inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
HEMING s.r.o.
Bratislavský kraj, Bratislava
chovateľská stanica
Chovateľská stanica z Hradištnice
Trenčiansky kraj, Dolné Vestenice
Hlucháň a tetrov - diskusia
alfaVyjadrite svoj názor k tejto čoraz vzácnejšej zveri, ktorá patrí do našej prírody. Vaše zážitky, stavy v revíri, názory na jej chov a rozmnožovanie v zajatí
počet hlasov: 3
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
najlepšia odpoveď
vlado18, 10.5.2018 o 6:53 Tiež mám dojem , že hlucháň je len prostriedok k dosiahnutiu primárneho cieľa a tým je podstatné zvýšenie výmery bezzásahových území. Z mojich dlhoročných skúseností viem, že hlucháň má u nás najlepšie tokaniská v hospodárskych lesoch - tam kde sa pomiestne spracovala kalamita a porasty sú výrazne rozvoľnené. Nastúpilo tam prirodzené zmladenie smreka a pre hlucháňa viac netreba - priestor na vzlet potrava a prehľad v biotope. Orientuje sa výrazne zrakom a potrebuje mať prehľad.Teda žiadne prírodné lesy ! Nerozumiem politike tohto štátu. Je tu evidentná snaha na vidieku nerobiť nič a všetkých ľudí vyhnať do automobiliek. Ale rozumní ľudia vo Švajčiarsku platia ťažké dotácie ľuďom, ktorí sú ochotní ostať v "divočine", ďaleko od vymožeností civilizovaného sveta a starať sa o krajinu. Kosiť , chovať dobytok starať sa o lesy. My hlupáci na Slovensku si musíme natvrdo naraziť hlavu o múr , namiesto toho , aby sme si zobrali ponaučenie z krajín, ktoré týmto už dávno prešli. A najmúdrejší sú tí, čo v lese ani poriadne neboli, žiadneho hlucháňa nevideli , ale majú perfektné vedomosti načerpané z internetu, ktoré píšu im podobní diletanti. Slovenskóóó.
komentáre
vladimir82, 15.11.2020 o 14:59 Aj ja mám malú skúsenosť s mraveniskami v zahraničí. Pred 5 rokmi som bol na turistike v talianskych Dolomitoch Cinque Torri, je to pár kilometrová prechádzka, od parkoviska po cieľ som rátal mraveniská popri ceste, 27 - len popri ceste! Na južnej strane Nízkych Tatier na úseku o rozlohe asi 1300 ha kde pracujem a poľujem viem o jednom, myslím mravenisko mravca lesného-formica rufa. ◄ reagovať
Lysec, 15.11.2020 o 14:03 Reakcia na príspevok od cita, 15.11.2020 o 10:36 :
Chystal som sa na to už dlhšie ...
Nedalo mi a krvopotne som preložil pár viet z publikácie slovinského autora Vitomira Mikuletiča "Gozdne kure " (Lesné kury), vydanej Slovinským poľovníckym zväzom v r.1984. Uvedený autor na str. 41 reprodukuje závery Fuchslbergera (1956) a Lindnera (bez letopočtu) zo skúmania zažívacieho traktu hlucháňov (hrvoľov a žalúdkov).
A na margo potravy hlucháních kuriatok tam doslova uvádza : Pri kuriatkach (skúmali sa hrvole a žalúdky 23 kuriatok ) prevládala potrava živočíšneho pôvodu , predovšetkým mravce (!)
Podľa autorov slovenského "Programu záchrany hlucháňa" (ďalej len "Program"),však hlavnou zložkou potravy kuriatok do 5 - 7 týždňa veku sú vraj húsenice rôznych motýľov, žijúcich na čučoriedkach ( autor Wegge )...Publikáciu V. Mikuletiča v zozname použitej literatúry vôbec neuvádzajú...V zozname použitej literatúry však neuvádzajú ani spomínaného Fuchslbergera a Lindnera ,čo je zarážajúce ,pretože všetky Weggeho práce boli publikované v r.1986 a neskôr,čiže určite až po Fuchslbergerovi ,Lindnerovi a Mikuletičovi !!!
A dovolím si tvrdiť, že zatajovanie zistení týchto autorov nie je náhoda ,ale úmysel . A príčina tohto zatajovania sa volá Ursus arctos ,čiže náš dobre známy medveď hnedý. Ak by totiž pripustili, že strategickou potravou malých hluchánčat sú mravce ,museli by sa zaujímať o to, či je tých mravcov v našich biotopoch hlucháňa dostatok. A keďže mravcov je u nás už dobrých 40 rokov akútny nedostatok ,museli by sa zaujímať aj o to, čo je toho príčinou. Nuž a tou hlavnou príčinou je u nás jednoznačne (údajne vzácny a už "vôbec nie premnožený" ) zákonom chránený medveď ,ktorý kvôli mravčím larvám a kuklám doslova vyhladil kolónie veľkých lesných mravcov až natoľko, že dnes na Slovensku v biotope medveďa sú vzácnejšie mraveniská než medveď samotný. O hlucháňovi ani nehovoriac...Podľa mojich skúseností z ostatného decénia životnosť mravčekmi horko ťažko postaveného mraveniska nedosahuje ani 30 dní. Najneskôr do tejto doby nejaký (podľa na hlavu chorých pseudo ochranárov veľmi vzácny a teda zriedkavo sa vyskytujúci) medveď mravenisko nájde a zrejme pokiaľ sa tak stane na začiatku či na konci vegetačného obdobia chvíle mraveniska sú zrátané .Medveď ho doslova zničí (žiadny div, že hustota mravenísk u nás pomaly nedosahuje ani jedno mravenisko na 100 ha ...Aký to paradox oproti susedným Alpám (tam je hlucháňov toľko, že ich ešte stále lovia),kde nájdete mravenisko doslova na každých 15-25 metroch (kým v Alpách je to až 30 mravenísk na jednom jedinom hektári! ) Pochopiteľne , nemajú tam medveďa...A m.i. ,v lesoch nepoznajú ani pojem premnoženia podkôrnikov. Náhoda ?! Podľa tých debilkov čo sa za ekológov považujú ,alebo vydávajú ,v tomto prípade tu zrejme neplatí základná ekologická axioma ,podľa ktorej všetko so všetkým súvisí. Resp.platí, ale nie v prípade medveďa.Prečo ? Lebo -- medveď ! A hotovo ! (A ak nájdete iný prípad ,kde premnožený chránený druh spôsobuje škody - tak tá axioma neplatí ani v tom prípade ! Prečo ? Lebo - napr.bobor...A hotovo!)
Ale to nie je všetko : autori "Programu" nielen ,že siahli po účelovom zatajovaní ,ale dokonca aj klamú ! V otázke potravy kuriatok po 5- 7 týždni života uvádzajú ,že od tohto obdobia sa kuriatka živia hlavne rastlinnou potravou, pričom ako hlavné druhy tu okrem Vaccínií (čučoriedka,brusnica,vres ...) uvádzajú kvety črmeľa lúčneho (Melampyrum pratense) a vresovca štvorradového (Erica tetralix).
Takže : črmeľ lúčny je typickou rastlinou leso-lúčnych okrajov a rastie u nás na kyslých humóznych pôdach od pásma dubových lesov až po horské oblasti .Myslím si, že ako diplomant katedry botaniky a fytocenológie z bývalej VŠLD vo Zvolene a bývalý (dovolím si o sebe tvrdiť, že dostatočne všestranný ) profesionálny pracovník štátnej ochrany prírody môžem zodpovedne potvrdiť, že túto zaujímavú rastlinku som nikdy nenašiel vyššie ako v nejakých 600-800 m.n.m. a popritom sa vždy jednalo o okraj lúky a lesa. A tiež nie všetky pôdy sú u nás kyslé ...Okrem flyšového pásma a vzácnych rašelinísk vlastne žiadne ... Ergo vždy pekne ďaleko od najbližšieho biotopu (slovenského) hlucháňa.
Ale skutočnou čerešničkou na torte, svedčiacou o "úrovni" vedeckej práce autorov "Programu" je tá druhá rastlinka . Vresovec štvorradový totiž na Slovensku vo voľnej prírode nenájdete ! Ak ho u nás nájdete tak len niekde v záhradke ako pestovanú rastlinu. Čo k tomu dodať ?! Takto vyzerá "práca" údajných vedcov - ochranárskych autorov "Programu"...?! Základom ich "pa-vedeckej" práce je zrejme len aké také ovládanie angličtiny a potom - bezmyšlienkovité odpisovanie ...
Podotýkam, že sa jedná o slovenský program záchrany (a dúfam, že to správne chápem ) slovenského hlucháňa .Čiže nie hlucháňa nórskeho,
švédskeho,fínskeho,ruského,ukrajinského,bavorského atď...
Takže už nám neostáva nič iné ,len odnaučiť naše hlucháne od mravcov a naučiť ich chodiť sa pásť na črmeli do našich predhorí .A čo vresovec štvorradový ? Je mi ľúto , budú sa musieť bez neho zaobísť ,lebo aj keby ho chcel niekto kvôli hlucháňovi rozšíriť vo voľnej prírode spáchal by porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny...
P.S.: Čo k tomu dodať ? Hádam len to, že sa musím hanbiť za kolegov ,tzv.poľovníckych odborníkov , spoluautorov "Programu" ,ktorí sa na vypracovaní takéhoto pamfletu podieľali !!! Nuž ,ale ako hovorievala moja nebohá maminka - "Za peniaze aj kaluž mlátiť"
P.S.: A k pánu Zenonovi len toľko : v Alpách som videl rúbaniská po úmyselne ťažbe v nadmorských výškach nad 900 m úplne bežne...A napriek tomu je tam dosť hlucháňov .Ešte stále tam lovia skoro 300 kohútov ročne (+ 1.400 hoľniakov a okolo 100 jariabkov).Lebo je tam dostatok mravenísk a tým zrejme aj nedostatok lykožrúta ...Lebo tam niet medveďa a ani diviaka... ◄ reagovať
cita, 15.11.2020 o 13:51 Reakcia na príspevok od hurky, 15.11.2020 o 12:12 :
Z toho co jsem napsal si jistě každý vyvodí odpověď. Mimo jiné jsou přáteli "hluchaniarů" holubáři :-) Konečně i to co je napsáno v knize Poľovníctvo na Orave na str. 170 dole o něčem vypovídá. ◄ reagovať
hurky, 15.11.2020 o 12:12 Reakcia na príspevok od cita, 15.11.2020 o 10:36 :
Tak sa o ňu s nami podelte :-) ◄ reagovať
cita, 15.11.2020 o 10:36 Reakcia na príspevok od peterD, 14.11.2020 o 16:00 :
Je to hezké, ale že se nezeptali Zenona na pernaté predátory. A nebo možná zeptali, ale záměrně neuvedli jeho vyjádření. Já se ho zeptal přímo a taky jsem i dostal přímou odpověď, která by se některým jistě nelíbila. ◄ reagovať
Lysec, 31.5.2019 o 15:41 Reakcia na príspevok od peterD, 31.5.2019 o 10:33 :
Skúste sa tam zaregistrovať, mne sa to nepodarilo... ◄ reagovať
peterD, 31.5.2019 o 10:33 dalsi jednostranne zamerany članok na temu hluchan.ani slovo o predatoroch ako liska medved diviak...odkaz ◄ reagovať
Simino, 19.11.2018 o 20:42 Chov a reintrodukcia tetrova hlucháňa a jariabka hôrneho. - Dobrý deň,prosím o rady,skúsenosti a tipy o chove a reintrodukcia tetrova hlucháňa a jariabka hôrneho.ďakujem 
◄ reagovať
Belson, 21.9.2018 o 19:11 Reakcia na príspevok od Lysec, 21.9.2018 o 16:23 :
Lysec: Pekný analytický príspevok. A pre mňa je aj inšpiratívny, lebo pred pár dňami som sa presunul na jesennú návštevu časti svojho potomstva do Kanady. Takže už viem, čo si mám všímať. Z lesníckej stránky síce “veľa vody nenamútim”, ale na tie lesné kury a mraveniská sa popri sliedení po nejakých tých deeroch a elkoch pozriem. Čiernych baribalov je tu totiž dosť (už zaznamenali aj výskyt v okrajovej časti mesta – podobne ako u nás pri tatranských kontajneroch). Tu v Alberte je grizzly síce chránený, ale podľa viacerých tunajších hunterov i turistov by si už tiež zaslúžil nejakú “prebierku”. Bez spreja sa tu do hôr nikto ani nevyberie. ◄ reagovať
Lysec, 21.9.2018 o 16:23 Začiatkom septembra bol som týždeň v Tirolsku (Stubai a okolie).Ako lesníka a poľovníka ma samozrejme veľmi veľa vecí zaujímalo,keďže moje dovtedajšie návštevy Álp boli väčšinou v jarnom období (lyžovačka a skialpinizmus). Z celkom 7 dní pobytu sme boli 6 dní v teréne a triéder som odložil len jeden deň (aj to nie celý),keď sme pre zlé počasie boli pozrieť Innsbruck.Za tých sedem dní som v Stubai videl jedného sokola myšiara,jedného krahulca,jedného myšiaka, jedného jastraba a jedného orla skalného.Orol bol mladý ,asi tohoročný orlík ,z ktorého si robil srandu jeden svišť (zahvízdal ,ukázal sa a keď orol vyštartoval tak sa schoval do nory,pozorovali sme celkom 3 opakovania tejto situácie).Podotýkam, že takú hustotu dravcov dokážem u nás zaznamenať (s výnimkou orla)doslova za pár hodín a nie za týždeň!!! Lesy zhruba: smrek 80 %,smrekovec 15 % a limba 5%). Hospodárenie v lesoch :zrejme žiadne prebierky, inak zrejme účelový výber ,alebo okrajová clonná obnova formou akéhosi odrubu ,max.na 1 výšku porastu v pásikoch ,alebo trojuholníkoch a to aj v porastoch ochranného charakteru ,s priem výškou 15-20 m!Takmer žiadna umelá obnova,po odrúbaní sa čaká na prirodzené zmladenie,ktoré zrejme vždy príde.V lesoch sa všade voľne rozptýlene pasie hovädzí dobytok!Samozrejme nie naše "kolchozné" stáda ,ale tak po 10-15 ks.Nie sú tam veľké šelmy ,a preto tam zrejme ani nikdy nebudú!To by sa muselo úplne zmeniť rakúske dobytkárstvo ,ktoré určuje životný štýl a krajinný ráz takmer na celej rozlohe štátu ! V celej doline dlhej asi 25 km a 6-8 km širokej som zaregistroval len tri malé ohniská suchárov ,ale aj to bolo skôr spôsobené tohoročným suchom ,než podkôrnikom. Perlička : všade v lesoch až do výšky 2.200 m sú početné mraveniská veľkých lesných mravcov (Formica rufa ?).Vzdialenosť medzi nimi málokedy presahuje 20-25m ,popritom sú to veľké mraveniská , nie nejaké kôpky.Priemernú hustotu mravenísk odhadujem na min.15-20 mravenísk/ha.Pre porovnanie uvádzam ,že v Urbári kde už 16 rokov robím OLH vieme o 3 mraveniskách na výmere cca 400 ha (smrek 80 %,jedľa 10 %,smrekovec 5% ,ostatné dreviny 5% a na rozdiel od stubaiských lesov máme obrovské problémy s podkôrnikovou kalamitou). A aj tie mraveniská sú len tesne nad dedinou ,kde sa medveď predsa len tak často neukazuje.Lebo najväčším ničiteľom mravenísk je medveď ,ktorý dokáže mravenisko kvôli larvám aj mravcom úplne zlikvidovať. A teraz ešte jedna perlička : v jednom revíri v bočnej doline Stubaia o výmere asi 1.800 ha ročne lovia 4-6 kohútov hlucháňa ! Nie je to náhodou aj zásluhou mravcov ,ktorých kukly sú výbornou potravou pre práve vyliahnuté kurčatá !) A nie je tam taká vysoká hustota mravenísk práve preto ,lebo tam niet ich najväčšieho ničiteľa - medveďa ?! A nie je to náhodou zásluha mravcov, že tam nepoznajú pojem podkôrniková kalamita ?! Veď vieme dobre,že mravec je vlastne predátor ,v lese je vlastne všade ,v státisícoch lezie teda aj po kmeňoch a korunách stromov a zrejme tam nijakého chrobáka a teda ani podkôrnika nenechá len tak nepovšimnutého a určite ho dokáže využiť ako potravu !Vynikajúce zdroje potravy musia pre mravce (a možno aj pre lesné kury) predstavovať aj všetky štádiá hmyzu vyvíjajúce sa v značnom množstve kravského trusu. Podobné skúsenosti z Norska a Gemera mi pertraktoval aj Ing.Stano Bystriansky...Žeby platilo "Zabi medveďa, zachrániš mravca a tým pádom aj smreka a lesné kury."...A k "hustote" dravcov sa ani nevyjadrujem, rakúski poľovníci asi vedia čo robia ... Zase však podotýkam : pravda je vždy niekde uprodstred .... ◄ reagovať
marosfigura, 5.6.2018 o 7:51 Veď im to aj patrilo nech ich kúpia a vypúšťajú ale to by ani jeden z nich nikdy nespravil ◄ reagovať
lubenko, 5.6.2018 o 6:26 Ved ich ponúkni Kaliskemu a Balaážovi a lebo oslov tých na tých fotkách,čo sa tak vehementne bijú za záchranu hluchána ◄ reagovať
marosfigura, 4.6.2018 o 22:24 Predám tetrov hluchan aj holniak z vlastného chovu kľudne ich môžete vypustiť do voľnej prírody ◄ reagovať
lubenko, 4.6.2018 o 21:06 Reakcia na príspevok od peterD, 4.6.2018 o 21:02 :
hlas som ti dal omylom ◄ reagovať
lubenko, 4.6.2018 o 21:05 Reakcia na príspevok od peterD, 4.6.2018 o 21:02 :
autor odkazu nie ale príspevok si napísal ty ◄ reagovať
peterD, 4.6.2018 o 21:02 Reakcia na príspevok od lubenko, 4.6.2018 o 20:57 :
pises akoby som bol ja autorom toho clanku...nasiel som to na nete a dal sem. ◄ reagovať
lubenko, 4.6.2018 o 20:57 Reakcia na príspevok od peterD, 4.6.2018 o 17:22 :
zepo ti to popísal úplne presne,dakedy boli Liptovske Hole holé a hluchane aj holniaky tu boli,len tu neboli medvede a krkavci ◄ reagovať
peterD, 4.6.2018 o 20:05 odkaz. precitaj si ako to bolo u nas v Strazovskych vrchoch. SOP Povazska Bystrica robila v r.2014 prieskum na vyskyt tohto vtaka.nakoniec zistili ze populacia uz davnejsie vyhynula.aj kvoli tomu co sa pise v odkaze o 17 22h.to ze je tam odfoteny nejaky ochranar,s tym nespravim nic.mali pod ten clanok dat drevorubaca? ◄ reagovať
traper1, 4.6.2018 o 19:43 Nechcel som, ale ked vidím ten článok sfotom.... Peter. Teraz sa chceš v niečom angažovať, že objevil som Ameriku.... Ak chceš niečo chraniť zaujímaj sa o to. V Polsku umelo chvaju Hluchane, zajdi tam, zaujímaj sa o tu problematiku, co kurence zeru atd.... To drevo nestojí za vela, ale co máme nadostač je ludská hloupost a ta tvoja zvlášť....zlatom bude vyvážená ◄ reagovať
zepo, 4.6.2018 o 18:41 Re na dnešný odkaz zo 17:22h: Aj laik vidí že drevo o ktoré sa opiera ochranár na ilustračnom foto ku tendenčnému článku pochádza z kôrovcovej kalamity a stálo na koreni ešte minimálne päť rokov (súdiac podľa zahnitých okrajov guľatiny) tak podtiulka pod obrázkom je určená pre hlupákov pretože v takom lese by hlucháne dávno vydochli. Celým článkom o.i. sa tiaha výpočet počtov tetroidov voľakedy a dnes. Niekedy keď lesy obhospodaroval iba štát tak tak sa lykožrút smrekový likvidoval bez debát a hole vypásali stáda dobytka a oviec a bolo dosť hlucháňov aj hoľniakov aj na odlov a žiadni ochranári do toho nemohli cvrlikať. Teraz "ochranári" by chránili aj ho.no a tetroidov ubúda. Nemajú na tom veľký podiel aj tzv. ochranári? PS: Odkedy sa tetrov hlucháň nazýva hlucháň hôrny, to existuje aj hlucháň mestský či čo? ◄ reagovať
Peter10, 4.6.2018 o 13:10 Lysec- asi tým, že v Rakúsku ľuďom s rozumom nediktujú čo majú robiť, ľudia bez rozumu.... ◄ reagovať
dede, 4.6.2018 o 10:49 Reakcia na príspevok od Lysec, 4.6.2018 o 6:19 :
Zaujímavé... v Rakúsku sa lovili aj lovia v ČSSR a v SR do r .1995 sa lovili boli a ako sa chránia miznú... Paráda. Ja si myslím, že za všetkým sú nedisciplinovaní turisti spoza rieky Morava ... ◄ reagovať
Lysec, 4.6.2018 o 6:19 Lov tetraonidov v Rakúsku v roku 2017 : hlucháň 289 ks,hoľniak 1.500 ks a jariabok 114 ks. Čím to asi je ,ked v Alpách už zostali horské lesy vlastne len tam, kde sa už pre strmý terén či lavínové nebezpečenstvo nedala z lesa vytvoriť žiadna lúka či pasienok ! ◄ reagovať
Lysec, 31.5.2018 o 11:49 Co nového s hlucháňom ? Vzhľadom na najnovšiu iniciatívu SOP a "sprostoduchých" dávam do pozornosti najnovšie články v kategorii INE. odkaz ◄ reagovať
vlado18, 10.5.2018 o 6:53 Reakcia na príspevok od Lysec, 10.5.2018 o 5:58 :
Tiež mám dojem , že hlucháň je len prostriedok k dosiahnutiu primárneho cieľa a tým je podstatné zvýšenie výmery bezzásahových území. Z mojich dlhoročných skúseností viem, že hlucháň má u nás najlepšie tokaniská v hospodárskych lesoch - tam kde sa pomiestne spracovala kalamita a porasty sú výrazne rozvoľnené. Nastúpilo tam prirodzené zmladenie smreka a pre hlucháňa viac netreba - priestor na vzlet potrava a prehľad v biotope. Orientuje sa výrazne zrakom a potrebuje mať prehľad.Teda žiadne prírodné lesy !
Nerozumiem politike tohto štátu. Je tu evidentná snaha na vidieku nerobiť nič a všetkých ľudí vyhnať do automobiliek. Ale rozumní ľudia vo Švajčiarsku platia ťažké dotácie ľuďom, ktorí sú ochotní ostať v "divočine", ďaleko od vymožeností civilizovaného sveta a starať sa o krajinu. Kosiť , chovať dobytok starať sa o lesy. My hlupáci na Slovensku si musíme natvrdo naraziť hlavu o múr , namiesto toho , aby sme si zobrali ponaučenie z krajín, ktoré týmto už dávno prešli. A najmúdrejší sú tí, čo v lese ani poriadne neboli, žiadneho hlucháňa nevideli , ale majú perfektné vedomosti načerpané z internetu, ktoré píšu im podobní diletanti. Slovenskóóó. ◄ reagovať
Lysec, 10.5.2018 o 5:58 A čo poviete na najnovšiu ochranársku ofenzívu vo veci hlucháňa ? MŽP na to vyčlenilo 8 mil.Euro ! Zrejme však tiež len pre aktivistických parazitov... Zrazu ich zaujíma hlucháň ! Doposiaľ to boli len mäsožravce.Lenže tu sa im zrejme črtá šanca zakázať z titulu hlucháňa ťažbu - a potom (ako ich poznáme) tie lesy nechať zožrať lykožrútovi...Toto je štát pre zlodejov a parazitov a pre somárov(tých , ktorí sa nechajú okrádať) ! ◄ reagovať
Lysec, 18.2.2018 o 10:41 Ondrík- moja plná identita v profile bola niekoľko rokov uvedená.Lenže keď niektorým pseudoochranárom začali v diskusiách so mnou dochádzať argumenty,siahli po tom, že ma už začali oslovovať (zrejme ,aby mi zavreli "hubu") plným menom (a boli to práve takí ,ktorí mali svoju plnú identitu dobre zatajenú) a o také zvyšovanie "popularity" som nestál,tak som sa (aj po ich príklade)aspoň pre budúcnosť utajil.A Vaša sebareflexia je pekná vec,lenže ak nemá spätnú väzbu,čiže snahu po náprave ,tak je len melancholickým nariekaním,ktoré nič nerieši .A to som Vám chcel v mojej reakcii naznačiť... ◄ reagovať
Ondrik, 15.2.2018 o 15:08 Som poľovník a nikde som nenapísal, že som bez viny! To, čo som napísal nižšie, platí aj na mňa. Tomu sa vraví SEBAREFLEXIA, môžete si to vyhľadať v slovníku. Kde predávajú tie ružové okuliare ktoré nosíte? A že ja aj reagujem na niekoho kto sa nevie ani priznať k svojej identite!...takže mi tu nepíšte, že ja klamem, že som poľovník, to si vyprosím od niekoho kto vystupuje pod menom ,,xy,, ◄ reagovať
Lysec, 15.2.2018 o 14:34 Ondrík,včera o 20:51 - A to si v profile píšete ,že ste poľovník (ale podľa Vás zrejme poľovník bez viny, alebo o príslušnosti k nám len klamete).Podľa Vás je zrejme jediným spoľahlivým riešením hromadná samovražda ľudstva.Podľa nás je však riešením zasahovať do rozvrátenej prírody tak ,aby sme príliš silných obmedzovali (diviaky, krkavcovité vtáky,dravce, šelmy...) a príliš slabých podporovali (zajac,bažant,jarabica,drobné spevavce,hlucháň,hoľniak, jariabok... ).Takto chápem úlohu poľovníkov v prírode ja - a určite nie som sám ! ◄ reagovať
Ondrik, 14.2.2018 o 20:51 "akonáhle sa človek začne príliš angažovať do chodu a procesov v prírode, príroda začne kolabovať, najprv možno potichu a nepozorovane ale keď si to konečne všimneme, je už neskoro. A zbytočne sa hádže zodpovednosť na poľovníkov, lesníkov, ochranárov alebo ja už ani neviem na koho.... Každý má svoj podiel na stave našej prirody" ◄ reagovať
lubenko, 14.2.2018 o 20:36 Vlado s tými medvedmi maš pravdu ,u nas likviduju jedno mravenisko za druhym,dakedy to bola sama kopa,teraz všetko rozhrabane ◄ reagovať
Lysec, 14.2.2018 o 19:56 Zas musím poukázať na Rakúsko, kde ešte stále lovia okolo 400 kohútov hlucháňa a 1400 kohútikov hoľniaka.A všetky predátory sú tam chránené (aspoň ochranári sa tak tvária) a poľovníci sa zrejme tvária, že to aj dodržiavajú.Už som to kdesi napísal - v novembri som na ceste Rakúskom od Blavy až do Insbrucku autom a o 4 dni späť vlakom videl okrem vrán len jedného sokola myšiara a dva myšiaky hôrne.Rakúski jágri zrejme zvysoka se.ú na celú EÚ,aspoň čo sa ochrany predátorov týka.Oni už zrejme dávno prišli na to, že niečo musí ustúpiť.Aj preto tam majú takú "záľahu" medveďov ,vlkov a rysov... ◄ reagovať
vlado18, 14.2.2018 o 18:33 Lysec.Tažká otázka.Ak sa niečo dlhé roky fungujúce zlikviduje - napríklad ako pasenie oviec na holiach, už sa to veľmi ťažko vráti späť.Kedysi mali horári mizerný plat /a majú ho aj dnes/,ale dni a noci trávili v lese a potom za jednu kožu z líšky alebo kuny dostali 800 korún . Pomohli celej svojej rodine aj hlucháňom. Jednoducho chýba motivácia . Ale existuje veľa rôznych eko projektov financovaných z európskych peňazí . Nevidím dôvod, prečo by sa časť peňazí z nich nemala venovať na túto problematiku. A či už sa budú strieľať , loviť živé a odvážať niekam preč alebo sa vymyslí niečo ešte originálnejšie je vlastne jedno. Určite veľký problém je , že zmizli lesné mravce rodu formika. Za mojich mladších čias bolo na hektári 5 mravenísk,teraz nie je žiadne ani na km 2 . Mladé hluchánčatká potrebujú v prvých týždňoch života bielkoviny. Existuje úvaha, že za poklesom hlucháňov stoja medvede, ktoré zlikvidovali mraveniská. Slepá ochrana jedného druhu a jeho gradácia v krátkom čase má netušené dôsledky na ekosystém.Je veľa príkladov... ◄ reagovať
mjmjlj1966, 14.2.2018 o 11:37 Páni, všetko napísané by sa malo nastoliť na sneme SPK. O týchto problémoch má byť diskusia. Preto skúste vyvinúť iniciatívu, aby sa konečne niečo riešilo v prospech poľovníctva na tomto sneme - 28. apríla 2018 v Žiline. ◄ reagovať
mjmjlj1966, 14.2.2018 o 11:28 Podľa § 2 ods. 1 bod 17 vyhlášky č. 172/1975 Zb. ods. 2 (bohužiaľ už neplatnej)sa hlucháň obyčajný - kohút, lovil od 1. apríla do 15. mája. Nemuseli ho ľudia, ako Erik Baláž ochraňovať a bol v našej prírode.Súhlasím s Lysec. ◄ reagovať
Lysec, 14.2.2018 o 9:40 vlado 18 - Nedá mi : v reakcii na Váš príspevok nadväzujem na problém ako by bolo treba redukovať malé predátory,čiže kuny,líšky,lasice,tchory,jazvece, krkavcovité atď. (pre každý prípad upozorňujem ,že hovorím len o zákonom povolených). Musím sa nás spýtať :a ako by sme ich chceli redukovať ? Ved napr. v USA a Kanade bežne povolené pasce sú u nás zakázané a živolovné pasce sú nehorázne drahé a nemotorné ,navyše už chyteného predátora zo sklopca ti môže hocijaký "humanista" vypustiť.Preto opakujem - všestranný poľovník by mal (okrem psa )disponovať hlavne guľobrokom .Inak je to len drístanie o tom ako by to malo byť a popritom nič pre to neurobiť... ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
