Stagstalker..pozrel som si ešte raz Tvoje príspevky a chcem sa ťa na niečo opýtať, ak teda môžem :) Po 1 za aké právo (napr. majetkové, či nemajetkové, iné) môžeme podľa Tvojho názoru považovať výkon práva poľovníctva a po 2 čo chápeš pod možnosťou rozhodovať o užívaní spoločnej veci (narážam na ust. 14 ods. 4 písm. e/ 97/2013 Z.z.). ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Pre menej chápavých: (napr. Namreh), to že v diskusii raz vystupujem ako vlastník poľovných pozemkov chránených vyšším stupňom ochrany, alebo vystupujem za podielnika v urbáre, NEZNAMENÁ, že som vlastník takýchto chránených pozemkov, alebo že niekto porušil moje práva, ako člena urbáru!!! Ďalej, poznám prípad, kde sa samotní urbárnici sťažujú na svojho predsedu urbáru, ktorý svojvoľne, bez toho, aby o tom hlasovalo zhromaždenie, mali niečo o výkone poľovného práva v stanovách alebo zmluve, uprednostnil na zhromaždení novo vzniknuté PZ (v novom PZ samozrejme poľuje už aj jeho synáčik) a nerešpektoval tak vôľu urbárnikov, ktorí boli zásadne proti novému PZ. Predseda urbáru argumentuje: (otázka A v diskusii) §5 ods. 2 zákona 274/2009 Z.z., len na základe § 16 zákona č. 97/2013 Z. z. JE TAKÝTO POSTUP PREDSEDU URBÁRU ZÁKONNÝ!!!! (Tento prípad je už na súde) Ani ja nemám nič proti tomu, aby vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zastupoval štatutár napr. urbáru. Ale nech toto právo vlastníkov nikto NEZNEUŽÍVA VO SVOJ PROSPECH, bez zákonného mandátu a nech reprezentuje výhradne vôľu a záujmy vlastníkov!!! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Stanovy a zmluva o založení sú internou normou spoločenstva a nesmú priznávať viac práv ako umožňuje zákon 97/2013 resp. iné zákonné normy, nie bez splnenia ďalších náležitostí, ktoré zákon predpokladá (napr. v našom diskutovanom prípade za súčasného stavu náležitosti splnomocnenia od vlastníka pozemku pre štatutára spoločenstva) Apropo, ja nemám nič proti tomu, aby vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zastupoval štatutár napr. urbáru, považujem takúto úpravu najmä pri spoločných nehnuteľnostiach s množstvom vlastníkov v praxi za ľahšie vykonateľnú, avšak v súčasnej legislatívnej podobe podľa mňa nemá takéto zastúpenie len na základe väčšinového rozhodnutia členov spoločenstva oporu. Pokiaľ túto možnosť (zastupovať vlastníka- člena spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov)chceme mať správne podchytenú, treba toto práva explicitne vyjadriť v zákone 97/2013, kde s jeho postúpením by mal najprv súhlasiť každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti samostatne (napr. v zmluve o pristúpení k spoločenstvu a pod.) a následne by mohol urbár rozhodovať o postúpení tomu subjektu, v prospech ktorého sa zhromaždenie vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti rozhodne napr. 2/3 väčšinou. V prípade ak by sa vlastník tohto práva nevzdal, musel by na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vystupovať samostatne a urbár by narábal len s výmerou pozemkov od vlastníkov, ktorí mu toto právo postúpili zákonným spôsobom a v zmysle platnej právnej úpravy, pričom aj hlasovania v rámci spoločenstva by sa zúčastnili len títo vlastníci. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

matúš, v tvojom príspevku nadviažem len na predmetné citované články Ústavy SR a tým aj na namrehovu otázku, kde v zákone je zakázané spoločenstvu rozhodovať o postúpení práva poľovníctva. To, čo si odcitoval, je síce pravda, avšak aj konanie "niečoho" čo zákon nezakazuje vo väčšine prípadov v praxi neplatí absolútne, len relatívne lebo v realite potom nastáva situácia, že nejde o uplatnenie práva(konať čo nie je zákonom zakázané), ale o uplatňovanie si nároku, na ktorý však v zmysle existencie konfliktu s oprávneniami/právami iných nemá vykonávateľ daného rozhodnutia(ním chápaného nároku) právo, pretože vlastník konkrétne určeného práva je už niekto iný (v tomto prípade vlastník pozemku). To, že zákon niečo výslovne a priamo občanovi/spoločenstvu nezakazuje automaticky neznamená, že to občan/spoločenstvo môže vykonať, musí sa skúmať aj konflikt alebo rozpor s významom iných právnych ustanovení, preto takéto "práva" podľa mňa platia len relatívne nie absolútne (nesmie dôjsť k obmedzeniu práv iných, resp. k rozporu s ustanoveniami zákona/nov, ktoré tieto práva výslovne vymedzujú a niekomu priznávajú. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

valdo stanovy pozemkového spoločenstva môžu byť nad rámec zákona,ale nesmú byť s ním v rozpore.To som nevymyslel ja.Každoročne sa konajú školenia kde prednášaju tvorcovia zákona.Zaplatte si poplatok a tam môžte namietať keď ste múdrejší.Vám ide o jedinú vec,lahšie oblbnete babku ako niekoho kto sa o to aspon trocha zaujíma.Začali sa vlastníci polovnych pozemkov brániť o to Vás štve. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

namreh, spoločenstvo môže konať len to, čo mu stanovuje zákon! Teda všetko nad tento rámec je v rozpore so zákonom. Preto NEMÔŽETE akokoľvek hlasovať alebo konať napr. o práve poľovníctva, je to nad rámec zákona. Na rozdiel od konania fyzickej osoby, ktorá môže konať to, čo zákon nezakazuje. Vy ako predseda urbáru, ale toto určite „OVLÁDATE“, inak by Ste sa nepýtali Heklera, v čom je hlúposť Vášho príspevku („Keď sa oni medzi sebou dohodnú, kto bude konať v ich mene a rešpektujú to, čo Vás je do toho“). Takéto Vaše konanie je „určite“ v medziach zákona :-)) Matus66 nám ukáže-vysvetlí, kde v zákone 97/2013 je ustanovenie, ktoré ma zbavuje práva SAMOSTATNE rozhodovať o práve poľovníctva a kde v zákone je napísané, že spoločenstvo môže konať ohľadom poľovných pozemkov a práva poľovníctva a diskusia sa pohne ďalej... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

matus66, no a prosím Ťa, kde v zákone 97/2013 Z.z. sa pojednáva o práve poľovníctva, poľovných pozemkoch a tým pádom, kde som v zákone 97/2013 zbavený práva SAMOSTATNE rozhodovať o práve poľovníctva??? Kde v zákone 97/2013 je niečo " čo by aspoň trošku pojednávalo o "prenesení" takejto právomoci, buď na výbor PS, alebo že o tom rozhoduje zhromaždenie" ??? Neplatí presne aj na zákon 97/2013 Z.z., čo si napísal na zákon 543/2002??? (" pripomínam, že podľa legislatívnych pravidiel platných v SR, odkaz pod čiarou nie je záväzný, pretože sa nepovažuje za "zákonný text", čiže ak by sa urobila príslušná zmena z. 97/2013 Z.z. bolo by zastupovanie vlastníka na zhromaždení možné".) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Skúsme viesť diskusiu, čo je podľa Vás ZÁKONNÉ. Nie ako na Slovensku fungujú súdy alebo prokuratúra... matus66 tvrdíš, " za vlastníka poľovného pozemku, ktorý je chránený vyšším stupňom ochrany, bude na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konať štátny orgán (ministerstvo)" a to v zmysle odseku 6) § 63 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 479/2005 Z. z. ALE § 63 zákona č. 543/2002 rieši „Predkupné právo štátu“!!! ﴾1﴿ K pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, má štát predkupné právo. Vieš mi prosím Ťa vysvetliť, čo má Predkupné právo štátu spoločné s tým, kto bude poľovať na „mojich pozemkoch“ s vyšším stupňom ochrany??? Alebo kde v zákone č. 543/2002 som zbavený práva samostatne rozhodovať o práve poľovníctva??? Ak má podľa Teba ministerstvo právo rozhodovať o „mojom pozemku“ komu postúpi poľovné právo, patrí ministerstvu aj právo preberať náhradu v zmysle §15 ods. 1 zákona 274/2019 Z.z. a rozhodovať o výške nájmu??? Takže ministerstvo rozhodne: komu, za koľko a ja ako vlastník pozemku čo??? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Stagstalker 20.6.2015 23:32- tiež poznám príklad,kedy jeden a ten istý orgán vydal v jednej veci (nami diskutovanej problematiky) dve rôzne rozhodnutia (pri dvoch subjektoch),preto rozumiem tvojmu príspevku,aj verím,že je možné aby bol tebou spomenutý postup na ZVPP dokonca zákonný. No ale z môjho pohľadu na vec úplne súhlasím s príspevkom matus66 22.6.2015 13:40. Odôvodním to tým,aj keď možno to vyznie ironicky...,sme proste na SK kde je bežne možné v zmysle spleti našich "zosúladených" zákonov,paragrafov rozhodnúť zákonne v jednej veci nielen dvojako,ale aj trojako :( Preto nebudem ani tu "búchať" po stole a vehementne presadzovať,že ten,či henten názor je TOP...,aby sa mi potom pri nejakom súdnom rozhodnutí nezatočila hlava :) Diskusia je to ale zaujímavá...,posledujem ďalej. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Hekler v čom bola tá hlúposť? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Nesúhlasím s Vami. Zákony predsa nemôžu byť úplne konkrétne a detailné. Po prvé by sa tak mimoriadne sťažila možnosť ich logickej aplikácie a po druhé na detailnú úpravu slúžia vykonávacie predpisy - vyhlášky, výnosy, či opatrenia (napr. zákon ustanoví , že člen poľovníckej stráže má mať preukaz a vyhláška určí jeho rozmery a farbu). Obdobne ani v predošlom, spomínanom príklade - zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je upravené, že vlastníci bytov hlasujú o zatepľovaní, či výmene strechy alebo okien na spoločných častiach, či o tom, že v spoločnej práčovni bude prevádzka holičstva. Schováva to pod iným – neutrálnym výrazom, viď § 6 ods. 2 písm. a/ písm. b/ 182/1993 Z.z.. Takto obdobne je to aj pri zákone 274/2009 Z.z. a 97/2013 Z.z.. V § 5 ods. 2 z. 274/2009 Z.z. zákonodarca direktívne konštatuje, že vlastníka chránenej nehnuteľnosti, resp. spoločnej nehnuteľnosti (na rozdiel od ostatných nehnuteľností – poľovných pozemkov) na zhromaždení zastupuje buď štátny orgán, organizácia alebo pozemkové spoločenstvo. Svoju úpravu zákonodarca konkretizuje cez odkaz na § 16 z. 97/2013 Z.z., ktorý upravuje pôsobnosť výboru pozemkového spoločenstva. Dôvod, pre ktorý má pozemkové spoločenstvo právo o tejto otázke rozhodovať vyplýva jednak z povahy spoločnej nehnuteľnosti (napr. aj ťažba drevnej hmoty sa konkrétne nerealizuje po stromoch a nevyznačuje sa po parcelách ale ide podľa plánu na JPRL bez ohľadu na vlastnícke práva) a jednak z povahy výkonu práva poľovníctva, ktoré je subsumované pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou (pri užívaní poľovného revíru poľovníckou organizáciou ide o odplatné prenechanie užívania poľovných pozemkov vlastníkmi užívateľovi). Viac už k tejto téme nemám čo povedať. Napísal som čo som vedel a ako vec chápem ja (resp. ako je chápaná množstvom mojich známych z právnického sveta) a preto pokiaľ nedôjde k dramatickej zmene judikatúry, či priamo zákona, svoj názor zmeniť nemienim. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Chcem vás poprosiť, držte sa svojimi príspevkami témy diskusie a nesnažte sa osočovať navzájom. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

dohodnúť sa môžete, čo budete piť! a o čom sa dohodnete zajtra? že niekomu vezmete majetok? či pridelíte manželku???? ťažko s tebou. zákon ani ústava vám nedovoľuje na niečom takom sa dohadovať!!!!! o právach sa sa nedohaduje! vraj mudrc... z teba musia mať radosť ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

takto v nedeľu na obed sa rozčuľovať... :-) namreh, čítaj pozornejšie. nik sa do právomocí zo zákona spoločenstvám nemontuje. no právo poľovníctva nepatrí medzi to, o čom by spoločenstvo mohlo rozhodovať. tak ako nerozhoduje o tom, či vlastním podiel, alebo nie. je môj a je to moje PRÁVO. tak, ako je moje právo na vzdelanie, zdrav starostlivosť a mnohé ďalšie práva plynúce mi z ústavy. a o mojich právach nemôže niekto hlasovať. v zmysle občianskeho zákonníka môžem niekoho plnomcenstvom poveriť, aby ma zastupoval pri uplatňovaní nejakého môjho práva. a konečne už pozri aj do zákona 97/2013, či sa tam niekde hovorí o poľovnom pozemku či práve poľovníctva. možno sme sa my ostatní len zle dívali, no nikde to tam nie je.... a spoločenstvo môže robiť len to, čo mu umožňuje zákon. o mojom práve poľovníctva si budem rozhodovať ja v zmysle ústavy a zákonov, a nie niekto iný. a už vôbec o nich nemôže nik hlasovať. rozumieme si už? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Mitko, poznam minimalne 2 reviry, ktore maju uzatvorenu zmluvu o uzivani polovneho reviru a na zhromazdeni vlastnikov pozemkov neboli vlastnici zastupeni urbarom, ale splnomocnenia od nich boli jednotlivo, pracne ziskane prave kvoli nejednoznacnosti ustanovenia paragrafu 5 zakona o polovnictve. Pokial zakon o polovnictve odkazuje na iny predpis, ktory vsak predmetnu vec neupravuje, nie je v praxi vykonatelny. Dokonca aj obciansky zakonnik hovori ako sa rozhoduje pri spravovani spolocnej nehnutelnosti, stanovuje kedy staci vacsinove rozhodnutie, ale rovnako menuje aj kedy je potrebne aj individualne rozhodnutie kazdeho spoluvlastnika spolocnej nehnutelnosti, teda kedy vacsinove rozhodnutie nepostacuje. Zo zakona o polovnictve je zrejme, ze pravo postupit uzivanie polovneho reviru je viazane na vlastnika a toto pravo nie je nijak obmedzene clenstvom v spolocnej nehnutelnosti. A to ani z dikcie zakona 97/2013 a ani z dikcie obcianskeho zakonnika, ktory by urcil, ze na konanie o postupeni uzivania pozemkov v spolocnej nehnutelnosti na ucely polovnictva pre vybor/zastupcu spolocnej nehnutelnosti postacuje vacsinove rozhodnutie. Nato, aby bola bola aplikacia paragrafu 5 ods.2 zakona o polovnictve priechodna a plne zrozumitelna podla mna treba novelu zakona 97/2013 doplnenu o pravo postupit uzivanie polovneho reviru, resp. specifikaciu kedy a za akych podmienok bude zastupca pozemkoveho spolocenstva aktivne legitimovany pravo na uzivanie PR postupit aj pri absencii splnomocnenia od vsetkych vlastnikov v spolocnej nehnutelnosti. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

... ešte raz sa opýtam, všetci ste si pozorne prečítali odst. 1 a 2 toľko omielaného § 5. nie je tam náhodou uvedené zhromaždenia o uznanie poľ. revíru ? A tá dvojka aj odvolávka na 6) tam preto musia byť, lebo ináč by nemohli vznikať nové revíri, teda okrem tých kde majú lesy, cirkev alebo aj jedna osoba a pod. 100% Na zhromaždení o užívaní (teda aj prenájme) sa rozhoduje nie podľa § 5 (teda celého, lebo to by tam vlastníci vôbec nemohli byť prítomní) ale len "postupom" podľa § 5. .... zmluva vlastníkov o využití PR okrem iného musí obsahovať aj notársku zápisnicu podľa § 5 ods. 5. a ten znie : (5)"Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou7), ktorej prílohou je listina prítomných." AKO BY PREDSEDA URBÁRU ALEBO PASIENKOVÉHO SPOLOČENSTVA CHCEL TOTO VŠETKO VYPLNIŤ V SÚLADE SO ZÁKONOM ??? Veď LÚ to musí kontroľovať pred zaevidovaním zmluvy podľa LV, podielov, splnomocnení a podpisov ..... že to LÚ nerobia viem, ale to neznamená že postupujú v súlade so zákonom. Predseda pasienkového alebo urbáru to môže vyplniť len ak bude mať Splnomocnenia od vlastníkov tak ako každý iný splnomocnený ktorý môže konať za vlastníka. Urbáre a pasienkové spoločenstva dokonca podľa mňa porušujú zákon aj tým že poberajú nájmy za prenájom výkonu práva poľovníctva od PZ a PO. §15 ods. 1 totiž znie „Dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.“ .... no a teraz si predstavte tu srandu keby som mal náhodou pravdu ... ((: ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

Stagstalker - myslím,že máme na vec podobný názor a keď sme už vkĺzli do príkladov,i keď v súvislosti s bytom (dá sa to tiež ako príklad použiť pre ilustráciu...)Teda ak nadobudneš byt (nehnuteľnosť),ktorý je vlastníctvom viacerých vlastníkov,tiež nemôžeš iba tak svojvoľne predať,prenajať,nakladať so svojou čiastkou tejto nehnuteľnosti. Pre valdo35 - čo poľovným pozemkom je a čo nie je o tom pojednáva zákon o poľovníctve, bez ohľadu na režim obhospodarovania a spravovania pozemkov,načo do toho montovať zákon 97/2013...? Nik ti právo rozhodovania neberie,máš ho...,ibaže v prípade spoločnej nehnuteľnosti s tou "samostatnosťou" je to na dlhý lakeť. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

nie, nie, nebavíme sa len tak... a tá úprava sa práva poľovníctva netýka! to je práve sranda... takže odkaz na neexistujúcu právnu úpravu. čo s tým má ústavný súd???? je to nevykonateľný zmätok v zákone, ktorý sa len niektorí snažia zneužiť k osobnému prospechu....doplním... je to odkaz na niečo, čo nemá nič spoločné s poľovným pozemkom, teda nemožno to aplikovať. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

mitko s tým sa dá súhlasiť, avšak práva a povinnosti, ktoré sa budú na mňa vzťahovať súvisia najmä s účelom, pre ktorý som do spoločenstva ako vlastník vstúpil a to v intenciách zákona 97/2013 Z.z. Z neho je zrejmé, aké práva a povinnosti ako vlastník a zároveň člen spoločenstva mám a tiež definuje rozhodovanie o čom (o akých veciach) je podmienené väčšinovým hlasovaním. Na schôdzi vlastníkov bytov predsa tiež väčšinovým hlasovaním ostatní majitelia nerozhodujú za teba o tom, komu svoj byt prenajmeš, ale len o veciach týkajúcich sa správy a obhospodarovania bytového domu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

vráťme sa k základu: bavíme sa o poľovných pozemkoch a o tom, či vlastníkovi poľovného pozemku prináleží právo rozhodovať o nájme práva poľovníctva. to je podstata. takže dám otázku: ktoré zo spoločenstiev združuje poľovné pozemky? ak združuje, tak poprosím uviesť § zákona, kde je to napísané. nech sa pohneme ďalej. a či platí, že vlastník je ten, ktorý je uvedený na liste vlastníctva. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0