Výpočet a porovnanie síl pôsobiacich na záverový uzol zbrane je tá jednoznačnejšia a jednoduchšia stránka veci. Z normalizovaných maximálnych tlakov a geometrie jednotlivých nábojov vyplýva, že oproti tristošesťdesiatke môže pôsobiť JRS-ka na záver silami o cca 55% a 75RS až o cca 80% väčšími. Ale nastupuje fáza posudzovania s vyšším stupňom nejednoznačnosti a to: posúdenie konštrukčného riešenia záveru a jeho technického stavu. Nehovoriac o materiálových konštantách použitej ocele, ktoré sú obvykle „španielskou dedinou“. Povedzme, že takáto inovovaná zostava prejde tlakovou skúškou. Ak taká zbraň je „prevetraná“ - ako sa povie - raz za ruský rok, asi niet čo riešiť. Ale pri intenzívnejšom používaní by asi bolo vo vlastnom záujme užívateľa – aj keď to nemusí – ju dať občas odborne prehliadnuť, resp. rovno podrobiť tlakovej skúške. Moja opatrnosť sa môže zdať niekomu prehnaná, ale už som mal v ruke záver guľovnice ČZ z osemdesiatych rokov, ktorý mal v ozuboch trhliny aj bez relevantného prekračovania namáhacích síl. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Chce dať vyrobiť nový zväzok tak pôvodné stúpanie je irelevantné. Rozmery pre kalibre a tlaky sú na stránkach C.I.P.: odkaz Sila pôsobiaca na záver ale nezávisí len od tlaku ale aj od geometrie náboja. Skúsený puškár by to mal vedieť posúdiť (alebo prepočítať). ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0