ústava je základný zákon štátu a preto v rozpore s ňou nesmú byť žiadne právne predpisy nižšej právnej sily.. Čo sa týka DP, je potrebné reflektovať na to, že DP je súčasťou tzv. administratívneho trestania a keďže SPK síce predstavuje záujmovú samosprávu je každopádne komorou s núteným členstvom z tohto dôvodu DP musí byť súladný s ústavou SR a dokonca aj TZ (300/2005 z.z). Prečo je tomu tak je pomerné zložité rozpisovať, ale každopádne je to tak :) /za krátky čas bude vydaný Komentár k ZoP, kde sa tejto otázke pomerne detailne venujem/ Čo sa týka členstva v PO. Problém vidím v charaktere a zmysle takéhoto členstva. Členom sa stáva osoba po prvé z vlastného presvedčenia (teda lebo ona sama chce a má záujem združovať sa v takejto organizácii) a po druhé lebo to chcú aj ostatní členovia PO (teda lebo sa rozhodli, že na základe skúsenosti s týmto človekom, na základe jeho morálno-vôľových vlastností, či materiálnych daností a pod. sa chcú združovať). Z tohto dôvodu je preto pre mňa problémové súhlasiť s tým, že keď na schôdzi, kde sa má tento človek prezentovať svoj vlastný postoj k nejakej otázke (postoj vytvorený na základe vlastných jedinečných názorov, práve pre ktoré sa stal členom), príde za neho nejaká iná osoba (neviem či člen, či cudzinec, či poľovník alebo jeho manželka /manžel, či ktokoľvek s alebo bez poľovného lístka) a táto druhá osoba bude za neho rozhodovať. Práve toto je ten rozdiel medzi právnym úkonom, na ktorý sa môžeš nechať zastúpiť na základe plnej moci podľa OZ a možnosť účasti a rozhodovania na schôdzi. Pri právnom úkone (definíciu som uvádzal nižšie) sa nevyžadujú tvoje jedinečné vlastnosti, skúsenosti a názory – účelom právneho úkonu je dosiahnuť len následok, teda predať byt, darovať les, prenajať pozemok. Naopak pri účasti na schôdzi sú práve tieto vlastnosti podstatné a je to doslova to prečo je člen členom. Z tohto dôvodu nevidím možnosť byť na členskej schôdzi zastúpený, pokiaľ s tým stanovy výslovne nerátajú a neurčujú, že koho vlastne môžem za seba splnomocniť.. ◄ reagovať
matus66, z tvojho príspevku mi vychádza (možno sa mýlim a zle ho interpretujem) že na správne právo sa nevzťahuje ústava. a teda ani obč zákonník. a navrch majú akési stanovy. nuž ja neviem... ale ubezpečujem ťa, že aj tak zboľševizovaná nelegálna organizácia, akou je SPK, už musela meniť svoj disciplinárny poriadok, aby bol v súlade so spomínanými predpismi. popri tom je k zamysleniu, že vôbec uvádza v DP všeobecne platné právo zastupovania. nejdem to citovať, (nech to tu nezahlcujem) no ak bude treba, nie je problém. viem, o čom hovoríš, no tiež nevidím, žeby správny zákon umožňoval takúto úpravu, idúcu v konečnom dôsledku proti ústave. teda nepresvedčil si ma... ;-) ◄ reagovať
Pani apple a Stagstalker, dakujem Vam za objasnenie. ◄ reagovať
nepresvedcili ste ma :) ale hovorim, ci mate pravdu neviem.. prieskumom ZoP (274/2009), ktorý v časti týkajúcej sa poľovníckych organizácii (PO) myšlienkovo vychádza zo zákona o združovaní sa o zastupovaní na schôdi nehovori nič..preto si myslím, že to také jednoznačné, ako sa tu tvrdí nie je.. Plná moc podľa OZ je jedna vec..ale vzťahovať ju aj na hlasovanie na členskej schodzi mi nepasuje. OZ je základným právnym predpisom súkromného práva, naopak právna úprava týkajúca sa PO je zaradená medzi správne právo ktoré patrí medzi verejné právo.. Súhlasím s tým, aby sa člen mohol pre možnosť hlasovania zastúpiť, ale som presvedčený, že ak táto možnosť nebude obsiahnutá v stanovách, nebude hlasovanie platné.. ◄ reagovať
Môžeš splnomocniť kohokoľvek aj nečlena, cudzieho člena, babku, mamu, dcéru, suseda, dokonca aj právnickú osobu zastúpenú štatutárom, proste hocikoho, kto je spôsobilý na daný právny úkon v plnom rozsahu. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Viac v § 22-33b Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) ◄ reagovať
jaro, môžeš aj nečlena. a v zmysle zákona to musí akceptovať aj čl. schôdza. ◄ reagovať
Z dolunizsich prispevkov som to moc nepochopil a preto otazka.. Mozem splnomocnit NECLENA PZ !, alebo clena cudzieho PZ (nie nasho), aby ma zastupoval na nasej clenskej schodzi PZ a v rozsahu splnomocnenia vykonaval za mna ukony vratane hlasovania? Bude tento sposob zakonny a clenskou schodzou akceptovatelny, kedze sa jedna o neclena, resp. cudzieho clena? Lebo cosi mi tu nesedi. ◄ reagovať
ďakujem... a napadá ma ešte jedna na pohľad jednoduchá vec: aby nebolo zrejmé nikomu dopredu to, ako splnomocnenec bude hlasovať - pretože plnomocenstvo predkladá - , tak to, ako má hlasovať by som dal na iný list ako prílohu.... to ma napadlo teraz, ale zároveň ma nenapadá, že by to nemohlo tak byť.. :-D ◄ reagovať
Vôbec by som to nekomplikoval, v tomto má podľa mňa pravdu viac apple, aj keď nie je právnik, § je síce pokrútený, ale netreba hľadať obmedzenia tam, kde nie sú, navyše pri prakticky tak jednoduchom inštitúte ako je splnomocnenie. Pokiaľ samotný Občiansky zákonník, resp. príslušný zákon, v aplikácii ktorého sa má inštitút splnomocnenia využiť nekladie či už priamo alebo nepriamo stanovené obmedzenia podľa môjho názoru platí, že sa splnomocnenie dá použiť všeobecne a to aj spôsobom, že viac osôb splnomocní na hlasovanie osobu jednu. Iné je, keď zákon splnomocnenie obmedzuje, resp. vyžaduje k nemu dodatok ako napr. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov kde podľa § 14 ods. 6 pri zastupovaní platí, že pri zastupovaní vlastníkov na základe splnomocnení udelených na hlasovanie musí byť súčasťou splnomocnenia aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, čo neplatí, ak ide o generálnu plnú moc. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu. Osobne by som splnomocnenie na zastupovanie na členskej schôdzi overil notárom, aby nebolo neskôr napadnuteľné a jasne v ňom špecifikoval akým spôsobom má splnomocnenec hlasovať, resp. špecifikoval môj záujem, aby som zamedzil hlasovaniu splnomocnenca proti môjmu záujmu na členskej schôdzi. Toť môj názor na vec :) ◄ reagovať
agbar, odbočím... vôbec sa neriadim rozhodnutím súdov. príde na to, kto sa súdi a o čo... len na okraj: mám rozsudok, kde sudkyňa uviedla, že vlastník nemôže vypovedať zmluvu o nájme revíru, že to môže len štátny orgán. takže opatrne s rozsudkami. to len na oživenie diskusu, a ja nie som právnik... ◄ reagovať
Čím viac právnych názorov som pri tejto problematike počul, tým viac nejasností. Platí - čo právnik to iný názor :-(. Bolo by dobré, keby dal do tejto diskusie príspevok niekto, kto má s tým osobnú skúsenosť na súde. Jedného poznám a pri jeho spore súd dospel k záveru, ako som dole popísal. Skúsim sem dať to rozhodnutie, ak to bude možné. ◄ reagovať
inštitút plnomocenstva je všeobecný, aspoň podľa mňa. teda mám právo si ho uplatňovať tam, kde nie zakázaný, alebo nie je zákonom upravený ináč. príklady máš aj v OP. účasť na schôdzi nie je právnym úkonom, ale hlasovanie je uplatňovanie práv člena. a toto neupravuje žiadny zákon, teda nemôžu to upravovať ani stanovy. inštitút plnomocenstva neumožňuje vyslovovanie názorov niekde, umožňuje len a len výkon právnych úkonov, na ktoré bol splnomocnený poverený, nič viac. žiadna osobitná úprava nižšej právnej sily nemôže upravovať práva vyššej právnej normy, to si treba ujasniť! neviem, čo je ZoP, mrzí ma, no zákon o združovaní nemá s poľovníckou organizáciou nič spoločné, stačí si pozrieť hlavu II zákona 274, alebo samotný zákon o združovaní. my nie sme občianske združenie! a napriek tomu: ani 83ka neumožňuje obmedzovanie môjho práva zo zákona dať sa zastupovať. a tu nie je nič typické, uplatňujem si ho všade tam, kde mi mi to nie je zákonom upravené ináč. no chápem, že si niektorí myslia, že v poľovníctve neplatia zákony, viď stanovy spz, spk.... ◄ reagovať
apple, a myslíš, že účasť na schôdzi poľovníckej organizácii, je typickým právnym úkonom, na kt. sa dá splnomocniť podľa Občianskeho zákonníka? Nehovorím, že nie (a teda že nemáš pravdu), no presvedčený o tom nie som. Poľovnícka organizácia združuje fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva (§ 32 ods. 1 písm. a/), naopak právny úkon, na ktorý sa môžeš nechať splnomocniť podľa OZ je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ), typickým príkladom je uzatvorenie kúpnej zmluvy. Vidíš tu nejakú podobnosť? Ja veľmi nie, veď čo je to za právny úkon, keď člen PO na schôdzi vyslovuje svoj postoj k prejednávanému bodu a samotné rozhodnutie PO sa prijíma väčšinou hlasov a v mene PO. Práve pre tento rozdiel si myslím že bez osobitnej právnej úpravy (obsiahnutej priamo v stanovách PO - keďže v ZoP, resp. v zákone o združovaní nie je nič) je možnosť právneho zastúpenia na účasti a hlasovaní na schôdzi minimálne diskutabilná.. ◄ reagovať
...načo sa teda zvoláva členská schôdza, veď stačí, aby sa na nej zúčastnil predseda a mal splnomocnenie od všetkých členov...načo u nás robí estrádu parlament a iné spoločenstvá??? veď stačia plnomocenstvá... ◄ reagovať
matus66, vo všetkej úcte: ako môžu byť stanovy nad zákon? ◄ reagovať
aby sme vedeli odpovedať museli by sme vidieť stanovy tvojej poľovníckej organizácie. Ale osobne si myslím, že niekde v nich bude napísané, že "hlasuje sa len osobne" a pod. odpisané odrhovacky (málo kto pri vzniku PO totiz vypracuje stanovy "na mieru" a spravidla sa uspokojí so vzorom z netu), a teda a zastupovanie na schodzi na základe plnej moci upravene nemate. Z toho vyplyva, že pravdepodobne sa to u vas neda. (napr. u mňa áno, pretože sme to stanov vyslovne dali a vyhli sme sa tak zbytočným pochybnostia a polemíkám, či áno alebo nie). PRE AGBARA: tým že dáš plnú moc splnomocnencovi na členskej schôdzi na účasť a hlasovanie, umožníš splnomocnencovi hlasovať aj vo verejnom aj tajnom hlasovaní, iné by bolo, keby si priamo v plnej moci urobil výnimku (obmedzenie), napr. že hlasovať v tajnom hlasovaní za teba nesmie.. ých ◄ reagovať
win243, pavian, : nerozumiem.... "Ak PO nie je organizačnou zložkou SPZ" ... PO nemôže byť org zložkou! zastupovanie je možné všade, pokiaľ zákon neukladá ináč! ◄ reagovať
Plnomocenstvo je overené podpisom splnomocňujúceho, nie apple? ◄ reagovať
Ak PO nie je organizačnou zložkou SPZ, zastupovanie je možné. Na internete je množstvo vzorov plnomocenstva. ◄ reagovať
tam, kde je potrebné plnomocenstvo overiť, to ukladá zákon. v tomto prípade to zákon neukladá. no iniciatíve sa medze nekladú, ale nik -okrem zákona- nemôže takúto povinnosť uložiť, ani vyžadovať. ◄ reagovať
Apple, splnomocnenie, ak má byť hodnoverné nemá byť overené? ◄ reagovať
Ale tu by tak neslo o mna, ale ini by to mohli napadnut, ktorim by sa nepacil vysledok hlasovania z dovodu mnou nizsie uvedeneho. ◄ reagovať
ak dávam niekomu plnomocenstvo, tak mu dávam právo aj hlasovať. zvažuj, komu to dáš. ◄ reagovať
Ako by to bolo v pripade tajneho hlasovania. Nebolo by predsa mozne overit, ze ten, ktoreho som splnomocnil na hlasovanie dajme tomu "za" takto aj skutocne hlasoval a teda cele taketo tajne hlasovania so splnomocneniami budu spochybytelne a teda aj napadnutelne. Ci sa mylim, ◄ reagovať
samozrejme je to možné! vyplň plnomocenstvo v zmysle obč. zákonníka ( netreba notárske osvedčenie), do neho napíš v čom ťa má zastupovať a k čomu ho oprávňuješ. alebo môžeš urobiť generálne na všetky úkony. ◄ reagovať
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.