dnes je utorok,  24. december 2024,  meniny má Adam/Eva,  spln: 15. december 2024,  dnes východ slnka: 07:40,  dnes západ slnka: 15:51
poľovnícke sety poľovníctvo Terem
Chyba! Skúste sa prihlásiť znova a skúste to ešte raz.

Ake su podmienky pri vystavbe oplotenia na polovnych pozemkoch - diskusia

autor: off willyboy
pridané: 23.3.2019 8:37
Dnes je trendom oplocovat velke vymery pozemkov zo strany polnohospodarov, casto aj niekolko desiatok hektarov. Existuju vobec podmienky, ktore musia respektovat? Ako je to s respektovanim zaujmov polovnikov a ochrancov prirody? Ak oplotia 4-6 pasmi elektrickeho ohradnika 50 hektarov, zver straca pristup k vode, casto sa dostane do vnutra a nevie sa dostat von, menia sa migracne trasy, polovnici maju stazeny lov- plnenie planu odstrelu a napriek tomu musiet platit nahradu aj za tuto oplotenu plochu. Ake su teda pravidla/podmienky a co ako polovnici vieme robit?
počet zobrazení: 2 284
počet hlasov: 2
 

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

najlepšia odpoveď

off Stagstalker, 25.3.2019 o 16:10

Problémy elektrických ohradníkov, oplôtkov, veľkoplošného hospodárenia je potrebné riešiť, minimálne napr. aj v rámci pripravovaného zákona o poľovníctve zavedením konkrétnych sankcií napr. pri nespolupráci hospodárov s poľovníkmi či neodstráneným umelých prekážok po pastve či kosbe. V súčasnosti sa všetci idú "potrhať" v snahe presadiť "bezzásahové zóny", zákaz lovu v chránených územiach, namiesto ťažby dreva zarábať na turizme so sprievodcom po "divočine" (napr. odkaz ), odsudzuje sa odstrel v blízkosti vnadísk, ale paradoxne sa súčasne enormne tlačí na zvýšený lov zveri kvôli škodám na plodinách či porastoch. Už som to v diskusiách opakoval niekoľkokrát, treba riešiť príčinu a nie následky a podľa môjho názoru základnou príčinou je zmena hospodárenia, kde namiesto malých políčok ako sme ich poznali v minulosti sa aj vďaka dotáciám seje veľkoplošne, často na niekoľko desiatkach ha, čo ovplyvnilo aj migráciu zveri a jej koncentráciu do týchto oblastí z často aj vzdialenejších revírov. Čiže niekde majú odstrel 50 ks a niekde vyše 1000ks lebo časť revíru tvoria polia, a to sú revíry od seba vzdialené cca 35km vzdušnou čiarou. Ak tu niekto nevidí dôvod a dôsledok koncentrácie zveri, tak ho podľa mňa vidieť nechce. Horské revíry sa zasa stretávajú s dotovanou pastvou dobytka a ochranou týchto hospodársky užívaných pozemkov el. ohradníkmi..čo by nebol problém, keby tieto plochy ako aj ohradníky nemali často tak veľkú rozlohu, že pretínajú a narúšajú niekoľko migračných koridorov zveri a zabraňujú jej v prístupe k potrave. Niekoľkokrát som videl ako staršia, ale najmä mladšia vysoká zver dostala od elektrického ohradníka "kopanec" a ako táto opakovaná skúsenosť narušila jej trasy či zvyky. Nehovoriac o tom, že v prírode často zdroje vody (žriedla, potoky) okupujú kravy, ktoré doslovne ničia korytá horských potokov a znečistujú ich výkalmi a znemožňujú prístup divej zveri k vode, čo je problém najmä počas letných suchých mesiacov. Veď lepšie je bachnúť kaďu do potoka a nahnať tam kravy ako vodu kravám separé voziť cisternou. A po pastve ohradník odstrániť? Načo, veď je to ďalší náklad a o pár mesiacov sa tam kravy nahnajú znova, len čo sa tráva troška spamätá a poskočí. A to netreba hovoriť o nelogickom vypásaní pár desiatkami kusov dobytka obrovské niekoľko ha oplotené plochy, kde dobytok vypasie najlepšiu trávu a dá priestor rastu bodliakov a inej buriny, čím doslova znehodnocuje prirodzené horské lúky. Zver potom často nahrádza túto stratu potravy ohryzom na krovinách a stromoch, resp. jej presunom do iných oblastí, kde sa opäť koncentruje na plochách, kde má k potrave prístup a tým spôsobuje škody. Mám pocit, že toto nerieši nikto, tu je divá zver na xtom mieste v poradí, hlavne, že biznis ide a turista si odfotí romanticky sa pasúce kravičky na lúke. Ja chápem, že hospodár chce chrániť úrodu či dobytok, ale aj táto ochrana musí byť v nejakom prirodzenom pomere s "nárokmi" divej zveri. Riešením je zmena veľkostí polí, povinné zavedenie striedania plodín na určitej ploche, obmedzenie veľkosti plôch na spásanie v závislosti od počtu kusov dobytka, povinnosť dobytku vodu voziť, nie využívať prirodzené zdroje ich prehradením, kontrola toho, či hospodár po pastve ohradníky odstráni a podobne. Len to sú náklady a to sa hospodárom zle počúva. Hlavne, že sa podpísalo memorandum, ktorého zatiaľ pre mňa viditeľným jediným dôsledkom je masívne zvyšovanie odstrelu a predlžovanie doby lovu zveri pomaly počas celého roka nerešpektujúc ani obdobia vyvedenia mláďať napr. diviačej či vysokej zveri. Podľa môjho názoru jeden veľký etický bordel, kde má prednosť všetko okrem divo žijúcej zveri. Hlavne, že sa v minulom roku schválilo, že "zviera nie je vec". V niektorých revíroch už výška odstrelu a tým súvisiaci spôsob lovu podľa mňa nemá nič s účelom a poslaním poľovníctva, ale jedná sa o surové naháňanie neustále sa zvyšujúcich čísiel odstrelu a bezhlavé, neselektívne hlušenie najmä bezparohatej zveri.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 16

komentáre

zoradiť
off willyboy, 17.5.2020 o 23:19

riešil už niekto túto záležitosť z pohľadu právnych predpisov alebo rozhodovania našich úradov pri povoľovaní/schvaľovaní takejto stavby alebo výhradách zo strany poľovníkov? čo na tieto plot ochrana prírody a krajiny, je treba povolenie alebo stačí ohlásenie? nie je možné plot v dĺžke niekoľko km považovať za líniovú stavbu? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

off medko, 2.4.2019 o 9:59

Reakcia na príspevok od Stagstalker, 25.3.2019 o 16:10 :
Plne súhlasím s kolegom ohľadom veľkoplošného obhospodarovania. Toto je jediný a najväčší problém, obrovské lány kukurice, repky, pšenice a všetkého. Môžeme potom robiť opatrenia aké chceme, nemá to zmysel. Veď už nie je pomaly zajacov, bažantov, prepelíc, jarabíc, vysoká zver schádza z lesov na polia, potom družstevníci plačú , že im všetko ničia a stačilo by úplne keby je uzákonená najväčšia možná parcela na obhospodarovanie 20-30ha, povinné striedanie osevného postupu a medzi jednotlivými parcelami výsevnej plochy keby je 5-10m ekopásik a verím , že problém by bol za pár rokov vyriešený. Obnovila by sa biodiverzita, poľnohospodári by nemuseli používať toľko pesticídov, nakoľko v blízkosti ekopásikov by sa obnovil život- chrobáky, larvy a všetok užitočný hmyz, ktorý by určite likvidoval prirodzenou cestou škodcov na vysiatych kultúrach, poľovníci by mali priestor na selekciu, nakoľko pri 150ha kukurice ako je to u nás to reálne nie je možné. Stačilo by ozaj tak málo a veci by sa zmenili, len treba to začať riešiť a posúvať naše požiadavky ďalej. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

off Stagstalker, 25.3.2019 o 16:10

Problémy elektrických ohradníkov, oplôtkov, veľkoplošného hospodárenia je potrebné riešiť, minimálne napr. aj v rámci pripravovaného zákona o poľovníctve zavedením konkrétnych sankcií napr. pri nespolupráci hospodárov s poľovníkmi či neodstráneným umelých prekážok po pastve či kosbe. V súčasnosti sa všetci idú "potrhať" v snahe presadiť "bezzásahové zóny", zákaz lovu v chránených územiach, namiesto ťažby dreva zarábať na turizme so sprievodcom po "divočine" (napr. odkaz ), odsudzuje sa odstrel v blízkosti vnadísk, ale paradoxne sa súčasne enormne tlačí na zvýšený lov zveri kvôli škodám na plodinách či porastoch. Už som to v diskusiách opakoval niekoľkokrát, treba riešiť príčinu a nie následky a podľa môjho názoru základnou príčinou je zmena hospodárenia, kde namiesto malých políčok ako sme ich poznali v minulosti sa aj vďaka dotáciám seje veľkoplošne, často na niekoľko desiatkach ha, čo ovplyvnilo aj migráciu zveri a jej koncentráciu do týchto oblastí z často aj vzdialenejších revírov. Čiže niekde majú odstrel 50 ks a niekde vyše 1000ks lebo časť revíru tvoria polia, a to sú revíry od seba vzdialené cca 35km vzdušnou čiarou. Ak tu niekto nevidí dôvod a dôsledok koncentrácie zveri, tak ho podľa mňa vidieť nechce. Horské revíry sa zasa stretávajú s dotovanou pastvou dobytka a ochranou týchto hospodársky užívaných pozemkov el. ohradníkmi..čo by nebol problém, keby tieto plochy ako aj ohradníky nemali často tak veľkú rozlohu, že pretínajú a narúšajú niekoľko migračných koridorov zveri a zabraňujú jej v prístupe k potrave. Niekoľkokrát som videl ako staršia, ale najmä mladšia vysoká zver dostala od elektrického ohradníka "kopanec" a ako táto opakovaná skúsenosť narušila jej trasy či zvyky. Nehovoriac o tom, že v prírode často zdroje vody (žriedla, potoky) okupujú kravy, ktoré doslovne ničia korytá horských potokov a znečistujú ich výkalmi a znemožňujú prístup divej zveri k vode, čo je problém najmä počas letných suchých mesiacov. Veď lepšie je bachnúť kaďu do potoka a nahnať tam kravy ako vodu kravám separé voziť cisternou. A po pastve ohradník odstrániť? Načo, veď je to ďalší náklad a o pár mesiacov sa tam kravy nahnajú znova, len čo sa tráva troška spamätá a poskočí. A to netreba hovoriť o nelogickom vypásaní pár desiatkami kusov dobytka obrovské niekoľko ha oplotené plochy, kde dobytok vypasie najlepšiu trávu a dá priestor rastu bodliakov a inej buriny, čím doslova znehodnocuje prirodzené horské lúky. Zver potom často nahrádza túto stratu potravy ohryzom na krovinách a stromoch, resp. jej presunom do iných oblastí, kde sa opäť koncentruje na plochách, kde má k potrave prístup a tým spôsobuje škody. Mám pocit, že toto nerieši nikto, tu je divá zver na xtom mieste v poradí, hlavne, že biznis ide a turista si odfotí romanticky sa pasúce kravičky na lúke. Ja chápem, že hospodár chce chrániť úrodu či dobytok, ale aj táto ochrana musí byť v nejakom prirodzenom pomere s "nárokmi" divej zveri. Riešením je zmena veľkostí polí, povinné zavedenie striedania plodín na určitej ploche, obmedzenie veľkosti plôch na spásanie v závislosti od počtu kusov dobytka, povinnosť dobytku vodu voziť, nie využívať prirodzené zdroje ich prehradením, kontrola toho, či hospodár po pastve ohradníky odstráni a podobne. Len to sú náklady a to sa hospodárom zle počúva. Hlavne, že sa podpísalo memorandum, ktorého zatiaľ pre mňa viditeľným jediným dôsledkom je masívne zvyšovanie odstrelu a predlžovanie doby lovu zveri pomaly počas celého roka nerešpektujúc ani obdobia vyvedenia mláďať napr. diviačej či vysokej zveri. Podľa môjho názoru jeden veľký etický bordel, kde má prednosť všetko okrem divo žijúcej zveri. Hlavne, že sa v minulom roku schválilo, že "zviera nie je vec". V niektorých revíroch už výška odstrelu a tým súvisiaci spôsob lovu podľa mňa nemá nič s účelom a poslaním poľovníctva, ale jedná sa o surové naháňanie neustále sa zvyšujúcich čísiel odstrelu a bezhlavé, neselektívne hlušenie najmä bezparohatej zveri. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 16

off hyperon, 25.3.2019 o 13:01

skus najst archiv STV, vecerne spravy zo dna 23.3. nieco malo je tam o tom povedane. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

reklama

Zelené zápisky z poľovníckych chodníkov
www.LUK.sk