Ja som aj poľovník aj poľnohospodár, tak by som sa rád pridal k diskusii. Porovnávať nás s Rakúskom je čistá utópia, pretože tam gazdujú nepretržite celé generácie ľudí. Každý v dedine má svoj kus poľa, na ktorom mu záleží a riadi sa heslom: „pôdu sme nezdedili od otcov, ale požičali nám ju naše deti“. U nás toto súžitie s pôdou bolo na 2 generácie prerušené. Ľudia už nemajú vzťah k pôde, majú ju len ako investíciu, pretože jej cena vzrástla niekoľko násobne. Za ďalšie, treba vidieť aj to, že slovenské poľnohospodárstvo sa rýchlo koncentruje do mega zoskupení: finančné skupiny, zahraničné, ...niektorí obhospodarujú už desaťtisíce hektárov naprieč SR. To si vyžaduje riadenie týchto mega fariem čo najviac uľahčiť – čiže monokultúry a čo najväčšie parcely, aby mohli použiť čo najväčšiu techniku a mať čo najmenej zamestnancov. Veď voľakedy bolo na družstve aj 200-300 ľudí, dnes je 1 traktorista na 200-300 ha pôdy. To len vďaka tomu, že prakticky nie je skoro žiadna špeciálna rastlinná výroba (zelenina, ovocie, ..), pestuje sa väčšinou: pšenica, kukurica, repka...podiel okopanín rapídne klesol kvôli výkupným cenám, atď... pritom okopaniny sú pre malú zver najvhodnejšie, najmä repa a zemiaky. Jednak poskytujú kryt až do neskorej jesene, ale je v nich aj dosť hmyzu, resp. vždy aj nejaké buriny. A hlavne nie sú tam diviaky 24 hod denne ako predátory tak ako v kukurici. Chyba je aj v dotačnej politike. Dotujú sa hektáre, preto ich chce každý čo najviac. V oblastiach s horšou pôdou zas vidíme, že pôda leží ladom, že sa max. 1x zmulčuje a hotovo. Úživnosť pre zver je minimálna, pretože väčšina tráv v júni odkvitne a uschne, takže žiadna svieža paša pre zver. Len suchá starina. A samozrejme dotácie sú vyplatené. K tým biopásom a multifunkčným okrajom polí asi toľkoto: poľnohospodári ich vnímajú ako zdroj semien burín, ktoré ich budú ukrajovať na úrode. Resp. budú musieť aplikovať drahšie herbicídy na ich odstraňovanie z jednotlivých plodín. Pretože niektoré buriny sa šíria aj podzemkami (pichliač, pýr), alebo semená vietor rozfúka po poli. Taktiež je tam drahé osivo týchto miešaniek. Na toto osivo by mala byť priamo naviazaná podpora v rámci greeningu. Taktiež treba vedieť, že greening sa dá uplatňovať aj tak, že stačí, keď PD pestuje strukovinu, resp. lucernu či inú dusík viažúcu plodinu. Tak aj 5x ročne kosená lucerna kde zahynie skoro každé mláďa je chápané ako greening...taktiež ostatní to riešia čo najlacnejšie tak, že po žatve vysejú, resp. rozmetadlom na umelé hnojivá rozhádžu zmes horčice s niečím. Preto vidíme žlté lány v októbri (toto zas škodí napr. včelám). Na druhú stranu, vidím veľký problém napr. aj v tom, že poľovníci sami nič nerobia v tomto. Prečo členovia združenia nedajú svoju pôdu do užívania PZ, a tam by si vysiali tieto miešanky? Prečo veľa krát pôdu radšej predajú a kúpia si nové terénne auto? Prečo si neprenajmú pôdu od nejakého vlastníka? Prečo počas žatvy, resp. kosenia krmovín nejdú do poľa a neplašia zver pred kosačkami( Veď to majú v zákone prikázané!) Stavače/ sliediče používajú väčšinou len na lov. A na konci roka len plačú po poľovačke, že ničoho nie je... a že voľakedy bolo. A pritom cez leto na líšku skoro nik nevystrelí, lebo si akože poplaší srnca či diviaka, príp. že šak nemá dobrú kožušinu. Musíme si uvedomiť, že na západe je farmár aj poľovník. A na vlastnom. Tu to tak nie je. 90% pôdy je v prenájme. Ako sa správa subjekt v nájme? Najmä pred koncom nájmu, keď tuší, že už nebude nájomca? Je tam aj veľa ďalších aspektov, ktoré pochopí len človek, čo vidí prírodu len ako komplex: pole, voda, les. Nemôžme sa každý pozerať len na to svoje. Nemôžme pri vysokých škodách diviakmi či vysokou na kukurici len mykať plecami...a ani poľnohospodári nemôžu mykať plecami keď vysekajú posledné 2 kríky v strede veľkej parcely....

dať hlas príspevku | počet hlasov: 34

Dotácie o tom hovorím. Peniaze sú na prvom mieste. Tie remízy nemiznú kvôli burinám. Buriny tam boli vždy ale remízy začali miznúť až keď začali dotácie na ha. Okopaniny ako cukrová repa čo by s ňou robili. Trocha jej je na Trnavskej rovine. Kam by ju dali keď je tu prakticky len jeden cukrovar a bez závlah sa to neoplatí ani siať. Zemiaky tu na dolniakoch chvíľu boli no sú náročné na agrotechnické postupy, chémiu a ľudskú prácu. Tak najlepšie sú obilniny, repka a kukurica. Pamätám si časy keď sme všetko klasicky orali pluhom zajac bol potom za každou brázdou. Dnes pluhy na poli nie je ani vidieť.Všade len kompaktor a podryvák. Cez zimu samá rovina zajace sa nemajú ani kam ukryť. Na druhej strane chemická podmietka v minulosti to tu nebolo dnes na výdrol herbicídom nešanujú. Určite to je pre zver veľmi zdravé keď do seba tlačí kvantá roundopu. Čo sa týka vyháňania zveri pred kosbou tak verím že je veľa spoločností čo toto praktizujú. U nás na toto používame aj paraglaidy. Ak sa k tomu pridá termokamera je to lepšie ako pes. Viac srnčiat nám skántria autá na ceste ako kosba. Prenajať si kus poľa nie je také jednoduché. Väčšinu pôdy majú predsedovia PD skúpenú a máloktorý vlastník pôdy je ochotný odstúpiť od zmluvy s PD a prenajať ju polovníkom. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Kaso už včera som tu písal že za všetkým hľadaj peniaze. Ver mi že ak by poľnohospodárom menšie parcely vynášali viac ako veľké monokultúry, tak je celé Slovensko poskladané len z malých políčok. U nás v združení sú členmi predseda aj podpredseda PD vidia čo spôsobujú hlavne malej zveri a predsa s nimi nepohneš. Je to skrátka ich biznis sami sebe škodiť nebudú. Roky som pracoval na PD a viem ako to tam chodí. U nás vytrhali aj závlahové hydranty aby ich nemuseli obchádzať. Jediné čo by pomohlo sú finančné kompenzácie poľnohospodárom za vzniknuté straty a to im samozrejme nikto nedá. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Na margo tých malých výmer v Rakúsku. Myslím že to je hlavne osobným vlastníctvom pozemkov a drobným farmárčením. U nás sú veľké družstvá u nich drobný farmári. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Bohužiaľ žijeme v zlom čase na zlom mieste. Honba za ziskom mnohým úplne vymyla mozog tak, že okrem "rýchlo a veľa" naozaj nevidia nič iné a skutočné hodnoty im unikajú. Výnimkou nie je ani poľnohospodárstvo, kde honba za výnosmi ženie podnikateľa zaorať až po asfalt. Pre takéhoto nenažranca s flotilou kombajnov so šírkou záberu 24m a GPS navádzaním sú ideálne monokultúry s hranicou v nedohľadne a s geometrickým tvarom pozemku. Každá remízka, každý solitér je pre neho prekážka, ktorej sa treba zbaviť, pričom sere na to, že sa jedná o ekologický prvok a že tam hniezdi nejaký myšiak hôrny. Na druhej strane zasa kúty polí, kde sa nedostane s technikou necháva zarastať burinou. Kompetentný orgán samozrejme nastavuje podmienky pre poľnohospodárov, ktoré na nás tlačia z EÚ, týchto podmienok je veľa, ale ich dodržiavanie na Slovensku je mizerné. Vždy sa nájdu nejaké výnimky, úľavy pre niekoho, kto je niekoho niekto. Prečo? Lebo Slovensko! Stačí prejsť 5 kilometrov juhozápadne od Bratislavy do Rakúska a hneď je vidno, že tam to funguje, tam totižto myslia aj na svoju krajinu! Dávnejšie na tomto portáli niekto zdieľal leteckú snímku z okolia Jaroviec, kde bolo krásne vidno rozdiel medzi nekonečnými monokultúrami na slovenskej strane a diverzitou plodín a množstvo zelených prvkov na strane rakúskej. Možno raz všetko bude fungovať aj tu, ale toho sa my ani naše deti nedožijú. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Priateľu nechcem sa moc rozpisovať tak iba v krátkosti. Za všetkým sú peniaze. Dotačná politika na TTP spôsobila likvidáciu zelených plôch čiže remízok,medzí a podobne. Nikto nezatrávni úrodnú pôdu preto sa zničia remízky a tak sa naženú hektáre TTP na ktoré sa dostávajú dotácie. K vôli výnosom sa orie až po cestu. Políčká sa nerobia kvôli širokému záberu strojov. Pri prejazdoch strojov z jedného poľa na druhé sa zvyšujú náklady nafta, čas atď. Čo sa týka zveri a škôd tak aj jedna srna je pre roľníka moc. Bol som svedkom keď predseda susedného PD ktorý má v prenájme aj právo poľovníctva povedal, že by vystrieľal všetkú zver a nechal len jednu srnu aby deti videli ako to vyzerá. Smutné ale skutočné. Peniaze dokážu zničiť všetko. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 5