Myslíte si ,že spriaznené duše to aj vykonávajú? Z každej úradnej kontroly sa vyhotovuje protokol, pokiaľ je známy subjekt, je možné ju overiť. Poľnohospodári musia dodržiavať množstvo pravidiel pre získanie podpory, ktorá sa vo veľa prípadoch kráti práve pre ich porušenie. Svoju úlohu v oblasti ochrany prírody a krajiny zohráva samozrejme Slovenska inšpekcia životného prostredia, ktorá spadá pod Ministerstvo životného prostredia. Uvedomujeme si význam a potrebu útočiska pre poľnú zver, ktorá takmer vymizla z chotárov niektorých oblasti Slovenska, preto sme sa dohodli na užšej spolupráci s Výskumným ústavom živočíšnej výroby a Slovenskou poľovníckou komorou na tvorbe novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EU. Kontrolná činnosť štátnej správy si vyžaduje značný objem verejných financií. Cielené kontroly napomáhajú k ich efektívnejšiemu využívaniu. Pekné čítanie,ale určite všetky inštitúcie dobre vedia čo subjekty robia, ale predsa si nebudú k...ť do vlastného rezortu!Treba sa spýtať priamo kompetentných na Ministerstve pôdohospodárstva nech vedia,ako sa vykonávajú kontroly ( klamú až sa práši) a čo zapríčiňuje dotačná politika! Prajem LOVU ZDAR!!! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Ďakujem za odozvy, s nimi moc reči nie je keďže všetko ženú na súd, uz som do mňa x krát opreli pre koľaje v pšenici, no ked mi zaorali cestu tak ako mam prejsť, potom mi zapalili krmelec a.o ďalších obvineniach a vYhrážkach ani nehovorím. Budem to riešiť cez životné prostredie. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

poorane cesty,vytrhane remizky atd honba za hektarmi a dotaciami...ak PZ a PS nebudu mat vlastne ha.....zveri ani sebe nepomozu....neviem ako je to teraz ale moze vobec podpisovat pravo vykonu polovnictva ten,co ma podu v prenajme?....mal by to podpisovat vlastnik... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Lubo skuste zabehnúť na odbor živ.prostredia Obv.úradu.Tam Vás možno usmernia,príp.pomôžu.Za pokus to stojí. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Zdravím priatelia, chcel by som sa informovať či je v súlade zo zákonom, že poľnohospodári v našom poľnom revíri ničia remízky a teraz začali aj s orbou a ničením poľných ciest, ktoré si ešte pamätá aj môj prastarý otec? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Rozkúskovaním parcely okrem nákladov na pásy vnikajú aj ďalšie náklady. Po obvode každej parcelky vznikne úvrať so všetkými negatívami - stratový čas pri otáčaní, zvýšené utuženie, prekrytia pri aplykácii všetkých materiálov a všetko čo ma ešte hneď nenapadlo. Komplikácie papierového rázu spomenul lovec84. Bez náhrady sa dá na to asi len človek s priamym záujmom, teda ak je revír celý jeho a je dostatočne zanietený. A nepracuje na hranici rentability. Bez dostatočnej priamej finančnej náhrady alebo druhotného zvýhodnenia nemožno podľa môjho názoru očakávať ústretovosť tých ostatných. Všetci zatiaľ žijeme z peňazí . ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Páni, ono sa to dá, len treba vedieť čo je a čo nie je možné, nájsť konsenzus. Áno, byrokratická záťaž zapisovanie troch parciel je tri krát vyššia ako jednej veľkej...ale pripravuje sa nová dotačná politika, robí sa nová stratégia ochrany prírody na ministerstve živ.prostredia..tak prečo nebyť pripravený a vedieť kde sú úskalia a nájsť na ne možné opatrenie? Napájačky sú super. Aj ja som to už dávno praktizoval...a pomohlo,ale ak ich nemáš kam umiestniť, tak to je už problém. Na lovu zdar sú mnohé iné témy,ktoré nie sú vhodné ani k tej flaške pri poslednom kole :d takprečo nie takáto... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Kaso prosim ta povedz mi kto by ti pretinal parcelu 3-4 pasmi 6 m miesanky. By musel byt na hlavu padnuty. Kazde predelenie parcely a zmena plodiny sa musi zapisat zmerat a presne evidovat. Pri kazdej zmene a merani moznost nepresnosti ( pre PPA chyby) Za kazdu chybu je sankcia. Druha chyba sankcie sa nasobia atd.Takze kto by dobrovolne do toho siel. Osobne by som takto parcelu nepopretinal ani keby si mi dal 2000 ecok na ruku. To o com tu diskutujete je sice pekne ale v praxi nerealizovatelne. Tato tema mi pripada na diskusiu na poslednom pohone po flaske vina. Nikto nediskutuje o tom co by sme mali, alebo mohli vykonat my polovnici pre zvysenie stavu drobnej. Ono je lahsie poukazovat ze nemame lebo ten robi hento a ten zas tamto. My sme v nasom PZ napriklad porobili pre zver napajacky aby neboli od seba dalej ako 100 metrov a od maja do septembra ich raz tyzdene doplname a cuduj sa svete stav zajacov sa nam zvysil. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Fu podla mna 600eur za ha je silno prehnane.... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

myxo preco ma do vsetkeho zasahovat stat?...tie hektare,ktore vysejes ako polia pre zver ti predsa moze zaplafit PZ/PS....ak maju zaujem vytvorit aspon nejake prostredie pre zver... ale zas su to peniaze..uz vidim ako sa napr 20 clenov sklada po 100 vke...aspon na tie tri ha.co si dal ako priklad. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Záujem o krajinné prvky asi mierne stúpne. V oblastiach ekologického záujmu(OEZ) totiž nebude možné požívať pesticídy. A hrach alebo sóju ja osobne bez minimálne herbicídov zmysluplne pestovať nedokážem. Má to zvýšiť biodiverzitu ale neviem ako keď tým zrejme záujem o tieto plodiny klesne. Takže z bežne dostupných zostáva len úhor, medziplodiny a krajinné prvky. S krajinnými prvkami je jeden problém. Pokiaľ je medzi nimi a plodinou poľná cesta,čo je úplne bežné, prvok sa nedá požiť ako OEZ.(čo je podľa mňa sprostosť) Pre niektorých ľudí tým môže strácať význam. Ak by toto neplatilo, aj trebárs s podmienkou, že z druhej strany cesty musí byť medza široká strelím min. 1 m, asi by to dosť pomohlo. Snáď by pomohlo aj keby poľné cesty s medzami z oboch strán sa považovali za krajinné prvky. Medzi KP sa u nás nezapočítavajú ani mokrade. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Revirnik89, dobre si to napísal. Aj ja ako poľovník a poľnohospodár, túto problematiku poznám, je to omnoho väčší komplex aspektov, ktoré nato majú vplyv. Na tento problém sa treba pozerať aj z iného hľadiska. A to kde naše poľnohospodárstvo za 28 rokov dospelo. Netreba jednostranne nadávať na poľnohospodárov že sa pestujú monokultúry. Načo budem ja na juhovýchode Slovenska pestovať repu? Keď ju nemám kde predať! Keď nebudem pestovať to čo je tržná plodina, čo dám ľudom na výplatu keď nezarobím (a je na tom závislých niekoľko rodín)? Áno k pôde treba pristupovať zodpovedne, nie systémom "po nás potopa"! Ale chyba sa stála niekde inde. Ja sa snažím nezasahovať do medzí a krajinnotvorných prvkov, ale stále tak aby nezasahovali do parcely. Keď sa kosia TTP tak od stredu k okraju a stále to preženiem so psíkom. Ale treba sa pozrieť do našich PZ a PS, keď majú niečo zrobiť, "joj ta ja nemám na táke čas". Keď treba odpad ta sú tu zástupy, ale keď treba ísť postrážiť kukuricu nieje koho. A to čo si napísal o líške je pravda, joj ta nebudem strieľať líšku bo nič nevyjde von. A potom ju naša slávna bananistanská legislatíva, nech štát dotačne podporí políčka pre zver. Nech je nato špeciálna podpora, preplatia osivo plus ušlý zisk t.j. podľa osevného plánu na parcela mala byť osiata pšenica. Priemerná úroda pšenice SR je okolo 5,00 t/ha * dajme priemernú cene za kŕmnu pšenicu cca 120 €/t (závislé podľa ročníkov) = 600 €. Len u nás nie je chuť veľmi podporovať poľnohospodárstvo, nakoľko je u nás podpora na 1 ha menšia o 65% oproti štátom ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

V našom PD sa sústreďujú hlavne na pšenicu a jačmeň. sú to 100 ha plochy, ktoré samozrejme kvôli jednoduchosti agrotechnických postupov nikto nebude zmenšovať. Repka sa u nás pestuje jedine na potravinárske účely Palma Bratislava. Kukurica drvivá väčšina na siláž a ostatok na zrno všetko na kŕmenie hovädzieho dobytka. Premnoženie raticovej zveri je z môjho pohľadu iba lokálna záležitosť. Pamätám si časy keď som mal rujovisko 30 metrov od postele v záhrade.200 kusové stáda na poli s množstvom dobrých jeleňov neboli žiadnou vzácnosťou. Dnes u nás vidieť viac ako 5 ks vysokej po kope je zážitok. Škody spôsobené zverou minimálné. Spolupracujeme sPD preháňame kukuricu, staviame pozdĺž porastov elektrické ploty atď. Poľnohospodári sú spokojný no nám zver zmizla. Kupovať si pôdu alebo si ju brať do prenájmu je utópia. Ľudia ak nejakú pôdu majú tak sú to len fliačky väčšinu vlastnia predsedovia a cirkev. Ak by som aj tak nejakým zázrakom pár árov získal, tak mi ich vyčlenia niekde na okraji v čo najviac neúrodnej pôde. A to nezachráni ani zajaca ani jarabicu. Nechcem byť negativista ale v súčasnej dobe v ktorej sú na prvom mieste peniaze a zisky, veľkú nádej na zvýšenie stavov drobnej zveri nevidím. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

chybou je aj to,ze dotacie sa davaju na plochu...nie na produkciu...casy,ked pod horou boli polia s kukuricou a ovsom su prec. ale nic nebrani PS a PZ si podu kupit alebo prenajat a na vlastnej pode vytvorit napr.pre drobnu zver prostredie,ktore mala volakedy... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Opäť súhlasím s tým, že monokultúry sú príčinou rastu veľkej zveri a poklesu zveri malej. Je to problém vo viacerých krajinách. Posielam linky na zaujímavé videá o jarabici v Írsku a Francúzsku: odkaz odkaz Keď porovnáme to, čo robia niektorí tamojší poľnohospodári a poľovníci, tak sa to so Slovenskom väčšinou nedá porovnávať.. Z mojej niekoľko násobnej návštevy Francúzska môžem však povedať, že napr. sever nad Parížom (Picardie) má x násobne viac napr. jarabíc ako my. Nebolo parcely, kde by nevyletel kŕdlik. A pritom parcely cca 30-80 ha. Osiate najmä: pšenicou, repkou, cukrovou repou, zemiakmi, hrachom/bôbom. Väčšinou minimalizácia obrábania pôdy, bez orby, pretože tam sú slabšie zimy a ílovité pôdy by mráz nerozrušil a na jar by sa nedala pôda pred sejbou pripraviť, tvorili by sa veľké hrudy. Každých 150 m bolo krmítko pre jarabice: odkaz: Toto bolo naplnené celoročne. Keď som im ukázal fotky násypcov pre jarabice a bažanty ako sú u nás, tak len krútili hlavami: že prečo tak plytváme krmivom a ešte dávame zveri nekvalitu? Keďže to krmivo v násypci je kontaminované trusom hlodavcov a drobného vtáctva (zdroj chorôb a parazitov) a tiež aj plesňami (resp. mykotoxínmi), pretože suché zrno hygroskopicky nasáva vlhkosť zo vzduchu a plesnivie (i keď to okom nevidíme). Farmár, väčšinou aj poľovník (la chasseur) tieto krmítka vzorne dopĺňal a lovil predátory počas celého roka, nakoľko brokovnicu má vždy so sebou. Takže v porovnaní s bežným víkendovým poľovníkom je to neporovnateľné. Ten vzťah k pôde a prírode je tam neuveriteľný. Pretože cez zimu, keď väčšina sk farmárov sedí doma v teple, oni chodia po poli a zbierajú s celou rodinou kamene a dávajú ich a kraj poľa pri cestu. Pri tej veľkej zveri je ešte taká vec, že pokiaľ je aj lesné hospodárstvo vykonávané tak ako je (holoruby, rúbane), tak v týchto miestach je po čase húština veľká aj niekoľko hektárov, kde má táto veľká zver pokoj a potravu tak ako v repke či kukurici. Navyše, veľa trvalých trávnych porastov v neprístupnom teréne je zarastená kríkmi (najmä trnka a šípka) a náletmi, kde opäť má veľká zver ideálne podmienky. Nakoniec, je tu ešte aj fakt, že je narušená veková a pohlavná štruktúra. Veď, keď vidím na výrade 3 statné diviačice z 8 kusového výradu, nie je to dobrý znak. Ani to, keď vidieť na 40 ks holej zveri len 3-4 ks s parožím.. Samozrejme aj prikrmovanie zveri ovplyvňuje, koľko zveri prežije zimu a tým pádom aj JKS. Otázka znie: chceme mať menej veľkej zveri, alebo nám súčasné množstvo vyhovuje z hľadiska množstva úlovkov?? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 5

kaso79 - Príčina rapídneho úbytku malej zveri ako aj premnoženie veľkej zveri má spoločného menovateľa a to sú obrovské lány monokultúr !!! ako aj v záujme ich jednoduchšieho dopestovávania vyklčovanie všetkého čo zavadzia !!! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Konečne zaujímavá diskusia!Zhodou okolností sa ma včera pýtali kolegovia z práce na čo sa používa toľko preferovaná kukurica a repka a priznám sa že som len tipol že na nejakú alternatívnu formu paliva, to MERO si musím ešte vygúgliť aby som to lepšie pochopil :) vďaka za múdre príspevky Revírnik89,pokračujte chlapci dobre je vedieť!!! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Revirnik89, so záujmom som si prečítal tvoje príspevky už 3x, určite tomu rozumieš a máš pravdu ... ja sa ale neobávam že na našu ješitnosť dopláca zver lebo jej stavy stále rastú, obávam sa ale, že na ješitnosť poľnohospodárov doplácajú poľovníci a na ješitnosť poľovníkov doplácajú polnohospodári ... už len zistiť ako sa dá rýchlo zbaviť ješitnosti... Z môjho laického pohľadu keď každú sekundu zomiera niekoľko detí na svete hladom je stav keď liehovary pália lacnú kukuricu na bioetanol do benzínu, a z repky sa vyrába MERO do „bionafty“ páchaním legálnej genocídy na ľudstve lebo tam by sa dalo pestovať jedlo. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Keď teda poznáme históriu, tak si teda pripomeňme, že Slovensko nebolo schopné po vojne uživiť ani samo seba. Aj kvôli veľmi primitívnemu a extenzívnemu poľnohospodárstvu. Úrody pšenice na úrovni 1,5 tony z hektára, 1200 litrov mlieka od kravy (V súčasnosti je priemer cca 5,5 tony a 6500 litrov, špičkové podniky sú aj na 9 tonách a 10 000 litroch)...Jednoducho na následky vojny a nárast počtu obyvateľstva sa muselo zareagovať tak, že bolo potrebné vyprodukovať čo najviac komodít a potravín. Dialo sa to samozrejme v historickom kontexte, kedy nebola veda a technika na takej úrovni ako je teraz. Cieľom bolo obrobiť každý kus zeme, aby bol cieľ čím skôr splnený. Toto sa dialo aj na úkor ekológie – scelovali sa parcely, vysušili mokrade, používala sa chémia vo veľkom meradle (DDT, zeazín, ortuťnaté mordilá,..). Dnes sa našťastie táto chémia už nepoužíva, zistila sa časom ich škodlivosť. Je ale zaujímavé, že najviac malej zveri sa v ČSSR odlovilo v 70-tych rokoch, teda v čase ich intenzívneho používania...Našťastie sa zistilo, že smrť mladých zajacov z prvých jarných vrhov spôsobila akumulácia ortuťe v ich orgánoch, nakoľko ako ťažký kov sa viazala na tuk v materskom mlieku zajačíc. Tieto požierali na jar najmä vzídený jačmeň, kde toto moridlo bolo použité proti snetiam. Preto boli tieto moridlá zakázané. Zistila sa aj škodlivosť DDT... V západnej Európe je vo veľa prípadoch násobne viac malej zveri ako u nás. A pritom na západe sa strieka oveľa viac ako tu. Nestačí dať 1 fungicíd do klasu pšenice ako to robí xy % slovenských poľnohospodárov, ale dávajú min. 3 fungicídy, pretože zrážok majú viac, a aj miernejšie zimy, takže tlak hubových chorôb je niekde úplne inde ako u tu.. V SR sú dávky čistých živín (NPK) cca na úrovni 100 kg/ ha, v Holandsku je to 3x toľko. V 80-tych rokoch sme boli na úrovni dnešného Holandska. V tomto sme už teda ekologickejší. Treba si ale aj priznať, že chyby boli aj poľovníckom plánovaní! Prečo sa lovili zajace „cez mŕtvoly“ aj keď ich bolo málo? Z kroniky nášho PZ viem, že počiatkom 80-tych rokov boli plány lovu nastavené neúmerne vysoko k pomeru reálnych stavov. Ako inak nazvať, keď sa odloví namiesto 1200 ks len cca 40?! Poľovníci/úradníci si vtedy uvedomili neskoro, že odlov mal byť znížený alebo zastavený. Súhlasím, sú roľníci čo zorú skoro aj asfaltovú cestu, ale nie sú takí všetci a všade. Veď predsa sú aj zlí poľovníci medzi nami, tak ako aj medzi roľníkmi. Vo veľa prípadoch len chcú prežiť, pretože ako už bolo spomínané, je to ich podnikanie, ich zdroj príjmu. Ceny komodít sú už 3 roky nízke, dokonca tento rok kvôli suchu aj úrody.. Poznám viac poľnohospodárov, ktorí sa o chotár starajú lepšie ako tamojší poľovníci: pozbierajú bordel z okolia polí, odstránia skládky, osadia lavičky pod solitérmi v poli, prikŕmia zver v zime, aby im nerobila škody na repke... ale poznám aj poľovníkov, ktorí im ničia porasty na terénnych autách, pretože snáď nepôjde 100 m pešo na posed. Biodiverzitu v poľnom ekosystéme musí nastaviť štát, napr. aj formou, že dotácie vyplatí len v tom a tom prípade. Musia byť jasné pravidlá, čo a ako robiť, kto za to zodpovedá, resp. kto to zaplatí. Pretože znovunavrátenie krajinných prvkov (alejí, remízok, biopásov) plní aj vododržné, pôdoochranné funkcie, nielen biotop pre malú zver. A práve v rámci ochrany pôdy a vody by malo byť definované a odborne určené, kde a ako ich vybudovať, a tiež ako sa o ne starať. Na záver: nenadávajme na poľnohospodárstvo, pretože nebyť neho, tak nemáme čo jesť! Hľadajme spôsoby ako si pomôcť a ako spolu vychádzať. Pretože inak na našu ješitnosť doplatí len samotná zver. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 9

Čo sa týka cukrovarov, tak na prelome milénia, resp. pred našim vstupom do Únie sme museli zavrieť cukrovary. Dostali za to peniaze: aj cukrovary, aj niektorí pestovatelia za to, že sa repy vzdali. Dostali sme kvóty na max. množstvo vyrobeného cukru. Dunajská Streda, Trebišov, Rimavská Sobota, Nitra, Šurany, Sládkovičovo, Trnava, Pohronský Ruskov boli zatvorené. Ostali len 2: Sereď a Trenčianska Teplá. Z 50 tis. Ha je dnes cca 17-20 tis. ha. Takmer úplne zmizla z polí cibuľa, kapusta, mrkva – tiež vynikajúce plodiny pre malú zver. Ale pokiaľ nemáte dnes kompletnú technológiu, tak neviete sa dostať do reťazcov a na trh. Chýbajú výkupy, konzervárne, mraziarne. Liehovary pália lacnú kukuricu na bioetanol do benzínu, z repky sa vyrába MERO do „bionafty“. Toto je tiež podporované. Čo sa týka chémie a hnojenia, tak v súčasnosti je v porovnaní s minulosťou oveľa neškodnejšia, dávajú sa nižšie dávky, niekedy len v gramoch na hektár... Je tu ešte jedna vec: diskutované neonikotinoidy. Tieto sa zakázali používať na morenie kvitnúcich rastlín – napr. repky olejnej proti skočkám. „Vďaka“ tomuto nariadeniu sa musia aplikovať aditívne postreky v dávkach cca 0,5 L/ha, a to aj 2-3x. Pričom morením sa na hektár aplikovalo len 10-20 ml moridla/ha. Vraj to škodilo včelám pri sejbe, že unikal prach z osiva. A nad holou rolou včela veľmi nemá na čo nalietavať. Moridlo chránilo repku do štádia cca 2 pravých listov, potom bola už účinná látka v rastline zriedená pod úroveň škodlivosti. Tak čo je ekologickejšie? Keď morením zredukujeme iba populáciu škodcu (ktorý sa do vzchádzajúcej repky zahryzne), alebo keď plošne ideme 2-3 x s postrekom, ktorý zničí všetok hmyz (aj úžitočný) bez rozdielu?... Iné však je postrek do kvetu – tam neonikotinoidy včelám škodia. A aj dávky priemyselných hnojív sú oveľa nižšie ako v 70-80 rokoch. Tu je tiež paradox, pretože na západe sa hnojí aj 2x toľko čo u nás. My len ako nám to peniaze dovolia. Dokonca som od starších poľovníkov počul, že divé králiky si vyhrabávali nory v kopách s umelým hnojivom na družstve. A aj tak boli. Ja som už divého králika bohužiaľ v SR v prírode ani nevidel. Ale za tým sú choroby. Pritom vo Francúzsku sú násypy okolo diaľnic od nich prevŕtané ako ementál, ba aj na kruhových objazdoch si veselo hopkajú. Orba – tam sa tiež šetrí, veď aj nafta je drahá a denný výkon pluhu je niekde úplne inde ako výkon diskov či podrýváka. Tiež sa chce šetriť zimná vlaha, takže hrubú oráčinu preto na jeseň chcú poľnohospodári urovnať. Pokiaľ tam zajace sú, tak si práveže ľahšie nájdu potravu, pretože sa pozberové zvyšky nezaklopia na dno brázdy. Dokonca sa seje aj do strniska priamo. Termokamery - tak sú to super veci. Dokonca už som to videl aj v splolupráci s dronom. Ale koľko klasických združení ich má, resp. používa? Prečo komora či zväz neprispeje užívateľom revírov na to? Prípadne prečo nejdú eurofondy na takúto priamu ochranu, aj chránených a ohrozených živočíchov (jarabica, cíbik, príp drop...). Stále riešime len medvede, vlky....Robíme len konferencie a zjazdy...míňame peniaze. Počas 1. a 2. kosby lucerny tam zahynie 90% mláďat zveri, ktorá tam je. Preto sa tam hneď stiahnu myšiaky, krkavce, mačky, líšky...na hostinu. Čo sa týka pôdy – áno, teraz to je problém. Ale ako vravím, kvôli spomínaným dotáciám a nárastu ceny pôdy, aj počas krízy. Tam, kde pôda bola za 20 tisíc korún pred 10-12 rokmi, je dnes za 5-7 tisíc eur. Otázka je: čo robili poľovníci po roku 89? Vtedy sa pôda dala z družstva ľahko vybrať...a z 20-30 členov PZ by sa isto aspoň pár ha predsa našlo. Ale vtedy boli iné „ciele“. Premárnená príležitosť pre malú zver. Ale nesmieme byť skeptickí. Aj vzhľadom na veľkú techniku bude čoraz ťažšie obrábanie okolo stĺpov, trafostaníc, vodární, ..a tam je naša šanca. Ekonomicky je najvýhodnejšie mať parcely obdĺžnikového alebo štvorcového tvaru. A všakovaké „cviky“ a „bruchá“ by sa tak mohli osiať nejakou zmesou pre zver. Resp. aj okolo 25 m vysokej topoľovej aleje toho veľa nenarastie. Tam dať po dohode 20 m pás pre zver. Alebo aj pod stĺpy, či na mokriny, kde každý druhý rok stojí voda a nič z toho aj tak nie je – len náklady. Tiež miešanka by mala zodpovedať viac aj agronomickým charakteristikám: nemôžme vysievať drobná semená horčice či reďkvy spolu s veľkým bôbom. Jednak v sejačke sa vyseparujú otrasmi jednotlivé frakcie semien a jednak inú hĺbku potrebuje na vzídenie facélia, inú hrach, ďatelina a bôb. Problém je aj so zaburinením, pretože do takejto zmesi neexistuje žiaden použiteľný herbicíd. A dovtedy pomaly vzchádzajúci bôb zadusia mrlíky, lobody, pýr, pichliač...Chápme preto aj tento faktor. ALE: nesmieme čakať, že nezainteresovaný poľnohospodár to pre nás urobí zadarmo! Jednoducho by tam malo byť spolupodieľanie sa na tejto záslužnej veci. Farmár musí platiť nájom aj za túto pôdu, musí za ňu platiť obci dane, viesť evidenciu...Je na nás ako sa dohodneme. Stačí 5 ha pekne rozptýliť v krajine a hneď by bolo vidno veľký prínos. Najlepšie by však bolo, keby sa za greening považuje len políčko osiate celoročne miešankami, resp. aj 2-3 roky. Pretože zas kupovať drahé osivo, siať, orať...to sú ďalšie náklady...A aby to bolo dané v nejakom pomere k iným plodinám. Pretože ten, čo pestuje 12 plodín vytvára pre pôdu a živočíchy prijateľnejšie prostredie ako ten čo má len 3 plodiny... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 11