krmivo a diviak príde až pod posed...
Zabudnime, že poľnohospodári budú starať sa aj plodinami o o poľovnú zver. Je len na manažmente PZ, aby od nich získalo za "primeraných" podmienok krmivo na zimu... A v lete to majú poľovníci vo vlastných rukách... Lovu zdar ! ◄ reagovať
lovecccc, 21.6.2008 o 14:48 alfa - no s tím poľnohospodárstvom máš úplnú pravdu - a platí to nielen na orave - ale aj dosť južnejšie v okolí horehronia a nižšie - pokiaľ družstvo sialo kukuricu -tak som diviaky často aj cez deň počul a zavše aj videl v kukurici a to nehovorím o raných cestách autobusom (okolo 5 rána ) ked diviaky z lesa do kukurice museli prejsť cez hlavnú cestu - nebol deň aby si ich nevidel . A teraz posledne tri roky je tam ďatelina - a po diviakoch ani stopy - nevravím že vymizli úplne ale je ich tu podstatne -podstatne menej . ◄ reagovať
pali1, 21.6.2008 o 10:27 alfa,tomaskoduro-mate pravdu,súhlasím s vami,na východe Slovenska popod Poľsku hranicu je stav s diviakmi úplne stejný-praktický ich niet,PD chovajú iba dobytok,kosia lúky, ale nič neseju.....ešte aj tých zbohatlíkov si trafil ◄ reagovať
tomaskoduro, 21.6.2008 o 10:17 Alfa mas pravdu na Hornej Orave mame velmi malo diviakov aspon u nas, ale vo vedlajsom PZ strielavaju aj 20-30. je to urcite tym ze druzstva uz nepestuju to co kedysi. u nas sa streli jeden kus do roka, aj to treba ist za nim dost daleko. Vzdy polovnici zaseju nejake policka, ale objavuje sa iba vysoka, skor ziide medved za ovsom ako diviak, a to myslim vazne ◄ reagovať
alfa, 21.6.2008 o 0:33 Páni, vrátim sa trochu k problému premnoženia. Vlado, nemáš pravdu, že sa obrába viac poľnohospodárskej pôdy najmä na severe, a že je na severe dosť diviakov. Poľnohospodárske družstvá na Hornej Orave nepestujú skoro nič. Všetko je zalúčnené a pasie to dobytok, rozmohli sa ovce. PD berú za to dotácie. A keď aj niečo zasejú, tak je to "trigital" s ostňami. O zemiakoch ani nehovorím. Tie pestujú len súkromíci v malom. V 90 rokoch sme mali diviakov ako maku. Večer na splne bol nádherný. Pomaly z každého kopca išiel do polí pšeníc a zemiakov "vlak diviakov" - bolo čo vyberať. Potom prišiel KMO, vlk a zalúčňovanie ornej pôdy. KMO sme si asi priniesli sami dovozom krmiva z dolniakov, kde už KMO frčal (nechcem sa nikoho dotknúť - je to moj názor). Krmivo sa vyvážalo na kopy a tam kvasilo a hnilo - ďalší problém. Do toho prišlo pár novoprijatých zbohatlíkov a v jednom roku padli 4 diviačice. Podotýkam, že na individuálnych poľovačkách. O diviaky sme mali postarané. Inak, nevymeníme pár vlkov za diviačiky? :D :D ◄ reagovať
lovnik, 13.5.2008 o 10:33 Pre istotu to dávam aj tu. Dnes Blog SME:
Vlk je ušľachtilé zviera a určite patrí do našej prírody. Len škoda žabo-myších vojen. Chce to nájsť zlatú strednú cestu k celospoločenskej dohode.
A určite neprispejú v prospech vlka reči ochranárky, že keby bol vlk na strednom Slovensku, tak nebol by tam mor diviakov. Potom akurát vznikajú zbytočné diskusie.TOMY59.
Mor ošípaných je veľký problém Slovenska. Nechajme emócie bokom a pozrime sa na fakty.
Vlk sa v našich podmienkach živí hlavne jeleňmi a diviakmi. Diviaci sú rozšírení na celom Slovensku, vlci ako ich prirodzení predátori iba približne na polovici územia. Na zvyšku územia sú diviaci, ktorých zdravotný stav ovplyvňujú iba poľovníci ako ich neprirodzení predátori. Veľmi nebezpečným a ľahko sa šíriacim vírusovým ochorením diviakov je klasický mor ošípaných, s ktorým majú problémy nielen poľovníci, ale i chovatelia domácich ošípaných. Pokiaľ ochorenie prepukne v chove ošípaných, tieto musia byť celé zlikvidované. Likvidácie desiatok tisíc ošípaných v chovoch spôsobujú hospodárske straty presahujúce 100 miliónov korún ročne.
Jedinou cestou ako predchádzať vzniku nových ohnísk moru v chovoch ošípaných a následným hospodárskym stratám je zlikvidovanie tohto ochorenia v populácii diviakov. Poľovníci sa o to bez dlhodobého efektu pokúšajú od začiatku 90-tych rokov.
V rokoch 1994 - 1998 bol mor u diviakov zaznamenaný v 241 katastroch obcí, z toho 224 katastrov (93%!) bolo v miestach, kde sa vlci trvalo nevyskytujú.
Údaje za posledné obdobie túto skutočnosť opäť potvrdili. Podľa zahraničných výskumov je 95% diviakov nakazených vírusom vo veku do 1,5 roka. Je to rovnaká skupina, ako tá, ktorá je hlavnou korisťou vlkov. Najviac choré diviaky sú malátne, majú horúčky, strácajú ostražitosť, čím sú pre vlkov veľmi ľahko uloviteľnou korisťou.
Zvyšných 7% v miestach výskytu vlkov je zanedbateľných, pretože zásadný rozdiel je v ďalšom šírení ochorenia. Tam, kde vlci nežijú ochorenie v priebehu niekoľkých mesiacov zväčša nanovo prepukne v priľahlých katastroch obcí. Tam, kde vlci trvalo žijú ohniská veľmi rýchlo zanikajú a ochorenie sa ďalej nerozširuje. Zničiť prírodné ohniská moru s následným pozitívnym dopadom na chovy ošípaných je možné iba opätovným návratom ucelených svoriek vlkov do všetkých pohorí Slovenska, do ktorých sa vlci budú chcieť rozšíriť. Predpokladom je dôsledná ochrana vlkov na celom Slovensku. JURAJ LUKÁČ. ◄ reagovať
Vlado2406, 13.5.2008 o 8:40 Nemusíte práve vy vo vašom združení,jedine,že by ste ho mali oplotené,stačí keď sa niečo uloví v susedných revíroch...u nás to bolo pred pár rokmi tiež podobne a teraz je aj u nás vidieť diviaka problémom,ale ešte okolo roku 2000 sme ich lovili vyše 40 za sezónu,no potom prišli poľovačky v susednom revíri(za dve poľovačky 10diviačíc) a momentálne sa to iba dostáva do lepších koľají. ◄ reagovať
Jani k, 12.5.2008 o 21:06 Vlado2406: ja som netvrdil, že to je dôsledok poslednej sezóny.U nás je to už niekoľko rokov čo je úbytok diviačej zveri, a nelovíme ani diviačice. ◄ reagovať
Vlado2406, 12.5.2008 o 7:46 Jani k: to nebol dôsledok poslednej sezóny...ale viacerých,stačí ak sa jednu sezónu strelí viac diviačíc a máš na pár rokov o diviaky postarané. ◄ reagovať
Jani k, 9.5.2008 o 20:58 lowec, na spoločnej poľovačke sme ulovili dvoch kancov a jedného lanštiaka a výmeru máme 2206 ha. ◄ reagovať
lowec, 9.5.2008 o 20:14 jani k ...chcem sa spitat ?? polovali ste aj diviačice ??ako ste polovali na spoločnych polovačkáchna div.zver by ma zaujimalo ...čo sa lovilo....
aku mate rozlohu PZ ... ?? ◄ reagovať
Vlado2406, 30.4.2008 o 9:59 Ahojte!Po dlhšej odmlke sa pripojím do diskusie aj ja.Neberiem nikomu jeho tvrdenia,všetci majú pravdu a pritom nikto...Z hľadiska rozšírenia populačnej hustoty zveri na Slovensku(nielen diviačej)nebolo by už na čase konečne zaviesť veľkoplošný manažment poľovnej zveri?! ◄ reagovať
Jani k, 16.4.2008 o 22:18 Vlado2406 ja ti neberiem tvoju pravdu, ale neporovnávaj oblasti kde sa zvýšila výmera poľnohospodárskej pôdy a kde nie. Keď som začal poľovať asi pred 20 rokmi, tak okolo dediny nebola jedna večšia plocha nepooraná a diviakov bolo oveľa viac. Teraz nieje pooraný ani 1 meter štvorcový pôdy a diviakov je podstatne menej ako predtým. Bol aj taký rok, že sme mali problém splniť plánovaný odstrel diviačej zveri. ◄ reagovať
dzlubo, 14.3.2008 o 20:27 Plne súhlasím s "labkou". Problém populácie diviakov nie je jednoduchý. aj keď je výnimka z doby lovu, stavy stúpajú. Vždy však platí plán lovu, tak ak PZ si vystrieľa skôr, tak v zime nemá na čo robiť spoločné poľovačky. Oficiálne preberám vzorky z jedného okresu a vôbec nemám pocit, že sa strieľajú matky - diviačice. Skôr skúseností poľovníkov s prikrmovaním, ale aj vakcinácia na 35% územia Slovenska spravila svoje, klesá počet KMO a stúpajú stavy, Ale berme diviaka ako vhodnú zver do našej prírody a k tomu prispôsobme plány lovu a chovu. Ale nikdy nie na úkor KMO, pozor je to vírusové ochorenie, tak ho držme aspoň na takej uzde ako do teraz.
Pred rokom v Maďarsku nevedeli čo je to KMO diviakov a u nás sa poctivo vykazoval výskyt v oblasti 100 m od hranice, Dnes už ho priznáva aj MR a zrazu ma s tým problém.
Od toho sme ľudia, aby sme v priemyselnej krajine udržiavali aj prírodu a k tomu patrí aj regulácie alebo tlmenie stavov diviakov. A ak si to prečíta pán Smatana, tak ma obviní z genocídy.... Ale on na toto fórum ešte nechodí ◄ reagovať
DIDI, 8.3.2008 o 20:59 My s ranar-om byvame na kysuciach a tam ich moc nie je to mozeme dosvedcit , ale mozno niekde na orave ? Ale u nas nie! ◄ reagovať
Vlado2406, 8.3.2008 o 14:46 Ja nehovorím o situácii v jednom kraji,ja hovorím o celoslovenskom stave a čo sa týka tých krajov je to jasné,že najviac diviakov majú kraje stredného Slovenska,južného ani tak nie.Čo sa týka severu Slovenska aj tam je diviakov viac ako na juhu,možno len nie vo vašich PZ.
PS:Pozrite si výmeru poľnohospodárskej pôdy pred desiatimi rokmi a teraz a potom mi hovorte,že to s tou pôdou nie je tak.Veď si len zoberte koľko remízok sa rozooralo a tiež koľko pasienkov, sa začalo obrábať!!! ◄ reagovať
milank, 7.3.2008 o 19:50 Ja Vlado tiež nesúhlasím s tým,že je viac poľnohospodárskej pôdy a diviaky na severe určite nie sú premnožené.
Dnes u nás čoraz viac polí stojí ladom alebo je na ních len nejaká lucerňa alebo beluška.Zemiaky nie sú v Turci už skoro nikde.Zostala len repka(tej je najviac),nejaké to obilie a kukurica, aj to čoraz menej.Stavy diviakov sa zvýšili u nás v Turci v 90tých rokoch a od vtedy sa držia na tom istom, si dovolím tvrdiť.Ale situácia na juhu je asi o niečo iná. ◄ reagovať
DIDI, 7.3.2008 o 19:25 Ranar: to je pravda, ani u nas ich neni moc, ich je malo na severe. A este ked sa musia v zime borit v snehu, tak to maju tu u nas fakt tazke ◄ reagovať
ranar, 7.3.2008 o 19:19 Ja,Cilan,Janik máme pravdu!!!!Vlado2406 má tiež pravdu,ale hovorí o situácii na strednom a južnom Slovensku.Lenže si zabudol ako je to na severe Slovenska.Na severe sú počty diviakov nízke preto lebo sa na poliach nepestújú zemiaky ako kedysi preto sa diviakom nedarí.Tak nehovor,že sa mýlime. ◄ reagovať
Vlado2406, 6.3.2008 o 19:49 Cilan,dovolím si nesúhlasiť,dnes je to práveže opačne ako niekedy,je oveľa viac poľnohospodárskej pôdy ako kedysi,to práve zvýšilo možnosť potravnej ponuky pre diviačiu zver a dokázali sa tak nahradiť jej predtým prirodzené zdroje potravy(bukvice a žalude).
JaniK,tiež nesúhlasím s tým,že aj niekdy bolo toľko diviakov.V roku 1968 boli JKS okolo 5000 ks diviačej zveri,tento rok to už bolo asi 25000ks,to neberiem do úvahy presnosť poľovníckej štatistiky,lebo tá veľká nie je.Odhad odborníkov je,že je asi o 30% viac jedincov ako uvádzajú poľovný hospodári v odovzdávaných tlačivách.
Čo sa týka toho sdťahovania zveri do prostredia bohatého na potravnú ponuku,tak za to si môžeme mi sami,človek vymyslel veľkoplošné obhospodarovanie pôdy,keď má diviak kľud vo veľkom láne kukurice alebo repky nemá dôvod odtiaľ odchádzať a to nehovorím o situácii,že má v blízkosti zdroj vody.Aj toto sú príčiny zvýšených stavov JKS,o tých ďalších sme tu už diskutovali. ◄ reagovať
Cilan, 6.3.2008 o 18:48 Jani K to asi myslel tak ze kedysi bolo okolo kazdej dediny 100ha polia kdezto dnes je to 5ha a zvysok su pasienky(obrazne), co sposobilo stiahnutie sa zveri do pre nu atraktivnejsich casi revirov s blizkostou porasu a tym nasledne zvysenie koncentracie v urcitych oblastiach ◄ reagovať
lapka, 6.3.2008 o 18:18 Jani k - ťažko povedať... otázka je, čo je myslené väčším územím ;-) určite nechcem tvrdiť, že poznám situáciu na celom Slovensku :-) ale môžem povedať ako vnímam situáciu, čo sa týka diviačej zveri v našom revíri a okolí. stavy diviačej zveri u nás sú také vysoké ako si nepamätajú ani poľovníci, ktorí poľujú desiatky rokov. pritom k prikrmovaniu diviačej zveri u nás sa pristupuje stále rovnako. a spôsobom prikrmovania nie sú tony krmiva vysypané na hromadu :-) napriek tomu sa stavy diviakov neustále zvyšujú. deje sa to aj napriek vysokému počtu ulovenej diviačej zveri. takže si dovolím tvrdiť, že u nás o premnoženie ide... otázkou je, kde je príčina. svoj podiel pravdepodobne zohráva aj charakter zím v posledných rokoch. takmer žiadna snehová prikrívka, slabšie a kratšie trvajúce mrazy... to všetko má vplyv na lepšie prežívanie zveri... určite na daný stav vplýva viacero faktorov. práve preto si myslím, že je potrebné situáciu riešiť, ale v nadväznosti na podmienky a stav v tej ktorej oblasti :-) ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
