Dušan ja som pisal o našich jeleniciach :):):):):):) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

goret, to je presne to, o čom píšem a čo sa zhoduje aj s literatúrou a praxou v teréne. Ak sú v zime vhodné snehové podmienky, vlci ulovia aj dospelé a zdravé jedince jelenej zveri. Túto zimu sú takéto podmienky, aj keď nie všade. Niekde je snehu iba pár centimetrov a to jeleňom nevadí. Inde je zasa snehu veľa až priveľa, napríklad vo Východných Karpatoch. V južnej polovici Slovenska, napríklad Volovské vrchy sú tento rok snehové podmienky slabé, je tam zopár centimetrov snehu, takže sa nedá zovšeobecňovať. Ale po iné roky to tak byť nemusí, stačí sa pozrieť na teplé zimy z minulých rokov. Čiže ide skôr o výnimočné a lokálne podmienky, ktoré sa v posledných rokoch až tak často nevyskytujú. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

kľud prosím, máme temer polovicu februára a jelenicu v plnej kondícii v nás v hore nestretneš, január bol fakt krutý, navyše teraz majú vlky veľmi vhodné snehové podmienky na lov a tak trénujú dorast ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Páni, doštudujte si ekológiu vlka. Vlk loví predovšetkým takú zver, pri love ktorej vydáva minimum energie. Nebude naháňať zbytočne jelenicu v plnej kondícii, keď šanca, že ju uloví je minimálna. To je jednoducho tak, s tým sa zmierte. To zariadila evolúcia. Ak by vlk ulovil všetko, na čo sa pozrie, tak by naozaj hrozilo, že tú zver vyhubí. Evolúcia to zariadila inak. Najmenšiu šancu vlkom uniknúť majú mladé jedince, staršie jedince, choré alebo poranené jedince. Tie idú na radu prvé. O poranených jedincov nie je núdza. Poľovníci často zver postrelia a nedohľadajú. A občas sa aj vlkovi pošťastí vďaka jeho inteligencii zahnať aj zdravé dospelé zviera v plnej kondícii do úzkych, hlavne, ak to umožňuje konfigurácia terénu, alebo v zime snehové podmienky. Prestaňte už šíriť bludy o tom, že vlk sa živí hlavne jedincami v plnej kondícii. U diviakov vlk vyslovene uprednostňuje mladé kusy, teda hlavne lanštiaky. To sú fakty. A keď to neovládate, tak radšej mlčte, lebo toto sa počúvať jednoducho nedá. Nevzdelanosť je cesta do pekla. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

prestarnute a chore to je ešte horšie ako zoslabnute,ty si môžeš opravdu s týn p.Begalom podat ruky.prosto píšeš tak ako to tebe a všetkým pseudoochranarom pasuje a chod už dačo robit nech ta nemusime živit,chlap v 47 rokoch by mal byt pracovne aktivný a nie sedet u PC,jedine že by si bol chorí ,tak potom ta len treba lutovat a potom tvoje komentare dávaju zmysel ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

odkaz ... toto vymyslel turiecfoto.sk ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

marekeram,už som ti raz povedal že naša zver je vo vynikajucej kondici,polujem tu už 30 rokou,ale zoslabnutu zver som videl hadam trikrat a to za tuhej zimy,všetka strhnuta zver bola zdrava ,srnčia a diviača deto,tak už sa konečne preber a že vraj polovnik,kolko ti platí Lukač ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Pud vlka, podobne ako je to aj pri malych selmach je nastaveny tak, ze v prip. lahko dostupnej koristi dochadza k nadmernemu zabijaniu. Kedze caste utoky na korist byvaju neuspesne, vlk sa snazi o zabezpecenie si akoby potravy do zasoby. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Trvať na 3 ročnom moratóriu lovu vlkov môže len človek, ktorý nemá žiadne vedomosti o problematike lovu a manažmentu vlka na Slovensku. Od roku 1975 od kedy bola prijatá čiastočná ochrana vlka na Slovensku nebol zaznamenaný žiaden radikálny pokles jeho stavov, naopak pri neobmedzenom 5 mesačnom love a 7 mesačnej ochrane sa vlk rozšíril z územia SV Slovenska na stredné a severné Slovensko, čo hovorí samo za seba, len anonymovi z bystrice to nie je jasné, sú to základné fakty, ktoré nikto nedokáže zvrátiť. Každému znalému v tejto problematike je úplne jasné, že pri vykonávaní tak obmedzeného lovu ako prebieha teraz dochádza k pomerne veľkému nárastu vlčích populácii a len hluchý a slepý človek, odtrhnutý od prírody a reality môže tvrdiť, že tomu tak nie je a je potrebné moratórium, pritom je úplne evidentné, že aj pri podstatne vyššom love ako je teraz došlo vždy k zachovaniu dostatočnej početnosti v prírode. Záver je jasný, monitoring a zisťovanie početnosti vlčej populácie na Slovensku nevylučuje jeho lov tak ako je vykonávaný teraz, práve naopak, je veľmi pravdepodobné, že na základe monitoringu tu dôjde k zvýšeniu kvóty a zrušeniu územnej ochrany, samozrejme nechcem dopredu prejudikovať konečné výsledky ale všetky indície nám naznačujú, že je oprávnené sa domnievať, že situácia bude značne podobná s tou akú sme zistili u medveďa. Moratórium sa logický môže uplatniť v prípadoch ak by bola početnosť na hranici prežitia, tam má svoje opodstatnenie, ale určite nie u vlka pri stavoch akých sme svedkami teraz. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

goret, to je samozrejme niečo iné, s tým by som nemal problém ani ja súhlasiť. To by mohol byť jeden z návrhov, ako ten dokument vylepšiť. Dalo by sa to urobiť veľmi jednoducho: Zrušiť príspevok 265 000 EUR, ktorý je v "Programe" plánovaný na telemetriu a rozdeliť to medzi poľovné revíry, kde sa vlk vyskytuje. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Lysec, jedina vec co by ma zaujimala, co Vas viedlo k tomu, ze mate pocit ze s prispevkami marekeram suhlasim a ze by som im dal hlas? BTW v tejto diskusii som dal jediny 1 hlas prispevku a to Stagstalker. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

goret, asi Vás nepoteším. Súhlasím totiž s tým čo je napísané v "Programe" na strane 44: Opatrenia v oblasti legislatívy: "Z dotknutých právnych predpisov odstrániť pojem škoda na zveri spôsobená vlkom dravým a pojem náhrada škody za vlkom strhnutej voľne žijúcej zveri." Náhrada škody sa bude týkať iba škody na vlkmi strhnutých hospodárskych zvieratách. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

K Lysec, dnes o 14:13, takéto príspevky znevažujú a oslabujú aj teba samého. Pozn. guľáš mám sľúbený až 4.3., možno aj s pivom :) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

ak by to niekto myslel s ochranou vlka skutočne poctivo, poctivo by pristupoval aj k náhradám škôd, pravidlo náhrady škody nie je nič zvláštne ani zložité ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

marekerama treba (samozrejme len s jeho suhlasom) umiestnit s tromi vlkmi do voliery povedzme na tyzden a uvidi sa, ci su vlci schopni zozrat aj posledny kus. PS- marekeram, suhlasis? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

marekeram, vlk je vrcholovy predator, nema v nasich podmienkach prirodzeneho nepriatela, teda nie je koristou pre ziadneho ineho dravca. Vy ste napisali "U nás nie sú vlci izolovaní a nehrozí inbreeding. U nás je fungujúca populácia vlkov a vždy bola." a zaroven ste napisali, ze na ostrove vlastne ich stavy a takmer vyhubenie zapricinila izolacia, inbreeding a nasledne z toho vyplyvajuce chcoroby. Kedze v nasom teritoriu nie je vlk izolovany, nehrozi mu inbreeding a s neho vyplyvajuce Vami uvedene potencialne vyhynutie, kto podla Vas ma regulovat ich stav? Alebo ho regulovat netreba? Alebo si stym poradi priroda sama ako s lykozrutom? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

A ktorou časťou svojho príspevku si vyvrátil moje tvrdenie, že netreba z vlka robiť uvedomelého samoregulátora svojich počtov, pretože v podmienkach napr. uzatvoreného územia (predstavme si ho ako veľmi veľkú zvernicu) svoju korisť zožerie, lebo hlad je proste taký."? Na toto netreba žiaden výskum, o chvíľu bude treba výskum aj na to, že je vlk šelma. Začína ma iritovať, aby sa každá blbosť, vekmi a praxou overená a fungujúca musela podkladať výskumom. Podobne to bolo aj s medveďom, kde čísla prezentované poľovníkmi (Hečlo a spol.) boli "pseudoochranármi" akceptované až potom, ako sa porátali medvede cez DNA, pričom výsledky sú takmer zhodné. Dovtedy to boli "ničím nepodložené poľovnícke fabulácie" samozrejme nadnesené, aby sme mohli strieľať o 106. A to tí páni vychádzali len z praxe a pozorovaní a troška matematiky. Vlk nedokáže svoje stavy uvedomele regulovať, v tebou popísanom príspevku boli jeho stavy zregulované vplyvom choroby,odstrelu a prírody a uvedom si, že pokiaľ chceš argumentovať tým ako sa príroda so všetkým sama vysporiada, musíš vybrať príklad silne urbanizovanej krajiny s podmienkami ako SR, kde človek do diania v prírode aktívne zasahuje a nie ostrov Isle Royale, ktorý je národným parkom s populáciou ľudí 0, slovom NULA. V tebou popísanom prípade sa jedná o územie kde bolo 20-25 vlkov a asi 600 losov, kde je normálne, že vlk svoju korisť všetku nezožerie, apropo tvrdím to aj vo svojom príspevku nižšie (..."vlkov je v porovnaní s ostatnou zverou značne menej, čiže v pomere natality vlkov a natality ich koristi podľa mňa nehrozí, aby si svoju korisť dokázali pri súčasných stavoch vyloviť"). V slovenských podmienkach je prax taká, že vlčia svorka vtrhne do revíru, strhne čo môže bez ohľadu nato, či je to srna alebo chovný 14 torák a keď je dostupnosť potravy horšia a lov náročnejší (napr. aj z dôvodu migrácie zveri z daného územia) idú ďalej. Čím vyššia populácia vlka je, tým je širší jeho areál a tým väčší zásah do stavov zveri robia, čo je markantne cítiť najmä v oblastiach s účelovým chovom jelenej zveri akou je Poľana. Poľana je vytvorená na chov jeleňov, nie vlkov. Preto musí byť podľa môjho názoru populácia vlka stabilná, ale v takom počte, aby nevyvíjal nadmerný predačný tlak na zver podliehajúcu poľovníckemu plánovaniu, ako som uviedol, v tomto má vlk smolu, pretože ťahá za kratší koniec a nikto nebude obetovávať roky chovateľského úsilia, tradícii a zvykov len preto, aby tu pobehovalo xy vlkov. Slovensko nepotrebuje 3000 vlkov, Slovensko potrebuje stabilnú populáciu vlka, ktorá je tu podľa môjho názoru aj v súčasnosti a preto považujem dnešný stav za takmer ideálny s výnimkou územných obmedzení lovu, lebo dané územia sú často územia s najväčším výskytom vlka a v praxi to potom vyzerá tak, že v oblastiach, kde vlk stabilne usídlený nie je (hoc tam má vhodné podmienky) sa pri náhodnom stretnutí vystrelí a v oblastiach kde je ho dostatok je zakázané ho loviť. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 7

Inak ešte doplním, miso111, že Ste si práve strelil vlastný gól: "Samozrejme ak do toho nevstúpi pár mudrlantov s nejakým bombastickým nápadom na oživenie vlčej populácie. A presne na tomto princípe funguje aj bezbrehá ochrana akéhokoľvek bez problémov profitujúceho druhu v súčasnosti v našich podmienkach urbanizovanej krajiny..." ... Mudrlanti sa totiž nachádzajú tak medzi ochranármi, ako aj medzi poľovníkmi. Vlci prišli na ostrov po ľade prirodzene, teda nešlo o introdukciu, teda išlo o prirodzený proces. Začal sa výskum, čo spôsobí, ak je vlk a jeho korisť spoločne na izolovanom mieste. Výskum potvrdil, že izolácia vlka s jeho korisťou nespôsobí vyhubenie koristi. Izolácia spôsobí vyhynutie vlka. Takže ak by všetko šlo prirodzene, vlk by z ostrova opäť zmizol. Pár mudrlantov chce ale pokračovať vo výskume, tak plánujú vlkov na ostrov vypustiť, aby výskum mohol pokračovať. To je už umelý zásah do ekosystému. Ale čo iného, ako umelý zásah do ekosystému je lov vlkov na Slovensku? U nás nie sú vlci izolovaní a nehrozí inbreeding. U nás je fungujúca populácia vlkov a vždy bola. Vlk je u nás pôvodným druhom. A tu príde pár mudrlantov a idú vlka regulovať bez toho, aby poznali, v akom stave je jeho populácia. Vlk nie je diviak, ktorých sú desaťtisíce. Pri diviačej zveri nepotrebujeme presne poznať ich počty, lebo ich je skutočne "veľa", stačí hrubý odhad. Vlk je čosi iné, je to vrcholový predátor a počty vlkov sa dajú rátať na niekoľko stoviek. Jeho populácia je tak oveľa citlivejšia a zraniteľnejšia na ľudské zásahy, ako populácia diviakov. Preto treba vedieť, v akom stave je populácia vlkov a až potom sa rozhodovať, koľko ich povolíme uloviť a či vôbec povolíme. Nemôže prísť mudrlant a povedať bez znalostí populácie vlka, že kvóta bude povedzme 80. To je nezodpovedný prístup. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

miso111 ??? Príklad Isle Royale ukazuje, že ak sa vlci uzatvoria so svojou korisťou na izolované miesto, akým bol ostrov Isle Royale, tak vlci nespôsobia vyhubenie svojej koristi, ako sa nám tu snažil podsunúť pán Stagstalker. Tým je názor pána Stagstalkera vyvrátený. Vedľajšie efekty inbreedingu sú iba dôsledkom izolácie populácie vlka, čo nutne viedlo ku skolabovaniu vlkov na ostrove vplyvom chorôb - parvoviróza. To je už ale dabata o úplne inom probléme. Príklad som dával preto, aby som poukázal na fakt, že vlci svoju korisť nevyhubia, ak sú s ňou kdesi izolovaní a uzatvorení. ... Informácia z decembra 2016: Správa národného parku plánuje na Isle Royale vypustiť v priebehu 3 rokov 20 až 30 vlkov, aby nedošlo k zániku vlčej populácie na ostrove. .... Inak povedané, na izolovanom mieste, kde žijú vlci a ich korisť spoločne, nehrozí, žeby vlci korisť vyhubili, práve naopak, v dôsledku izolácie populácie vlka hrozí vyhynutie vlkov. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Stagstalker, k tomuto: "netreba z vlka robiť uvedomelého samoregulátora svojich počtov, pretože v podmienkach napr. uzatvoreného územia (predstavme si ho ako veľmi veľkú zvernicu) svoju korisť zožerie, hlad je proste taký." ... To je Váš názor, ale čím ho máte podložený? Asi ničím. Na to treba výskum, ktorý by to potvrdil, alebo vyvrátil. Treba trochu pohľadať v literatúre, lebo taký výskum sa dlhodobo realizuje. Počul Ste už niečo o vlkoch na Isle Royale? V rokoch 1948-49 prešlo niekoľko vlkov po ľade z pevniny na ostrov Isle Royale na jazere Lake Superior medzi Kanadou a USA. Okrem losov tu nežili žiadne väčšie zvieratá, ktoré by sa mohli stať ich korisťou. Od roku 1959 začali stavy vlkov aj losov každoročne stúpať . Vtedy tam žilo 20 vlkov a vyše 600 losov. Začiatkom roku 1960 sa losom narodilo veľké množstvo dvojčiat a po odstrele niekoľkých vlkov začala populácia losov ešte viac stúpať. Zatiaľ, čo počet vlkov sa pohyboval od 20 do 25, čo bola stagnácia populácie, losi sa rozmnožili na 1200 kusov. Čoskoro však losi už nemohli nájsť dostatok potravy a tak počet narodených dvojčiat poklesol. V rokoch 1969-1972 boli veľmi tuhé zimy. V týchto zimách vlkom padlo za obeť veľa losích mláďat, takže sa aj celkový počet losov značne znížil. Súčasne sa zvýšil počet bobrov žijúcich na ostrove, takže vlci mali zaistený dostatočný prísun potravy po celý rok a rozmnožili sa. V roku 1980 ich tu žilo 50 kusov, ale hneď behom nasledujúceho roku okolo 40% vlkov pomrelo, pravdepodobne vplyvom inbreedingu (príbuzenské párenie) a zníženej odolnosti proti ochoreniam - prišla parvoviróza. Jednou z príčin mohla byť stála vnútrodruhová konkurencia a z nej vyplývajúce stresové faktory spôsobené premnožením. Príroda tak sama regulovala stavy tak losov, ako aj vlkov. V súčasnosti je populácia vlka na Isle Royale vo veľmi zlom stave a pravdepodoobne neprežije. Vedci potvrdzujú, že pokles resp. zánik populácie vlčej koristi má veľa príčin, nikdy nie len jednu. Záleži veľa na tom, či vlci v danej oblasti lovia iba túto jednu korisť, alebo aj iné druhy, či rovnakú korisť lovia aj iné predátory, aká je hustota populácie koristi a vlkov, či sa menia, alebo nemenia životné podmienky a podnebie. Vlci na ostrove Isle Royale žili vedľa najhustejšej populácie losov na svete. Napriek tomu, že losi tu boli hlavnou korisťou vlkov, nedochádzalo k žiadnym podstatným zmenám v stave losov. A ani veľkosť vlčích svoriek sa pri pomerne ľahkej dostupnosti koristi nezväčšovala. Ale predsa sa niečo stalo: Izolovaná ostrovná populácia tunajších vlkov bola zdecimovaná následkom rozšírenia parvovirózy a počet losov rapídne vzrástol. Vlci tu boli limitujúcim faktorom počtu losov. So stúpajúcim počtom losov postupne mizli v zime jedle balzamové, ktoré boli ich hlavnou potravou. Došlo k reťazovaj reakcii ovplyvňujúcej život celého ostrova, na ktorej je vidieť celistvosť a previazanosť celého ekosystému. Prítomnosť vlkov neovplyvňuje iba počet a druh koristi, ale celé časti ekosystémov, ktoré s nimi zdanlivo nemajú nič spoločné. Keby parvoviróza vlkov takmer nezlikvidovala, fungoval by ekosystém ostrova Isle Royale pravdepodobne bez problémov naďalej. odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0