Aj zviera si dokaze pamätat iste veci a to hodne dlho! Kedysi davno sa uplne bezne vo VELKOM(kozusina mala velmi vysoku hodnotu) chytali selmy hlavne do naslapovych zeliez, ku ktorym sa spravidla davala zivocisna navnada. Ak sa do zeliez chytil rys, vlk, ci medved chytil sa spravidla za prednu koncatinu a ostal tam mozno aj zopar dni. Selma, snaziac sa vyslobodit urcite vydavala v hlbokom lese a tichu „zvuky“, ktore bolo pocut hodne daleko pre usi dalsej selmy.Tato prisla skor ci neskor pozriet co sa tam deje, alebo udialo. Mozno uz nasla len odhryznutu prednu labku uväznenu v zelezach, zacitila pach a zacala „rozmyslat“. Co z toho vyplyva? Zver pravdepodobne po opakovanych zlych skusenostiach a dorozumeniach s „inymi“ prisla na to, ze kde je podhodena nejaka zivocisna navnada a v blizkosti citit zelezo, ze si ma davat OBROVSKY POZOR a radsej odist! S tymto mozno suhlasit, pretoze som ako chlapec viackrat na vlastne oci videl navnadu a pri nej perfektne nastavene a zamaskovane zeleza a napriek tomu selma nechcela do nich skocit, len obchadzala opatrne dookola. Jednoducho nevidela ich, ale VEDELA o nich, CITILA zelezo! Dokonca selma bola taka mazana, opatrna a podozrievava, ze sa v blizkosti zeliez radsej ani neotacala ale VYCUVALA, VYPOCHODOVALA VON do bezpecia krocik za krocikom pomaly DOZADU od zeliez! Toto vsetko sa dalo krasne vycitat jednak na snehu a v inom pripade na dopredu pripravenom a vyzametanom podklade! PS- takze co zacali robit specialisti na odchyt seliem? Zeleza vyvarali v cecine a kdejakych „gebuzinach“, natierali ich istym tukom, chytali ich do ruk a nastavovali vylucne v rukaviciach na to urcenych, atd... Toto som videl ako chlapec niekolkokrat takze ja chapem com pise prof. Komarek a potvrdujem jeho uvahy. Vtedy to bolo tak. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

miso111 - ja si to nemyslim a poslednu vetu zadavatela si vykladam inak ako Ty, lebo: zadavatel pouzil v tej vete slova, citujem: „Tak by mě zajímalo, zda tato možná legenda"... PS- podciarkujem slova „mozna legenda" = ( tie su podla mna voditkom co zaujima zadavata!).Dalej misko pozri nadpis temy. Z uvedeneho je zrejme, ze zadavatela zaujima ci je to pravda, alebo ci je to len legenda co uvadza prof. Komarek. Preto si myslim, ze zadavatela nezaujima, ako to je teraz s medvedmi, ci sa boji alebo neboji zeleza v sucasnej dobe. Ale budis, dobre si to napisal :-o), ale VYBORNE to napisal Jeger o 16:59 (sa cudujem ze dostal zatial len dva hlasy) a binka ako prezieravy jager mu dal hned hlas, pretoze to pochopil... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Jaro pri všetkej úcte k tvojim vedomostiam, zadávateľ témy položil v poslednej vete jasnú otázku, na ktorú sa nedá odpovedať inak, len že táto skutočnosť už bola prekonaná. Medvedia populácia je taká rozsiahla a synantropná, že sa stala dennou zverou a pri zháňaní potravy všetky obavy idú bokom. Nie len zo všetkého kovového ale i z najväčšieho konkurenta človeka. Pamätám si časy pred takmer 30 rokmi, keď som ako mladý stredoškolák a adjunkt zeleného cechu mohol s krstným otcom - správcom v Kráľovej lehote chodiť sledovať vnadiská a prítomnosť medveďov pred odstrelom zahraničnými hosťami. Boli opatrnejšie ale kone na vnadisku boli priviazané kovovým lanom s LKT o najbližší peň a ak medvede nespozorovali prítomnosť človeka, chodili pravidelne. Dnes ak chcem natočiť medveďa, počkám na krásny slnečný deň a viem kam mám ísť do dubín, porastov drieňa...atď a nájdem ich. Mrkni moje posledné videá. Macov natáčam vyslovene cez deň a na bezprostredné vzd. často menšie ako 20 krokov. Medvede o mne dokonca mnoho krát i vedia a niekedy sa vzdialia ale často ma úplne ignorujú. To čo platilo pred 20-30 rokmi už neplatí. Dokonca ani to čo bolo pred 10 rokmi. A s postupom času si to veľmi dobre uvedomujem. Nik tu predsa neútočí na skúsenosti prof. Komárka. Sám som nadšeným obdivovateľom jeho pútavého literárneho štýlu. Ale mnohé jeho skúsenosti sú už dnes prekonané. Ako písal Tóno (a ten tiež nepíše len tak do vetra)...kto chodí po lese s otvorenými očami, vie kde je "sever". ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 11

Keď Komarek skúmal faunu Karpát na poloninach tak sa medveďom o kontajneroch ani nesnívalo, boli to zriedkavé stretnutia s ľuďmi v tejto riedko osidlenej oblasti takže ja verím, že v tých časoch boli medvede nedovercive voči človeku a mohli mať strach z kovu ktorý si automaticky spájali s človekom. Myslím, že zatracovat poznatky človeka ako bol Komarek nieje namieste... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Nuž ak je to naozaj tak exaktne potvrdené, potom vážne nechápem, čo sú to za medvede, čo vlezú za potravou do železnej pasce, ktorá za nimi zaklapne. Iný typ pasce ako železný som zatiaľ s úspechom na odchyt medveďa použiť nevidel. Odborníci vysvetlite...!? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Ani pletivo na plote ho neodradí,podhrabe ho,prelezie ,poodtŕha plech z včelínov aj rozdriape ako konzervu,medvede sa chytali a niekde ešte aj dnes chytajú do "želiez"uviazaných na reťazi a chytia sa. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Podla mna nie len medved, ale vsetky selmy zijuce v lese su znacne nedovercive a vyhybaju sa navnade, pokial je v blizkosti navnady hocijake "zelezo" ci uz na zemi, alebo tesne pod zemou. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0