dozaista túto stránku a aj diskusiu navštevujú fundovaní užívatelia,ktorí by mohli vniesť "svetlo" do tohoto vlákna diskusie a ktorí tiež usmerňovali (resp.usmerňujú) štatutárov Pozemkových spoločenstiev vo vzťahu k prenájmu výkonu práva poľovníctva. Je veľmi dôležité rozlišovať (ako popísal Stagstalker 11.6.2015 o 20:17) "spoločnú nehnuteľnosť" a "spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť" Pozemkové spoločenstvo,ktoré obhospodaruje "spoločnú nehnuteľnosť",má právnu subjektivitu v súvislostiach s prenájmom výkonu práva poľovníctva si na zhromaždení zvolilo splnomocnencov (môže to byť štatutár,ale aj nemusí),ktorí na ZVPP zastupujú PS a hlasujú v medziach uznesenia,kde je jasne dané,za čo zahlasovať môžu. Teda odpoveď na otázky v zadaní diskusie je : A) áno, B) áno, C) áno ... má právo. Ešte raz ale podotýkam píšem o pozemkovom spoločenstve,ktoré je "spoločnou nehnuteľnosťou". ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Túto tému som už s valdom rozdiskutoval cez súkromnú poštu a čo to som si musel aj prečítať a naštudovať. Keďže mu príspevok pomohol, dám ho aj tu, takmer v pôvodnom znení, preto aj jeho forma je taká aká je. Je síce široký a istú časť venujem pozemkovým spoločenstvám ako takým, ale môže pomôcť aspoň z časti pochopiť problematiku. Text je dlhý, preto by bolo vhodné, keby môj príspevok admin upravil aspoň po odstavcoch.

Nový zákon o pozemkových spoločenstvách uvádza okrem spoločnej nehnuteľnosti aj nový typ pozemkových spoločenstiev, ktoré možno založiť vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností za účelom ich spoločného racionálneho obhospodarovania. Ide o vytvorenie tzv. spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, a teda nie spoločnej nehnuteľnosti. Zatiaľ čo spoločná nehnuteľnosť je v zásade nedeliteľná a nemožno podielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti zrušiť a vyporiadať podľa § 141 a 142 Občianskeho zákonníka, pri spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti spoluvlastníctvo a ani spoločná nehnuteľnosť, na ktorú by sa vzťahoval režim nedeliteľnosti, nevzniká. To znamená, že medzi členmi tohto typu spoločenstva nevznikajú ideálne podiely k pozemkom; každý z členov má i naďalej zachované výlučné vlastníctvo ku konkrétnemu pozemku (vie teda, ktorá reálna časť zo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti je jeho), pričom tento prenecháva do správy spoločenstva. Nový zákon však výslovne neustanovuje, či člen tohto typu pozemkového spoločenstva môže so svojím pozemkom z tohto spoločenstva kedykoľvek vystúpiť. Zrejme to nebude možné a členstva sa bude môcť „zbaviť“ len prevodom, resp. prechodom pozemku na iného člena spoločenstva alebo tretiu osobu. Do úvahy ďalej prichádza zrušenie pozemkového spoločenstva, ak s tým bude súhlasiť nadpolovičná väčšina členov.

Spoločná nehnuteľnosť alebo spoločná obhospodarovaná nehnuteľnosť má však význam z hľadiska zákona 97/2013 (výpočet výšky podielov/hlasov, majetkové vysporiadanie atď.), ale vo vzťahu k zákonu o poľovníctve to vplyv nemá.

Avšak nebavme sa tu teraz o vlastníckych právach v rámci spoločenstva, ale o postúpení práva poľovníctva a odmenu za toto postúpenie inej osobe- vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti sa môžu nechať zastupovať a splnomocniť na to inú osobu. Zo splnomocnenia musí by zrejmé akej veci sa splnomocnenie týka. Toto splnomocnenie nemožno stotožňovať s oprávnením rozhodovania vo veciach pozemkového spoločenstva, nakoľko právo rozhodovania o užívateľovi poľovného revíru sa vzťahuje k celému revíru a nie k spoločnej nehnuteľnosti pozemkového spoločenstva.Inak povedané splnomocnený zástupca ( "predseda spoločenstva"/výbor ) môže pri rozhodovaní o využití práva poľovníctva zastupovať len jednotlivých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí ho k tomu splnomocnili. Samotný zákon 97/2013 presne stanovuje právomoci zhromaždenia, výboru aj dozornej rady v zmysle pozemkového spoločenstva, pokiaľ štatutár spoločenstva, čiže výbor nemá splnomocenie od jednotlivých vlastníkov zastupovať ich pri uzatváraní zmluvy o poľovnom revíri, tak nemôže mať bez splnomocnenia aj práva vlastníka, čo sa vyplácania peňazí týka.

V zákone sa jasne píše, že:
(1) Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
(2) Výbor koná za členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

Čo sa týka odseku 1, je jasné, že výbor sa riadi zákonom, stanovami a zmluvou, ktoré podľa zákona schvaľuje zhromaždenie vlastníkov pozemkového spoločenstva. Čo sa týka odseku 2, tak ide vlastne o vecnú legitimáciu výboru v súdnych konaniach o určenie vlastníckeho práva, užívania spoločnej nehnuteľnosti a podnikania na nej.

Čo sa týka samotného zastupovania pri uzatváraní zmluvy: Pozemkové spoločenstvo nemôže zastupovať predseda a hlasovať za pozemky v užívaní pozemkového spoločenstva. Ako som uviedol právo výkonu poľovníctva je individuálnym právom, ktoré nepatrí spoločenstvu ale vlastníkom. Predseda resp. ktokoľvek môže zastupovať len tých vlastníkov od ktorých má splnomocnenie. Nemôže teda na zhromaždení hlasovať hlasom zodpovedajúcim celej výmere spoločenstva ak nemá na to splnomocnenie od všetkých vlastníkov. Toto individuálne právo sa vzťahuje aj na pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť.
Pri hlasovaní na zhromaždení vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri ma každý vlastník taký hlas akú výmeru vlastní v poľovnom revíri. Ide zväčša o súčet výmier viacerých vlastnených pozemkov či spoluvlastníckych podielov. Teda aj podielov na pozemkoch majúcich charakter spoločnej nehnuteľnosti. Rovnakým spôsobom sa určuje hlas SPF, ktorý je oprávnený v tomto práve zastupovať jednotlivých ( neznámych ) vlastníkov nie na základe splnomocnenia ale zo zákona.

Nikde v zákone o pozemkovom spoločenstve nie je napísané, že spoločenstvo môže preberať platby za členov spoločenstva, týkajúce sa postúpenia práva poľovníctva. Navyše zákon o poľovníctve jasne hovorí, že (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

Nikde tam nie je uvedené, že takéto užívanie možno preniesť na pozemkové spoločenstvo, ktoré ďalej toto práva prenesie a tým pádom aj berie odmenu za jeho postúpenie (nie nájom, lebo prenájom poľovného práva nie je). Zákon o poľovníctve hovorí aj o náhrade, kde Dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.
Čiže nepatrí pozemkovému spoločenstvu, ale jednotlivým vlastníkom, bez ohľadu, že sú aj členmi pozemkového spoločenstva. Štatutár pozemkového spoločenstva môže akurát na základe splnomocnení od každého jednotlivého vlastníka zastupovať týchto na združení vlastníkov poľovných pozemkov, prípadne za nich prevziať aj peniaze, ale aj nato musí byť splnomocnený. Peniaze patria vlastníkom, ktorým by to malo spoločenstvo, resp. splnomocnený štatutár vyplatiť a ak sa ich následne rozhodnú vložiť do pozemkového spoločenstva je to len ich vec. Čo sa týka zastúpenia, zákon o poľovníctve síce hovorí, že na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov, čiže napr. aj výbor pozemkového spoločenstva, avšak podľa môjho názoru s poukazom na ostatné §, ten musím mať splnomocnenie od jednotlivého vlastníka. Čo sa týka náhrady, tá patrí vlastníkom. V prípade, že je splnomocnený aj výbor na zastupovanie, samostatná účasť vlastníka má prednosť pred splnomocnením, splnomocnenie je len substitúcia. Toľko môj názor. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4