inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
IBO Poľovník
Trenčiansky kraj, Trenčín
chovateľská stanica
Z Jahodníckych Hájov
Žilinský kraj, Martin
Opatření proti škodám na zvěři při senoseči v Maďarsku - diskusia
PetrPaulZdravím Vás,
chtěl bych se optat, zda někdo z Vás nemá nějaké zkušenosti nebo informace, jak předchází škodám na srnčí zvěři při senoseči v Maďarsku - při jejich vysokých normovaných stavech a intenzivnímu hospodaření a zkušenostech z naší honitby musí být škody obrovské.. nebo tam maji nějaký osvědčený způsob ochrany??
díky
p.
počet hlasov: 1
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
najlepšia odpoveď
Hekler, 28.5.2014 o 14:42 udriem kladivom, ak trafím jeden z klincov budem rád .... majú podobné ustanovenia v zákone ako v našom, v našom je to § 25, páni, pozrite si písm. a až e ale hlavne f... čo bráni PZ začať používať a využívať platné znenie zákona ... prečo ak to dokážu v MR nedá sa to v SR ?????? je tragédiou ak sa poľovníci bavia o takejto téme a pritom si nenaštudujú a neuplatňujú svoje možnosti v zákone .... skúste upozorniť vodiča pri kosení lúky, že má kosiť od stredu k lesu aby zver mohla utiecť - čoho sa dožijete, sú prípady kedy takýto odborník na jednej lúke zmasakruje 10-14 srnčiat a ešte sa tým večer chváli pri pive, o drobnej zveri ani nehovorím lebo to si ani nevšimne z kabíny ... to len zver robí škody PD ? veď zver tu bola skôr ako PD, kto a čo je národným bohatstvom ? zver alebo PD ? len toľko zametajú poľnohospodári s PZ koľko si necháme ...
komentáre
Lysec, 6.1.2015 o 22:29 Namor676 - ospravedlňujem sa, ale nie je možné hovoriť o dôsledkoch bez pomenovania základných príčin...Ďakujem za pochopenie. ◄ reagovať
goret, 4.1.2015 o 21:24 Jaryk, ak lekcie za poldeci, potom radšej borovičky ako martelu. Martel, nech si pijú páni v bielych košeliach a čiernych poltopánkach tzv. "menežéri", ktorých vzťah k pôde, či už poľnej alebo lesnej, je založených hlavne na výnosoch. Borovička je vhodnejšia pre tých, ktorým nevadia zababrané montérky a zablatené čižmy. Oni síce nejako extra nevoňajú, ale lastovičky ich isto neobletia. Problém nie je v minulosti, ani vo vzdelanosti, ale v chamtivosti. ◄ reagovať
namor676, 4.1.2015 o 12:24 Vážený páni držte sa témy diskusie, nesúvisiace príspevky budú mazané, ďakujeme. ◄ reagovať
lubenko, 4.1.2015 o 10:31 Jardo dobrý a určite odborný komentar založený na znalosti problematiky polonohospodarstva a lesnictva na Slovensku a kludne si daj do profilu aj roky ,nemaš sa za čo hambit:):):):):):) ◄ reagovať
Lysec, 4.1.2015 o 9:47 Goret, Goret - a Ty si myslíš, že lesné porasty ,ktoré v našej doline ešte stoja neboli nikdy vyrúbané ? Nebodaj si tiež presvedčený (ako tie ochranárske naivky),že je to ešte stále tá pravá divočina ? Môžem Ťa uistiť, že aj tie dve rezervácie už boli riadne poznačené ťažbou a dokonca aj pastvou ! Nebuď naivný ! Príklad : Celá plocha od Sebeňovej po Hroskovú bola pred cca 70 rokmi vyťažená naraz. Ako to tam asi mohlo vyzerať ?! Nebodaj ako anglický park podľa Teba, nie ? Môžem Ti ručiť svojim krkom , že po vyťažení pôvodných porastov to vyzeralo presne tak ,ako teraz - možno až na stopy po ťažkých mechanizmoch ,lenže bohužiaľ "traktory v hore a kone po úradoch" (nože si zisti koľko bolo koní v Belej a Duliciach pred "kolektivizáciou poľnohospodárstva" a koľko ich je teraz - Janove jazdecké ale nerátaj !).A tie kone robili aj v hore. Preto sa stáročia dalo robiť v lesoch aj bez zvážnic.(Mimochodom najprogresívnejším lesníctvom mierneho klimatického pásma na svete je lesníctvo švajčiarske - a Švajčiarsko má aj najvyššiu hustotu lesnej dopravnej siete na svete. A bežného návštevníka "krásneho" Švajčiarska to ani nenapadne.) Ale malé prirovnanie - ako asi vyzerá hociktoré stavenisko - ako jeden veľký bordel .A po čase sa to dá do poriadku , odpad sa vyhodí do hory alebo do poľa či najbližšieho potoka, čosi sa splaníruje, vyseje sa tráva a vysadia stromy a kríky a po pár rokoch si ten bordel už pomaly ani nevieš predstaviť. Lesníci majú veľkú výhodu v tom , že sa snažia s prírodou spolupracovať a les je chvalabohu v tomto smere veľmi dobrým pomocníkom, kým poľnohospodári, hlavne tí súčasní (neototalitní) idú proti prírode úplne jednoznačne. A za tým čo tvrdím o študentoch poľnohospodárstva si stojím. Príklad : So mnou do jednej triedy chodil na SVŠ syn družstevníka z Koštian (bývalého kulaka). Bol na SVŠ prijatý len pod podmienkou ,že po maturite pôjde študovať na VŠP v Nitre. Ako napriemerne dobrý študent sa však na celú VŠP múdro vykašlal (hoci mal k pôde veľmi kladný vzťah už z domu). Do dôchodku išiel ako obchodný námestník PCHZ v Žiline. Mohol by som Ti vyrátať kopec ľudí, ktorí išli študovať na VŠP ,lebo na inú školu nemali a popritom nemali ani vzťah k pôde (druhým kanálom boli pedagogické inštitúty). A tak to vyzerá nielen v poľnohospodárstve ale aj v základom školstve...Zas ale pripomínam - česť výnimkám ! Je ich však "proklatě" málo... Bohužiaľ...P.S.:Za poldeci Ti môžem dať ešte nejaké lekcie. ◄ reagovať
lct-S, 3.1.2015 o 21:33 U nas sa este hospodarí na takychto švíčkoch, u nas pre strme svahy nebolo zalozene druzstvo, nerozorali medze. Rad som si to pozrel, ked sa este oralo, sialo. Lebo dnes je mozno 60 perc. zarastene trnim ◄ reagovať
lct-S, 3.1.2015 o 21:29 MatkaLC, prispevok 18.6. To je nadhera, fantazia. Potesilo to moje srdce, krasne spomienky. Dakujem. Z ktoreho roku to asi je? Este raz Dakujem. ◄ reagovať
goret, 2.1.2015 o 19:43 Jaryk, s tými najslabšími žiakmi, následnými študentmi "hnojariny", si to prehnal, alebo si sa už dávno neprešel našou dolinou a nevidel vizitku študentov "lesníckeho remesla". A asi ani iných dolinách to lepšie nebude :( Snáď nás na jar lastovičky neobletia .. ◄ reagovať
Lysec, 2.1.2015 o 15:26 Kurt - pôvodne som sa chcel nad Vašim "klenotom" povzniesť. Nerád však nad hocikým lámem hneď palicu. Preto si nemôžem odpustiť dobre mienenú poznámočku. Zrejme osobné dôvody Vás vedú k tomu , že fandíte komunite, ktorá sa od čias združstevnenia dediny (po komunisticky - "kolektivizácie poľnohospodárstva") dlhodobe vyznačuje nižšou inteligenciou - a teda zákonite aj veľmi surovým a primitívnym prístupom k hospodáreniu na poľnohospodárskej pôde (dnes sú to navyše ľudia, ktorí nimi devastovanú pôdu ani nevlastnia - majú ju od vlastníkov len prenajatú a tak sa voči nej aj správajú).Len tak na okraj musím pripomenúť, že dlhé desaťročia išli na poľnohospodárske odborné školy všetkých stupňov (od učilíšť po VŠ) študovať len tí najslabší žiaci (česť výnimkám - tým, ktorých poľnohospodárstvo naozaj zaujímalo !)- a tak to aj vyzerá. Trochu Vás možno ospravedlňuje Váš mladý vek a teda chýbajúce skúsenosti. Ak sa však človek chce niečo dozvedieť má tisíce možností nájsť si to v literatúre , alebo na Googl-i. To však môže pomôcť len vtedy,keď ten dotyčný chce. Keď nechce ,tak to je už ten najhorší prípad. Takému totiž niet pomoci. Takému je možné len pripomenúť porekadlo : "Hovoriť striebro , mlčať zlato !" Myslím, a teší ma že evidentne nie som sám, že tie lastovičky lietajú hore bruchom niekomu úplne inému... ◄ reagovať
goret, 22.12.2014 o 11:46 ak chceš použiť VLKa ako zbraň voči poľnohospodárskej loby, musíš tvrdiť, že poľovníci niečo také nechcú a sú za zachovanie status quo a lepšie vychádzať s ochranárom zo susednej dediny :) ◄ reagovať
Lysec, 22.12.2014 o 7:49 Maťka, prepáč, že až teraz som si všimol tie snímky. Kde si to vyhrabala ? To je fantázia, že sa ešte niekde tieto historické let.snímnky zachovali (Lesoprojekt ?).Zišlo by sa to dať ako námet pre "vlkárov" , nech sa konečne začnú venovať niečomu zmysluplnému ..Možno aj MŽP by to konečne prebudilo. To by sa však museli ako ekológovia aj správať a nie sa za nich len vydávať !Je jasné, že naspäť k tým švíkom sa to už nevráti, ale aj kompromis by veľa vyriešil.Ďakujem. ◄ reagovať
Lysec, 16.6.2014 o 14:01 Pomôže len jedno ! Treba rozmetať tieto obrovské neosocialistické poľnohospodárske kolosy, týchto vrahov života a biodiverzity! Treba ich rozbiť na max. 30-50 ha farmy , a týmto poskytovať dotácie len , ak budú mať svoje polia rovnomerne osiate najmenej 5-7 plodinami (Kukurica, slnečnica, repka, obilie, repa, krmoviny, TTP, zemiaky ...)a na lánoch s max. 5 ha výmerou. U nás títo chrapúni najnovšie zase začali v poliach s odstraňovaním drevinnej vegetácie a vysušovaním mokradí ako za najtvrdšieho komunizmu. Viem to porovnať , lebo niekoľko rokov som s nimi bojoval ako profesionálny pracovník št.ochrany prírody. Mám dokonca podozrenie, že na to míňajú dotačné peniaze ,ktoré ministerstvo berie z hospodárskeho výsledku Lesov SR š.p., pretože EÚ by im na takúto devastačnú činnosť peniaze asi nedala. Pozrite si na satelitných snímkach ako vyzerá poľnohospodárska krajina v Nemecku, Rakúsku, Belgicku či Francúzsku atď. a ako vyzerá u nás ! To ,že živia národ ešte neznamená, že tak môžu robiť "cez mŕtvoly",tak ako boli naučení za komančov ! ◄ reagovať
binka, 29.5.2014 o 7:56 To máš Dušane pravdu. Jen se občas stane, že strojem vezmou i ten klacek s tím alobalem. Kravám v žaludku způsobí menší škodu alobal než DVD s Predátorem II. :-) A i z toho důvodu dáváme rákosové klacky. ◄ reagovať
binka, 29.5.2014 o 6:57 My proháníme večer před hlášenou sečí. Nespoléháme na to, že najdeme srnčata. Pouze je třeba louku zapachovat a udělat trochu rachot. Pak po obvodu věšíme na cca 2 metrové klacky rákosu na 30 centimetrový provázek čtvercové kusy alobalu (25x25 cm). Efekt to má. Alobal i v lehkém větru chrastí, poletuje a ještě blýská. Přes noc si srny odvedou srnčata do klidnější části honitby. Zvěř si na to rychle zvykne, takže dřív než večer před sečí nemá toto až tak velký efekt. Rychlost žacích strojů je opravdu vysoká, jednou jsem musel se psem utéci z jetele, aby jsme nedej bože neskončili jako ta nebohá srnčata. Naopak jsem jednou na posečeném jeteli střelil ležícího srnce, který se odzadu tvářil jako konoflíkáč. Nereagoval na pískání, tak jsem střílel z 50 metrů na krk. Jaké bylo mé překvapení, když jsem k němu přišel a byl to posekaný tříletý srnec. Normálně by byla výška paroží odhadem 20 cm. Takto je měl pouze asi 3 cm nad růže, zlámané všechny běhy a vnitřní zranění.A to tenkrát u nás ještě sekali starou modrou mašinou, která jezdila pomalu¨. ◄ reagovať
goret, 29.5.2014 o 6:55 abba1, dôležitá je ovládateľnosť a veľkosť psa, aby vás zver videla, a keďže je to ešte pred kladením srnčiat, tak to nie je o ich hľadaní a ani o nejakom extra prečesávaní poľa, aby si si všetku zver nevyhnal k susedom. Ísť sa takto prejsť s nevyprázdneným psom je výhodou :) ◄ reagovať
PetrPaul, 28.5.2014 o 22:12 je to těžké..máme 3000ha - převážně polí..při seči jezdí dva traktory -každý dvě rotačky - schodou okolností na těchto traktorech jezdí kamarádi ze sdružení - takže jistě pochopíte, jaké to pro myslivce musí být.. vyzkoušeli jsem toho už dost.. - vyhánění se psama - čerstvě kladené srnče nemá pach, takže je to neúčinné - termovize - měli jsme zapujčenu termovizi za 250tis - bohužel jakmile je "cokoliv živého" překryto např trsem trávy, tak to bohužel termovize nevidí.. - akustické a světelné plašiče - minulý rok jsme zkoušeli poprvé - v klasických travách to snad účinek má, ale v jetelovém 20ha porostu je to naprosto bez účinku (a během jednoho dne bylo posečeno 10ks srnčat) takže snad mě ještě napadá použití rádií na kůlech v podvečer seče, nebo opravdu intenzivní procházení s hlukem v podvečer seče.. proto jsem se ptal na ty Maďary, protože jejich stavy zvěře jsou až k neuvěření a to mi neříkejte,že se mezi váme nenajde někdo, kdo má známé, nebo kdo střílív Maďarsku??? :) díky p. ◄ reagovať
abba1, 28.5.2014 o 21:10 goret určite, ak bude vládať a dostatočne ďaleko hľadať a samozrejme, aby neaportoval nájdené srnča ... prinášač je prinášač, musel by si chovať aj kozu na mlieko, aby si vychoval prinesené srnčatá :o) ◄ reagovať
goret, 28.5.2014 o 21:04 abba1, môžem aj retrievera, však? :) Jediné, čo sa mi na tvojom príspevku nepaci, je to o "zábavke", veď zachovanie genofondu našej zveri je ... atď ◄ reagovať
abba1, 28.5.2014 o 20:41 Hekler kto, alebo čo živí národ? Naši poľnohospodári majú tvrdé podmienky, keď chcú uspieť na trhu, takže nevyskakujme na nich z našou zábavkou. Plašiacich zariadení bolo vymyslené a skúšané veľa, ale párdňové srnča nereaguje ani na jeden, akinéza je veľmi silná, ale pred rezačkou, kosačkou neochráni.Vyháňanie tesne pred kosbou, alebo počas kosby tiež nie je veľmi účinné, nájdené srnča znova vbehne do porastu. Najlepšie sa osvedčilo vyháňanie sŕn skôr ako sa okotia, treba tam cvičiť psa - ovládateľného stavača. ◄ reagovať
lubenko, 28.5.2014 o 19:34 za mojich mladých polovnických rokov sme museli povine určený členovia prečesavat so psami luky určene na kosbu a ako hekler povedal kosilo sa vždy z opačnej strany ku lesu a myslim že aj v dnešnej dobe by to šlo ,len keby sa chcelo ◄ reagovať
rado100, 28.5.2014 o 19:00 Ja by som sa len rád spýtal, ako sa loví s traktora ktorí ide rýchlosťou cca 30km/h po poli, čo sa loví a s akou efektivitou? Pracoval som na PD ale ešte som sa s takýmto prípadom nestretol. ◄ reagovať
Hekler, 28.5.2014 o 14:42 udriem kladivom, ak trafím jeden z klincov budem rád .... majú podobné ustanovenia v zákone ako v našom, v našom je to § 25, páni, pozrite si písm. a až e ale hlavne f... čo bráni PZ začať používať a využívať platné znenie zákona ... prečo ak to dokážu v MR nedá sa to v SR ?????? je tragédiou ak sa poľovníci bavia o takejto téme a pritom si nenaštudujú a neuplatňujú svoje možnosti v zákone .... skúste upozorniť vodiča pri kosení lúky, že má kosiť od stredu k lesu aby zver mohla utiecť - čoho sa dožijete, sú prípady kedy takýto odborník na jednej lúke zmasakruje 10-14 srnčiat a ešte sa tým večer chváli pri pive, o drobnej zveri ani nehovorím lebo to si ani nevšimne z kabíny ... to len zver robí škody PD ? veď zver tu bola skôr ako PD, kto a čo je národným bohatstvom ? zver alebo PD ? len toľko zametajú poľnohospodári s PZ koľko si necháme ... ◄ reagovať
Stagstalker, 28.5.2014 o 9:29 Pred kosbou vyháňajú zver z lánov a to celkom intenzívne, v akom období presne kosia to neviem. Následne okolo lánov natiahnú "zradidlá", čiže papieriky či rôzne lesklé predmety uchytené na špagátoch popri lánoch. Videl som to v nejakej reportáži na fishing&hunting channel, práve z oblastí Maďarska kde majú srnčej plné polia. ◄ reagovať
goret, 27.5.2014 o 14:34 možno vytláčajú zver z daných plôch nie pred kosením, ale ešte pred kladením mláďat ◄ reagovať
357AS, 27.5.2014 o 12:54 Tak to je aj chyba polnohospodárov,ak pokosím zrelšiu trávu,tak pri sušení a hrabaní sena sa mi aj vyseje,a budúci rok jej bude aj bez hnojenia dostatok,ak ju pokosím nezrelú v máji,budúci rok je riedka ,lebo z nezrelého klásku semiačko nebude,lenže im ide len o satelitné snímky,aby rýchlo zinkasovali dotácie za "obhospodarený" lán. Nič iné ich nezaujíma,škoda reči. ◄ reagovať
PetrPaul, 27.5.2014 o 10:57 jenže o tom nechtěji zemědělci ani slyšet.. - že už tam pak nemají takové podíly živin, jaké by chtěli.. ◄ reagovať
357AS, 27.5.2014 o 10:41 Jednoducho,treba kosit nie v máji,ale od júna ked sú telatá väčšie a stihnú ujst,potom by mohli byt škody menšie. ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
reklama
eshop - náš tip
partneri
