Finist, nenapísal si nositeľom akej informácie je chromozóm X. Každá bunka živočíšneho tela obsahuje 2 sady chromozómov, jednu od otca a jednu od matky. Jedinou výnimkou sú pohlavné bunky, ktoré majú iba 1 sadu chromozómov. Chromozóm X je nositeľom informácie pre pohlavie. Samčie jedince majú chromozómový pár XY a samičie XX. Čo sa teda týka chromozómovej dedičnosti, vplyv oboch rodičov je 50:50. Existuje ale aj mimochromozómová dedičnosť a tá sa prenáša výlučne z matky na potomka. Podiel matky na genentickej výbave potomstva JE TEDA VäČŠÍ AKO OTCA. Samozrejme na tom "chvostíku" ktorý má X a nemá Y sú uložené rôzne informácie a je možné, že je tam aj informácia pre tvorbu parožia. Pokiaľ však viem, genóm srnčej zveri ešte nikto nepreskúmal. Tieto informácie sa však dajú získať experimentálne, takže je možné, že si to niekde čítal. Mne sa tiež čosi také marí. V každom prípade, aj pri poľovnej zveri platí, že na potomstvo má väčší vplyv genofond matky ako otca. V praxi napr. všetci šlachtitelia a chovatelia psov veľmi dobre vedia, že základ chovu je kvalitná suka.
Ďalšia vec je dedivosť, t. j. v našom prípade, do akej miery sa na tvorbe parožia podiela genetická výbava a nakoľko je ovplyvnená prostredím. Tento pomer sa vyjadruje koeficientom dedivosti. Nepamätám si už jeho hodnotu, ale je dosť nízky a kvalita parožia sa dá význame ovplyvniť vonkajšími faktormi.
Je to tu napísané dosť zjednodušene tak ma prosím za nepresnosti a neúplnosť nekameňujte. ;-) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Edo opäť dobrá téma na uvedomenie si tohoto faktu.To čo píšeš je nepochybne pravda,ale akosi si neviem predstaviť nejaké kritéria odstrelu samičej zveri.Skôr si myslím, že je to v tom,ako otec vychová svojho syna,či dcéru,aby vedel,ako loví a selektuje správny hospodár.Správny hospodár si z revíru neodstráni to,čo je zdravé a života schopné a nepotrebuje na to ani žiadny predpis a nariadenie.
V našom revíri,keď sa objaví niečo veľmi dobré hospodár, alebo už niekto iný,ihneď upozorňuje ľudí na tento fakt so slovami-tam sa videla dobrá jelenica s jelienčaťom,tam som videl krásnu srnu,srnca neže ho(ju) ulovíte.Takto by to mohlo aspoň s časti fungovať.Zatiaľ pokiaľ nám to neprikazuje žiadny predpis,kritérium,nariadenie je to čisto len na disciplíne,inteligencií každého poľovníka,ktorý vstupuje do revíru zo zbraňou za účelom loviť selektívnym výberom.Lenže sú tu prídely za odrobené brigády a ten chce skoro každý,čo najväčší.Dúfam,že sa toto raz zmení a aj tie pripečené milimetre.
Som za toto,čo píšeš Edo,ale ešte by som pridal na vrch a to lov mláďat raticovej zveri podľa pohlavia.Príklad:V revíri je pomer sŕn ku srncom 1:3, v neprospech srncov.Plán lovu určuje loviť tri kusy srnčiat.Čo čert nechce ulovia sa tri srnčeky.Na ďalší rok opäť niečo podobné.Dá sa takýmto spôsom dorovnať pomer pohlavia?Neviem.Som ešte mladý začínajúci poľovník a preto poprosím starších,skúsenejších o Vaše postrehy,znalosti a názor. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

aka taka selektivita sem tam funguje. Ale je to cisto na charaktere strelca. Osobne si vyberiem radsej slabsi kus a ked vidim povedzme krasnu lan, alebo srnu tak si radsej pockam na inu. bolo by jej skody. to ze to nie je oficialne je zvlastne. ved nielen geny samcie ovplyvnuju potomstvo... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0