odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Bolo to v i správach na STV, dokonca s komentárom, že predčasne prebudené medvede. To video tu kolovalo niekedy na začiatku zimného obdobia. No bolo k tomu treba vymyslieť nejaký novší príbeh, aby mohol byť Balaž a Grobauer v telke :) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Keď stratia plachosť, v noci by som sa von veru nešiel vyšťaťodkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

tuším ,že 21ks ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

dobre podkutý kôň na prácu v hore sa našich mini svoriek nezľakne a ak sú 2 a postavia sa zadkami od seba, tak vlky môžu zažiť letecký deň ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Sinko - ten kôň už asi nemal geneticky o nebezpečenstve z titulu vlkov ani potuchy a oni boli tou jeho, z nevedomosti plynúcou "odvahou" takí šokovaní ,že úplne zabudli na svoju "predačnú úlohu.Tiež sa mohlo jednať o pokus niekde vo vlčej obore s mladou a umele odchovanou svorkou.Ten druhý prípad môže byť podobný,lenže svoju úlohu tam mohol zohrať aj strach vlka z hluku, ktorý vydával dosť masívny zvonec na krku ovce.Najpravdepodobnejšie sa mi však vidí, že sa jedná o pseudoochranársku propagandu pre blbečkov typu Homo panelacus o "holubičej" povahe vlka ... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 6

Výnimočne s marekeramom v prípade KMO súhlasím,ale či to bude platiť aj v prípade AMO to sa ešte ukáže.Bohdaj by to bola pravda.Lenže štatistiku škôd na domácich zvieratách môže u nás skresľovať aj situácia s dobytkom.Koľko dobytka sa ešte u nás voľne pasie ? Podľa mojich miestnych skúseností dojnice sa chovajú väčšinou celoročne na maštaliach,von sa dostanú len ked sú teľné.(A potom ,mimochodom, produkujú to slovenské "kvalitné" mlieko,ktoré by sme mali uprednostňovať...).Oviec i jalovíc ubudlo rapídne a pasú sa prakticky daleko od lesných komplexov .Takže tie nízke škody na domácom statku môžu mať aj tieto dôvody.A ešte tak porozmýšľať nad niečím, čo by vlka po väčšinu roka ozaj účinne chránilo pred nelegálnym lovom.Myslenie však bolí a našich nasprostastých pseudoochranárov osobitne... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Pri všetkej úcte pán goret, to, čo ste napísal je nezmysel: "Ak však v tomto systéme nepôsobí len prirodzená korisť (volne žijúce zvieratá) ale aj ľahšie dostupná korisť (hospodárske zvieratá), nie je ťažké uhádnuť na čo sa predátor zameria pri šetrení energie." ... To je iba vaša domnienka a okrem toho to nie je hádanka, takéto veci sa nehádajú, ale vedecky skúmajú. Treba seriózne údaje a nie z prsta vycucané dohady a hypotézy. Aká je pravda? Výskumník vlkov Slavomír Finďo píše: "Nemá to veľmi logiku, pretože vlk obyčajne vysoké škody spôsobuje na hospodárskych zvieratách tam, kde je nedostatok divej koristi. Napr. v mediteránnej oblasti, ako Grécko, Španielsko, Portugalsko až 80 percent potravy tvoria hospodárske zvieratá. U nás je to iné. Treba dodať, že v ostatnom desaťročí u nás dosiahli početné stavy raticovej zveri historické maximá. Také vysoké počty diviačej, jelenej a srnčej zveri neboli nikdy v minulosti na území Slovenska evidované. Táto skutočnosť nesie so sebou aj ekonomické dôsledky v podobe vysokých škôd na lesných porastoch a poľnohospodárskych plodinách." ... a ďalej píše: "V minulosti sa nám naskytla možnosť posúdiť účinok vlka na priebeh klasického moru ošípaných u diviačej zveri. Na Slovensku žije diviak prakticky na celom území a vlk žije len na 40% územia štátu. V južnej časti Slovenska za doteraz celkom neobjasnených okolností v populácii diviakov prepukol klasický mor ošípaných. Táto vysoko infekčná choroba sa rýchlo šírila do iných oblastí, no územia osídlené vlkmi postihla minimálne. Tento poznatok sa prejavil zreteľne v následnosti viacerých rokov. Diviačia zver je druhou najvýznamnejšou zložkou potravy vlka, pričom mladé jedince, ktoré boli zároveň aj hlavným zdrojom nákazy, sú ľahkou korisťou najmä v čriedach, kde poľovníci odlovili dospelé diviaky, čím sa narušila ochrana čriedy. Okrem toho choré diviaky boli vždy ľahkou korisťou. Vlky týmto spôsobom popri intenzívnych asanačných opatreniach vykonávaných Štátnou veterinárnou správou a poľovníkmi, prispeli k odstráneniu klasického moru ošípaných v populácii diviakov." ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Starsí článok zo švédska odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Poznámka v "odborným" článkom o tom ako nás vlky môžu ochrániť pred škodami spôsobovanými rozmnoženou diviačou a jeleňou zverou: systémy dravec - korisť vykazujú isté populačné oscilácie (kmitania). Početnosť (dostupnosť) koristi stimuluje predátora, zvyšovanie početnosti predátora inhibuje korisť (pozitívna spätná väzba). Ak však v tomto systéme nepôsobí len prirodzená korisť (volne žijúce zvieratá) ale aj ľahšie dostupná korisť (hospodárske zvieratá), nie je ťažké uhádnuť na čo sa predátor zameria pri šetrení energie (prirodzená vlastnosť všetkých živých organizmov okrem ľudí túžiacich po obdive a sláve). Takže vážení "vlko-ochranári" ak chcete, aby bolo pravdou vaše tvrdenie o tom ako nás vlky ochránia pred škodami páchanými jeleňmi a diviakmi a i pred AMO (najnovším plaši-hitom senzáciechtivých médií) treba v daných lokalitách výrazne zredukovať početnosť a dostupnosť hospodárskych zvierat, lebo prekonať ohradu, či okabátiť strážneho psa je vždy jednoduchšie ako dolapiť jeleňa. Skôr než do senzáciechtivých médií vypustíte podobnú hlášku, skúste si správanie daného systému nasimulovať. Myslím, že ten váš náčelník, vzhľadom na jeho pôvodné povolanie, by vám v tom mohol vedieť poradiť. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 6

Goret ma pravdu Sibir je jedna velka planina ,lebo inak Tundra ,lebo tajga ohraničená pohorím najvišší vrch ma tuším 4500 m a su tam vo velkom množstve rozšírené mokrade,Aljaška deto i ked tie hory su trochu vyššie ale tam sa vlky moc nezdržujú ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Sever Poľska je prevažne nížinatý. V podstate aj celá severná Ázia (Sibír) je jedna veľká nížina a pozrite si ako vyzerá Aljaška odkaz . Vlk z nížin (rovín) je ten druh vlka, ktorého málo členitý terén donútil loviť v početnejších kolektívoch (svorkách). A svorka, čím je početnejšia, tým je menej plachšia, aj človečia :) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

M98 - kríženie vlka s domácim psom je reálne (ved je to vlastne ten istý druh) i keď odborníci aj "odborníci" tvrdia, že k tomu dochádza len výnimočne tam, kde sú vlci vystrieľaní a nemajú k páreniu dosť vlastných súkmeňovcov.Tvrdia tiež,že najlepšia ochrana pred hybridmi je mať len čistých vlkov - ktorí psov vydrhnú.Lenže prípad kríženia popisovaný kanadským zoologom Mowattom v jeho knihe "Nehaňte vlka" mi ako výnimočný vôbec nepripadá (beta vlk z kompletnej svorky sa po dlhšej dobe dvorenia,spáril so sučkou eskym.saňového psa).Eskymáci a severní Indiáni vraj úmyselne uväzovali mimo obydlí honcujúce sa sučky svojich saňových pov, lebo krížence získavali silu, skromnosť a vytrvalosť vlka.Karpatský vlk bol použitý ako genetický základ pri vyšľachtení tzv.čs.vlčiaka atd.Takže ja tomu verím ,navyše ak sa v mieste kde sa prípad stal dlhšiu dobu vlk neloví (o čom však silne pochybujem).Svoje mohol zohrať aj hlad (sám som na snehu sledoval, ked v noci po spoločnej poľovačke niekoľko vlkov sledovalo pofarbené stopy po ťahaní a odvoze ulovenej zveri niekoľko km až na hlavnú Ľubochniansku dolinu).Tvrdeniu, že existuje nejaká forma nížinného vlka neverím. Existuje len rozdielny terén, ktorý vlkovi vyhovuje a taký ktorý mu nevyhovuje,resp.vyhovuje menej.Prví vlci sa napr. vo V.Fatre objavili v r.1982.Popritom už niekoľko rokov predtým sa usadili v Kremnických vrchoch, Ziari a na Orave,čiže všade naokolo.Môj názor je taký, že príčinou ich "meškania" bol príliš členitý terén V.Fatry i keď potravy tam bolo pre nich určite viac ako napr.na Hornej Orave.Zrejme ani vlk neznáša , ked mu pri behu v strmých svahoch príliš vykrúca "členky"...A zabudol som dodať, že o prirodzenom pôvode niektorých populácií vlka (napr.v SRN,ale aj ČR) sa dosť pochybuje.Takže ak sa jednalo o vlka z umelého odchovu tak to nie je strata plachosti,ale synantropné správanie, lebo ten vlk plachý nikdy nebol... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

M98 - inak tá pani zoologička sa po niekoľkých rokoch zamestnania na Správe NP V.Fatra preslávila bonmotom : "Tak už som konečne aj ja videla medveďa vo voľnej prírode !".... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

K 17.1. 44kusov. Z toho 4 úhyn. Na pobavenie odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

vieš hurky oni tí pseudoochranáry vidia len to čo chcú vidieť,myslíš že Baláž ,Kaliský ,Lukáč ,Grichová vidia niečo viacej?????? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Nie som poľovník, ale článok je podľa mňa veľmi tentenčný píšuci o zdecimovanej populácii vlka u nás: odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

prečo sa loví vlk ,paní zoologička moc nezvladla a to že len vdaka vlkovi u nas nieje mor ošípaných nezvladla vôbec ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1