Reakcia na príspevok od Hekler, 19.6.2018 o 10:18 :
Pán Herkel. Na 100 % som si istý, že v niektorých poľovných revíroch je čas núdze stanovený skôr (od polovice októbra a pod.) a niekde sa končí neskôr (v polovici apríla). To záleží od prírodných podmienok. Môžete si o tom niečo naštudovať na internete. Hovoríte, že "nehorázne bludy". Tak ako je potom možné, že v revíroch, kde sa veľkoplošne pestuje kukurica, tak napr.: medvedica neprivedie na svet 1 mláďa ale kľudne 3-4. A diviačice majú nie 5-6 ale 10-12?? Môj názor je, že zver by si mala nájsť potravu prednostne sama, lebo je to poľovná zver, ktorá je aj divá zver, nie je chovaná na farme ale voľne žije v poľovnom revíry. Nech sa potom niekto nečuduje, že nám vznikol AMO. Je to pravda, že africký mor ošípaných vznikol hlavne kvôli vysokej populačnej hustote diviačej zveri, ale hlavne je to aj kvôli krmivu. Viac o tom bolo napísané v článku v časopise PaR, ktorý bol napísaný na jeseň minulého roku. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Rád by som pridal ja svoje stanovisko k tejto téme. Zver sa môže prikrmovať v čase núdze, teda od 1.11. do 31.3.. Každé PZ si môže čas núdze variabilne určiť. Niekde je už od 15/20.10., niekde je až do 15.4.. V čase hojnosti (jar, leto, jeseň) by sa zver (diviačia) mala vnadiť. Na vnadisku nemá byť všeobecne prítomných viac ako 5 kg jadrového krmiva a ani vnadísk nemôže byť v poľovnom revíry nekonečne veľa, ale výmeru stanovuje zákon. Teda, ako je vyššie napísané že: "Pochybujem že jelenica nám privedie na svet tri alebo štyri jelienčatá a divičica dvadsať prasiat z dôvodu že bude prikrmovaná jadrovým krmivom." Ja si myslím, že tým, že bude zver napr.: diviačia kŕmená celoročne jadrovým krmivom napr.: kukuricou vo veľkom množstve, tak vieme že jadrové krmivo je energeticky bohaté a teda v čase gravidity diviačej zveri november/január - marec/apríl ak budú "všade" prítomné "tony" jadra tak sa zvýši energetický príjem v diviačice a nemiesto 5 diviiaiat bude aj 8-10. Resp.: diviačica oplodnená silným kancom môže donosiť aj viac diviačiat, z toho dôvodu, že bude mať vysoký energetický príjem. Samozrejme, záleží to od počtu plodov v maternici diviačice. Ak bude v revíry prítomné veľké množstvo jadrového krmiva, myslím žer aj diviačej zveri môže jadro spôsobiť zažívacie problémy, namjä ak "podlieha poveternostným vplyvom" napr.: je nasypané na zemi: hnije, zvetráva sa, prší a sneží do neho, praží slnko. Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. Preto môj názor je, že by sa v období hojnosti nemalo sypať jadro vôbec a ak áno tak len vo veľmi malých množstvách za účelom vnadenia a prikrmovať s jadrom by sa malo len v období núdze, aj to len za tvrdých mrazov a vysokej snehovej pokrývky. Ak je zima mierna, veľké množstvo jadra tiež nie je potrebné. V časopise Poľovníctvo a rybárstvo bol prednedávnom uverejnený článok o odvádzacom prikrmovaní. Pochybujem, že je "poľovnícky správne" "nasypať vetriesku silážu, resp.: kukurice" v čase hojnosti a zem, ktorá často podlieha poveternostným podmienkam a odhovárať sa pritom na to, aby zver nerobila škody na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré aj tak predstavujú zdravšiu potravu a jej prirodzenú potravu. Určitým škodám na poľnohospodárskych kultúrach sa nevyhneme prikrmovaním diviačej a ostatnej raticovej zveri v čase hojnosti, pretože kukurica, repka, zemiaky a ostatné poľnohospodárske plodiny predstavujú jej prirodzenú potravu, ktorú si inštiktívne hľadá. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

... naviac zver je uz vo vysokom stadiu gravidity a recidivujuca acidoza neprispieva zdraviu daneho jedinca, ako aj jeho plodu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Kaso, v tom článku je veta o tom, že "nariadenie treba zaviesť do praxe postupne, nie násilne". Inými slovami: s rozumom a nie silou. Poznámka k zajacom a bažantom: pri súčasných životných podmienkach, zvlásť v čase núdze sa môžu v jadrovom krmive aj kúpať a veľmi im to nepomôže. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Jani, v mnohom máš pravdu (celoplošné polnohospodárstvo atď.) Ten článok som ešte nečítal ALE táto problematika sa riešila pred dvoma týždnami v Nitre. Tu nejde o to že prestaneme kŕmiť lebo sa zver premnožuje a pod. Autor dlhodobou štúdiou chcel zrejme povedať nevyvrátitelné fakty. Aj ja som si všimol že jadro spôsobuje zveri tráviace problémy, dokonca v susednom revíri spôsobilo takéto kŕmenie veľa úhynou. Problém je v nepravidelnom kŕmení a zlým spôsobom, Bud kŕmiť pravidelne skoro každý deň alebo vôbec a správnym spôsobom. Keď kŕmiš pravidelne každý deň a tak aby sa každý kus dostal k potrave je všetko super. Ale keď 1 krát do týždňa vyvezieš kopec jadra tak to spôsobí viac škody ako úžitku. Silné jedince vytlačia slabšie jedince bokom a prežerú sa ako o závod, keďže je zima tak bachory sú stiahnuté v dôsledku toho majú zdravotné problémy a občas hynú. Často som na krmovisku nachádzal výkali riedkeho obsahu a to je tiež dôkaz. Pokiaľ ešte vyriešiš kŕmenie tak aby sa každý kus dostal k potrave je všetko TOP (napríklad delený válov). A to ohrýzanie je tiež spôsobené tým že zver potravu nenajde na krmovisku. Aj takto sa na problém musíš pozerať. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Štastna to obec čo nemusí kosiť, lebo nemá čo.V Kanade je zakázane výnášať aj soĺ a nie len krmivo.Kto to nerešpektuje nepoĺuje. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Myslíte si, že v alpských krajinách (Rakúsko, Švajčiarsko) kde systém prikrmovania bez koncentrovaného (jadrového) krmiva praktizujú už dlhšie, zver chátra a degeneruje? Tam jadro nie je dovolené, ale ani prázdne senníky. A dovolená je aj senáž a siláž. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 10