Orol čo je to za vyhlásenie ? Bolo dobre ??? Prečo ľudia chcu aby bolo zle? Prečo nedaju svoj hlas KSS aby im bolo dobre ako v severnej korei ,na Cube alebo v Bielorusku . Ved tu možnosť maju . Čím si to vysvetluješ ? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Števo, tak ako píšeš. Poľovníci si urobili VŽDY sami poriadok a nepotrebovali k tomu žiadne policajné profesionálne stráže. Jednoznačne dnes vidieť aj podľa dolunižšieho príspevku, kde a aká je pravda. Skrátka bolo dobre a to je už minulosťou. Ako sa hovorí, už bolo dobre. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Bože, ako dobre, že ma stará mať naučila pestovať fazuľu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Toto je z generalnej prokuratury material.

Dôraznejšie na environmentálnych škodcov
Prírode musí pomáhať kvalitná a nekompromisná profesionálna inštitúcia
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prišla v druhej polovici minulého roka s legislatívnou iniciatívou na založenie profesionálnej inštitúcie ochrany prírody. Zásadným podnetom boli početné signály nepriaznivého stavu na tomto úseku, najmä krikľavé prípady porušenia rybárskeho a poľovníckeho práva. Podrobnejšie informácia podáva prokurátor Generálnej prokuratúry SR JUDr. Ladislav HANNIKER, špecialista na trestnú činnosť proti životnému prostrediu.
Dlhodobo poukazujeme na skutočnosť, že postih ekokriminality nezodpovedá jej skutočnému rozsahu. Je nedostatočný na všetkých sledovateľných úrovniach. Prejavuje sa to v postupnom znižovaní počtu odhalených a potrestaných páchateľov, v náraste spôsobených materiálnych, ekologických a morálnych škôd. Azda najlepšie možno tento nepriaznivý trend sledovať na vývoji pytliactva, ktoré predstavuje najpočetnejšiu kategóriu trestných činov proti životnému prostrediu. Pripojený graf výrečne dokumentuje nárast trestných činov spadajúcich pod § 310 Trestného zákona. Za varovný signál považujeme najmä prudko stúpajúci počet stíhaných osôb v rokoch 2000 až 2002.
Treba zdôrazniť, že nevyhnutnosť profesionalizovať ochranu prírody sa vonkoncom netýka len postihu pytliactva. Dlhodobo sa vyskytujú a spoločnosť zaťažujú závažné problémy na úseku odpadového hospodárstva (kauza skládky komunálneho odpadu v Pezinku), porušovania ekologických vzťahov v chránených prírodných oblastiach a rezerváciách (Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách), rozkrádanie národného prírodného bohatstva (prideľovanie lukratívnych prírodných lokalít stavebným developerom), prekvitajúci nelegálny obchod s chránenými živočíchmi a rastlinami a podobne. Uvedené problémy majú jasne stúpajúci trend a so zhoršujúcimi sa ekologickými podmienkami možno predpokladať ich kvantitatívny nárast a kvalitatívne prehlbovanie. Ide o široký okruh spoločenských vzťahov, ktoré je treba riešiť primerane ich porušovaniu a s naliehavosťou zodpovedajúcou ich závažnosti. Objektívne sa totiž dotýkajú každého z nás a skôr či neskôr začnú rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať náš každodenný život.
Na pripravované zmeny, obrazne povedané, bolo neskoro už včera. Potreba novej inštitúcie na ochranu prírody vyplynula i z praktických skúseností okolitých vyspelých štátov, kde sa ochrana prírody stala prioritou v hierarchii spoločenských hodnôt a venujú jej zvlášť veľkú pozornosť. Na čele tohto úsilia je Európska komisia. Ako na bežiacom páse produkuje predpisy a smernice, ktoré sa premietnu do vnútroštátnej legislatívy členských štátov únie tak, aby bola v súlade so životnými záujmami celého spoločenstva. Je vylúčené, aby v tomto úsilí stála Slovenská republika bokom. Prevzali sme napríklad Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín známy pod názvom CITES (Convention International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora, Washington 1973). Otázkou zostáva, koľkí kompetentní tento rozsiahly materiál poznajú, a najmä, koľkí podľa neho aj konajú. Slovenská mentalita je postavená na dlhodobo pestovanej ilúzii, že pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Mnohé, naozaj závažné predpisy neberieme vážne, ale iba naoko. Kým sa nás nezačnú bezprostredne dotýkať a spôsobovať nenapraviteľné škody. Potom je však už spravidla neskoro. A problém európskej environmentálnej legislatívy, slovenskú nevynímajúc, či sa nám to páči, alebo nie, sa týka života a smrti.
V našich pomeroch treba ešte poukázať aj na vysokú mieru skrytej kriminality environmentálnej povahy. Odborníci predpokladajú, že evidovaná kriminalita predstavuje len pomyselný vrchol ľadovca, čo je asi dvadsať až tridsať percent skutočného stavu. Zhruba dve tretiny pripadajú na neodhalenú, a to najviac vo zvlášť nebezpečnej organizovanej podobe.
Hrozivý ľadovec kriminality
Analýzy generálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že existuje celý rad objektívnych i subjektívnych príčin pretrvávajúcich nedostatkov v boji proti rozmáhajúcej sa environmentálnej kriminalite. Od nízkej úrovne právneho vedomia občanov, cez vážne medzery v legislatíve, ekonomickú situáciu štátu, nízky stupeň vymožiteľnosti práva až po stále agresívnejšie, rafinovanejšie a drzejšie individuálne i organizované snahy obohatiť sa na úkor prírodného bohatstva, nad ktorým v duchu ústavy bedlí štát.
Za jeden z najzávažnejších dôvodov nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácie treba považovať súčasnú právnu úpravu ochrany prírody, ktorá bola zverená dobrovoľným aktivistom a občianskym združeniam. Na Slovensku pôsobí okrem štátnej ochrany prírody a orgánov činných v trestnom konaní aj rozsiahla ochranárska komunita rôzneho druhu a zamerania, i stráže zastrešené prevažne občianskymi združeniami, napríklad Slovenským rybárskym zväzom a Slovenským poľovníckym zväzom. Súčasná právna úprava spomínaných orgánov sa vyznačuje na všetkých úrovniach najmä nedostatkom odbornosti, osobnej vyspelosti a skúsenosti, no najmä nedostatočným rozsahom právomocí, ktorý by im umožňoval vykonávať vskutku účinnú a efektívnu ochranu prírody. Platí to o všetkých druhoch stráží, ktoré sú zahrnuté pod pojem „verejný činiteľ“ v § 128 odseku 1 Trestného zákona, teda o lesnej, vodnej, rybárskej, poľovníckej stráži a stráži prírody.
Ide o právne nástroje predchádzajúceho režimu, zavedené legislatívou v šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tá predpokladala, že trestná činnosť na úseku ochrany prírody vlastne ani neexistuje, a pokiaľ sa nejaké jej náznaky naozaj prejavia, na ich utlmenie postačí vhodne usmernená propaganda, plagáty, heslá, v krajnom prípade dobrovoľný ľudový aktív v podobe rôznych stráží. Veď stále platný inštitút poľovníckej stráže pochádza zo zákona o poľovníctve z roku 1962. Rovnako rybárska stráž fungovala do roku 2002 na základe zákona o rybárstve z roku 1963. Hoci práve tento zákon vystriedal úplne nový a rybárska stráž dostala právomoci veľmi sa približujúce právomociam policajného zboru, prax ukazuje, že ani takéto podopretie jej autority zďaleka nestačí a pytliaci ho prakticky neberú vážne.
Inými slovami, proti súčasnému, sofistikovanému zločinu v kapitalistickej spoločnosti nemožno účinne bojovať socialistickými metódami, založenými na predstavách o účinnosti dobrovoľných aktívov a právnom uvedomení obyvateľstva. Za toto poznanie sme zaplatili krutú cenu vo všetkých oblastiach kriminality - hospodárskej, drogovej, mravnostnej, než sme siahli po primeraných nástrojoch. Iba v oblasti ochrany životného prostredia sme to ešte neurobili.
Nasledujme vyspelejších
Je zrejmé, že ak občania nemajú natoľko vyvinuté právne vedomie, ako ho majú napríklad občania Škandinávie, tak ochranu prírodného bohatstva musí zabezpečiť štát. A to prostriedkami a metódami, zodpovedajúcimi dosiahnutému stupňu vývoja a ohrozenia. V hospodárskych, finančných i kultúrnych súradniciach sme sa dostali na úroveň civilizovanej Európy, ale v oblasti legislatívnej ochrany prírody to neplatí. Zastali sme kdesi v polovici minulého storočia. Naša aktivita, či skôr pasivita vychádza z oportunistického princípu, že z cudzieho krv netečie a príroda si nejako poradí aj sama. Je to zlý sebaklam.
Existuje celý rad konkrétnych prípadov a poznatkov, že špecializovaný, plne profesionalizovaný orgán ochrany prírody, vybavený dostatočným materiálnym a personálnym zázemím, ako aj zodpovedajúcimi právomocami, je schopný vybudovať si dostatočnú autoritu, reálne chrániť elementárne environmentálne vzťahy a záujmy na úrovni zodpovedajúcej zákonu. Na tento záver máme príklad z vlastnej skúsenosti, ktorú sme získali v Kanade.
V roku 2002 sme pri love lososov zažili kontrolu policajta z Ochrany prírody provincie Ontário. Stalo sa tak v kempe, vzdialenom desať kilometrov od rieky, v ktorej sme lovili. Prišiel počas prietrže mračien v hustom daždi a blate. Jeho čierny mohutný džíp, vyzbrojený všetkými možnými signálnymi svetlami dával tušiť, že nejde o žart. Policajt nemal viac ako dvadsaťpäť rokov a okrem koltov, obrannej brokovnice, pút a dlhočizného obušku bol vybavený notebookom najnovšej generácie a minimálne tromi spojovacími modulmi. Bez ohľadu na počasie vybehli všetci naši susedia z bungalovov, postavili sa v septembrovom daždi do dlhého radu a bez reptania čakali, kým sa dostanú pod striešku džípu a budú môcť mladíkovi v uniforme ukázať svoju loveckú licenciu. Boli sme poslední a policajt si všimol, že sme sa veru neponáhľali. Naoko priateľsky nám pohrozil prstom a my sme pochopili, že už nikdy si nemôžeme dovoliť prepych posledného miesta v tomto rade. A kto boli tí „informovaní“? Americkí, nemeckí a švédski poľovníci, ktorí sa tu pravidelne stretávali na love medveďov baribalov. Ľudia, ktorým bolo jasné, že zaváhanie pri tejto kontrole mohlo mať za následok okamžité predvedenie pred vyšetrujúceho sudcu, nezaplatiteľnú pokutu a pečiatku v pase, ktorá vás z loveckých aktivít akéhokoľvek druhu v Kanade doživotne diskvalifikuje. Na vlastné oči sme sa presvedčili, že kanadská demokracia je predovšetkým neoddiskutovateľná autorita zákona a jeho predstaviteľov. Viete si niečo, čo aj len vzdialene podobné predstaviť u nás vo vzťahu k nášmu amatérskemu strážnikovi z ľudu?
So všetkou zodpovednosťou možno konštatovať, že dobrovoľnícke a amatérske metódy ochrany prírody sa v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach prežili. Je neúnosné, aby rozsiahle vzťahy na tomto úseku riešili amatéri, hoci aj vybavení štátnymi insígniami a pofidérnym štatútom verejných činiteľov. Slovko „pofidérny“ nemá v tomto prípade hanlivý význam. Treba však skutočne zvážiť, či možno za rovnako uznávaného verejného činiteľa považovať osobu, ktorá, na rozdiel napríklad od policajta, prokurátora či sudcu, získa takýto štatút za jeden deň elementárneho školenia a správne vyplní test. Nie je ťažké predstaviť si takto pripraveného verejného činiteľa v praxi, najmä pri riešení zložitých trestnoprávnych prípadov.
Od amaterizmu k profesionalizmu
Máme celý rad relevantných signálov i konkrétnych poznatkov, že amaterizmus, s akým sa dodnes pristupuje k ochrane prírody, je jedným zo základných dôvodov vyslovene zlého stavu jej ochrany a dôvodom vzrastajúcej kriminality namierenej proti základným environmentálnym prioritám štátu. Stagnácia, či dokonca pokles počtu stíhaných osôb, ako ukazuje graf, sú jasným signálom na nevyhnutné reformy. Dokazujú vyčerpanie možností, ktoré priniesla do boja proti environmentálnej kriminalite dobrovoľná aktivita stráží. Spoločenská požiadavka znie: boj treba viesť na kvalifikovanej a najmä profesionálnej báze. Celého komplexu tejto životne dôležitej témy sa musia trvalo a na najvyššej dosiahnuteľnej úrovni zmocniť profesionálne útvary ochrancov prírody ustanovené zákonom, náležite odborne pripravené, fyzicky, materiálne a morálne zodpovedajúce úrovni druhej strany barikády, pripravené zasiahnuť vo dne v noci. Ochrana prírody sa musí stať už nielen vecou srdca, ale aj vecou autority a sily štátu. Generálna prokuratúra vidí jedinú možnosť ako splniť túto spoločenskú objednávku v zriadení osobitných policajných útvarov na báze novely zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.
Podstatu našej legislatívnej aktivity bez výhrad akceptovali všetky zainteresované orgány a inštitúcie. Pod gestorstvom ministerstva pôdohospodárstva sa v auguste 2008 vytvorila špeciálna pracovná skupina, aby novelu pripravila a zakotvila v nej inštitút Prírodnej polície (dočasný pracovný názov) ako neoddeliteľnú súčasť policajného zboru. Jej príslušníci budú mať všetky povinnosti a právomoci ako ostatní policajti. Môžeme verejnosť so všetkou vážnosťou ubezpečiť, že výsledkom činnosti komisie by mali byť už v tomto roku také opatrenia a zmeny, ktorá posunú boj proti trestnej činnosti na úseku ochrany prírody a krajiny do celkom nových dimenzií.
Ďalšiu činnosť doterajších dobrovoľných aktívov v podobe rôznych druhov stráží vôbec nepovažujeme za problém. Zostanú zachované, otázkou bude len ich postavenie v pozícii verejných činiteľov. Ich úlohy a náplň práce sa zásadne zmenia. Budú predovšetkým vytvárať potrebné podmienky na odhaľovanie a dokumentáciu trestnej činnosti orgánmi špecializovanej polície. Pôjde o takzvaný plný servis pri kontakte s trestnou činnosťou, najmä zabezpečenie miesta činu, identifikáciu a zadržanie páchateľov, zabezpečenie a dokumentáciu vecných dôkazov, zaistenie svedkov a podobne. Rátame s tým, že sa vzájomná súčinnosť prejaví v obrátenom garde. Kým doposiaľ si orgány stráží vyžadovali pomoc polície, teraz to bude naopak. Polícia bude primárne aktívna a ona si bude vyžadovať prípadnú asistenciu dobrovoľného aktívu. V rámci vzájomne koordinovaných akcií, v ktorých sa bude spájať odbornosť práva so znalosťou miestnych pomerov a prírodných špecifík, bude možné využiť všetky zákonom stanovené prostriedky vrátane donucovacích, použitie zbrane nevynímajúc.
Bez výchovy to nepôjde
Pochopiteľne, že samotná represia nikdy nevyriešila podstatu veci a nespoliehame sa na ňu ani v tomto prípade ako na zázračný všeliek. Naopak, značná časť aktivít tejto polície a na ňu napojených orgánov bude mať preventívno-výchovný charakter s prednostným zameraním na deti a mládež. Tá však, aspoň v začiatkoch, nebude určite dominantná.
Za nevyhnutné považujeme urobiť akýsi východiskový poriadok, položiť základ v podobe uvedomenia a disciplíny, podobnej tej, ako ju poznajú a celkom prirodzene akceptujú americkí, nemeckí a švédski lovci baribalov v kanadskej provincii Ontário. Dobre sformulované zákony a ich profesionálni vykonávatelia, oddaní ochrane prírody telom i dušou, sa musia stať chrbtovou kosťou pripravovaných zmien. Ich uvedenie do života považujeme na generálnej prokuratúre za mimoriadne dôležité. V spolupráci s policajným zborom priebežne vytvárame na ich realizáciu potrebné organizačné opatrenia, vrátane špecializovaných útvarov a koordináciu ich činnosti.
Do nášho projektu sme zapojili nielen slovenské, ale aj medzinárodné inštitúcie. Osobitne slovenského zástupcu v medzinárodnej agentúre prokurátorov Eurojust v Haagu. Už dnes sú jeho služby a pomoc neoceniteľné. Upevnil nás v presvedčení, že zákonná ochrana životného prostredia vo všetkých jeho podobách je vlastná nielen nám na Slovensku, ale prakticky celej Európe i svetu.
Ladislav HANNIKER ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Stavy vysokej stupaju, ale bodova hodnota trofeji klesa-ked neratame dopovane zvernicove jelene. Preco asi? Kto ma peniazky, streli to, co chce zavesit na stenu-len aby neuslo ku susedom. A kto by sa uz trapil s tahanim jelenice?? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

lesnyk ľudové poľovníctvo myslíš to poľovníctvo kedy bolo poľovníkov niekoľkonásobne menej ako dnes? Dnes tu mám 55 000 členov SPZ . Výsledky sú také ,že stavy srnčej ,diviačej ,jelenej stúpajú !!! Taktiež stúpa stav veľkých šeliem . Neviem čo si chcel svojim príspevkom vyjadriť treba konkretizovať . Malú sme zlikvidovali DDT a veľkoplošným obhospodarovaním v šase komunizmu . ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

a este k tym fynanciam si myslim ze je uplne egal kolko ma clovek penazi hl. nech je rozumny a nech robi veci tak aby neskodil prirode ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

suhlasím s Blaserom300VM. Nechapem prečo sa snaží niekto navodiť atmosferu že o zver sa lepšie postara chudoba . Ved to je uplná hlúposť . Prave u socialne slabších poľovníkov sa prejavuje najskor pečienkarstvo ,pytliactvo a podobne neduhy . Proste si potrebuju kompenzovať tých pár šupov čo vrazili do poľovníctva . Kto o tom pochybuje nech si na google nájde pochytaných pytliakov či tam prevládajú bohatý alebo chudobný . ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Súhlasím,vyhovaráť sa na dobu je alibizmus!Je to všetko o ľudoch. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

zdravim, velmi dobra tema, aj ked nie je o com diskutovat, asi kazdy clovek, ktory si vazi prirodu da Vladovi za pravdu. A kto si mysli ze je "panom" Prirody a ze by si bez nas nevedela poradit, tak sa bude ohanat somarinami. Neviem preco si ludia zakryvaju oci pred tym co robime s Prirodou. Ved je to na zaplakanie, nielen co sa zveri tyka, ale aj lesov, staci si pozriet Google Earth. Je to hnusne ako sa ludia spravaju k tomu najcennejsiemu co maju. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

koľko majú rokov tí čo im na tom záleží,majú do 50???Pochybujem! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Prosím vyjadrite sa k tejto téme.Som si vedomý toho,že to tu rozpúta búrlivú diskusiu,ale to čo sa dnes deje ma už fakt s....! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0